Populární knihy
Nové komentáře u knih Marek Dvořák
Bastard bohů
„Od prvních písmenek knížka vtáhne do děje a už nepustí. Bez ohledu na to, zda autorem vymyšlený vesmír připomíná víc indiánskou nebo severskou mytologii, příběh funguje a hrdinovi bezděky držíme palce při jeho putování dystopickým, zhruba někam na konec neolitu umístěným světem. Příběh je prostoupen magií a má melancholickou atmosféru, je prostoupen smutkem vyplývajícím ze zániku starého věku, z konce časů, kdy se dařilo zlo držet na uzdě. Vlastně mám jenom jednu výtku: kniha nemá konec. Chápu to tak, že další díl Bastarda je na cestě. A těším se!“... celý text
— TomHr
Bastard bohů
„Dej sa odohráva na konci doby kamennej, keď sa pomaly rozvíja civilizácia, objavujú sa kovové zbrane, organizované vojská a väčšie lode. Kníh odohrávajúcich sa v takýchto dávnych časoch som prečítal iba pár. Je obdobie, ktoré má potenciál priniesť do knihy viacero motívov a tém, ktoré iné obdobia neponúkajú. Predovšetkým previazanie s prírodou a skutočne surovú mágiu. Táto kniha to síce obsahuje, ale je to podané tak nejak stroho. Ako čitateľa ma to nezaujalo. Nedokázal som sa do toho vžiť. Mágia v tejto knihe je zastúpená vo forme šamanizmu a k tomu sa pridávajú zvierací démoni, duchovia, prastaré božstvá a ďalšie entity. Prvky vychádzajú zo starovekého folklóru a krvavých rituálov. Na prvý pohľad nepochybne atraktívne, v realite sú to vlastne len potoky krvi a čitateľ nemá veľkú šancu to hlbšie pochopiť. Ostáva otázne či je vôbec čo chápať. Chýbajú detaily a vysvetlenia. S obdobím, do ktorého je kniha zasadená prichádza aj pomerne náročná úloha pre autora. Vykresliť psychiku postáv, ktorá je výrazne odlišná od tej dnešnej tak, aby to pôsobilo dôveryhodne. To sa autorovi podarilo. Postavy konajú značne pudovo. Ich motiváciou je hlavne túžba po pomste. Obe hlavné postavy sú brutálne a krvilačné. Nedokázal som si k nim vytvoriť žiadny vzťah, bolo mi úplne jedno ako dopadnú. Myslím si, že táto kniha je príliš krátka na to, aby mal čitateľ možnosť sa s nimi zžiť a zároveň, aby mal autor možnosť ich charaktery naplno rozvinúť. Autorov štýl je strohý, dominujú krátke vety. Dej je priamočiary a obsahuje viacero väčších časových skokov. Mal som sa miestami problém zorientovať koľko času ubehlo medzi jednotlivými scénami. Vlastne by sa dalo povedať, sú to skôr epizódy, než súvislí dej. Veľmi odvážny literárny počin, ale myslím si, že autor si na plecia vzal niečo, čo následne nebol schopný uniesť. Kopa vecí je naznačených, ale nedotiahnutých. Neviem čo som si mal z tohto príbehu ako čitateľ odniesť. Jediné pozitívne je, že kniha má aspoň peknú obálku. Rozhodne neodporúčam.“... celý text
— Ahmose
Bastard bohů
„Věřím že si tahle kniha najde své čtenáře, ale mne moc nezaujala.
Četla se velmi dobře a rychle, měla jsem ji přečtenou za několik málo hodin, ale tohle pro mne nebylo.“... celý text
— M.C.SMITH
Bastard bohů
„Marek Dvořák si na plecia naložil pomerne ťažkú úlohu. Odhodlal sa totiž priblížiť dobu, ktorá je súčasnému človeku na míle vzdialená. Až tak veľmi, že občas sa už ani nedá hovoriť o histórii, ale o folklóre a legendách. Čiže nejde len o predstavenie odlišnej kultúry, ale najmä o sprostredkovanie úplne iného spôsobu myslenia. To sa autorovi do veľkej miery aj podarilo. Sem-tam sa však predsa pošmykol a do textu sa vkradli aj príliš moderné výrazy.
Lugh a Judok sú zosobnením tohto iného uvažovania. Ich správanie je takmer úplne ovplyvnené pudmi. Neprejavujú sa vypočítavo, väčšinou len reagujú na vzniknuté situácie. Bohužiaľ ich univerzálnou odpoveďou je násilie. To môže pre niektorých čitateľov predstavovať zásadný problém. No ani tí chápaví v tejto dvojici nenájdu predobraz veľkolepých hrdinov. Skôr uvidia naštvaných bojovníkov, ktorých je zároveň jednoduché pochopiť.
Preživší sa chcú pomstiť za vyvraždenie svojho ľudu. Keďže ich nezväzujú konvencie, skrátka sa do toho pustia. Mávajú pri tom nielen zbraňami, ale útočia aj šamanskou mágiou. O tej sa čitateľ na stránkach veľa nedozvie, väčšinu si musí domyslieť. Možno aj preto sa do príbehu vkráda nádych mystickosti. Na druhej strane tejto mágie totiž stojí celý panteón bohov. Dôležitá je vôľa a to, ako dokážu zasahovať do životov smrteľníkov. Podobne sa tu nachádzajú aj ďalšie mocné entity označované ako duchovia.
Postavy k tomuto všetkému pristupujú ako k samozrejmým každodenným veciam. Nie je teda potrebné čokoľvek vysvetľovať, len prinášať krvavé obety, čo prehlbuje temnú atmosféru. Vďaka takémuto spracovaniu sa tiež ukazuje, čo je zámerom knihy. Nejde o predstavenie zanikajúcej kultúry. Miesto toho príbeh pripomína opis vzniku legendy, respektíve priblíženie kľúčových momentov zo života niekoho, kto sa prebojoval až do príbehov a piesní.
Dej je preto skôr priamočiarejší a jednoduchý, len s niekoľkými nepatrnými odbočkami. Text je rozdelený do piatich na seba nadväzujúcich epizód. Zápletky síce spolu súvisia, no pôsobia do určitej miery samostatne, takmer ako poviedky. Cez ne má čitateľ možnosť spoznať aktérov aj v trochu iných polohách. Nielen ako druhov v boji, ale aj ako priateľov, spojencov alebo rodičov.
Napriek tejto priamočiarosti je však náročné predvídať, čo sa stane. Autor odhaľuje svoje karty len postupne. Tým sa zvyšuje nielen napätie, ale prebúdza sa aj čitateľova zvedavosť. Občas autor zaskočí tým, že pre niekoho/niečo použije iné označenie bez vysvetlenia, ale ide o ojedinelé momenty. Kniha tým trpí minimálne a naďalej plynulo pokračuje k svojmu záveru. Ten je silný a čiastočne otvorený. Súčasne ale predstavuje adekvátne zakončenie podobne koncipovaného príbehu.
Kniha Bastard bohů znamená pomerne špecifické čítanie. Dvořák v nej približuje dávno zabudnuté kultúry. Zároveň sa mu však podarilo vystihnúť odlišný spôsob myslenia. Vďaka tomu sa prehlbuje temná a tajomná atmosféra. Postavy a ich činy navyše pôsobia oveľa pudovejšie. Napätie je na stránkach dobre gradované. Dejová línia je pomerne priamočiara a je jednoduché ju sledovať. Napriek tomu dokáže v istých momentoch prekvapiť. Výsledkom je celkom slušný temno-krvavý kúsok s nádychom starých povestí.“... celý text
— LiliDarknight
Bastard bohů
„Tahle kniha je oříšek, vím, že tam to něco je, ale já si k tomu cestu nenašla a nijak mne neoslnila, což mne mrzí, protože jsem na ni čekala. Časy se mění. Tam, kde se dřív proháněli medvědi a zubři, rostou místo stromů kmenové osady. Kámen už je zastaralou technikou a světu vládne kov, čím víc se blyští, tím lépe. Na moře vyplouvají lodě a na nich krutí, divocí a zuřiví dobyvatelé. Barbarské kmeny tu tak stojí před pokrokem civilizace v chladu zcela nazí. Judok a Lugh, jakožto poslední přeživší ze svého kmene, nás příběhem provází. Tradice šamanství a víra v bohy, na které se pozvolna zapomíná, tu hrají nejspíše hlavní roli, nicméně ani šamanská kouzla,natož vábivá atmosféra prastarých druidů ke mně prostě skrze stránky nepronikla. Ačkoli se příběh hemží drsnými výrazy, krutými akty a o krev, zlámané kosti a náznaky základních sexuálních pudů není nouze, nijak se mne toto zlo téměř nedotýkalo, protože jsem prostě neměla parťáka, s kterým bych to náležitě procítila. Dokonce ani ve chvíli, kdy do příběhu vstupuje zvláštní mimino, kterého se jeden z hlavních hrdinů ujme navzdory tomu, že už od začátku působi nepřirozeně. K hlavním postavám jsem chovala vztah chladný a v těch vedlejších jsem se ztrácela (vyznat se v šamanech jsem se vlastně ani nesnažila).Autorův styl psaní mi dělal místy problémy, tím jak byl strohý a možná by mohl působit i funčkní ve světě primitivních domorodců, kdybych občas nenarazila na výrazy, které bych v prvotně pospolné společnosti rozhodně neočekávala.“... celý text
— cathyblack
