• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Nová kniha

Vedlejší škody: Sociální nerovnosti v globálním věku - Zygmunt Bauman

Vedlejší škody, sousloví známé především z vojenské terminologie, užívá sociolog Zygmunt Bauman, když se zamýšlí nad narůstající sociální nerovností a marginali... detail knihy

Populární knihy

/ všech 28 knih

Nové komentáře u knih Zygmunt Bauman

Morální slepota: Ztráta citlivosti v tekuté modernitě

„kniha je koncipována jako korespondenční rozhovor, tradiční žánr filozofů, vědců a myslitelů vůbec, česky vychází po 10 letech od svého vzniku, takže je nutno brát v potaz, jaké otázky byly palčivé před rokem 2013 a jaké argumenty nemohou v diskusi logicky k určitým tématům zaznít, přestože čtenáři se dnes okamžitě nabízejí, např. v celosvětové transformaci univerzit (trend akademického kapitalismu, kdy je státní instituce řízena jako obchodní společnost) hlavními tématy je kritika konzumu a multikulturalismu, rutinizace násilí, inflace slov; proces, v němž se solidarita mění na solitaritu, přepisování dějin, pointilizace času, proměna společnosti (z dřívějšího proletariátu a střední třídy je dnes prekeriát), postmoderní politika, v níž se z veřejných otázek staly soukromé problémy veřejných osob... Baumanovy myšlenky jsou střízlivější, smířlivější, ale patrná je i nechuť přijímat inovace, možná daná věkem, a vidět na mladé generaci i něco pozitivního; s Donskisem se často názorově rozcházím (nejsem věřící), překvapilo mě, jak často odkazuje ke Kunderovi a v závěru přednese pozoruhodný rozbor Houellebecquova románu Možnost ostrova z hlediska společenského“... celý text
— los

---

Retrotópia

„Táto rozsahom útla knižka zachytáva pomerne širokú škálu dnešných - postmoderných - spoločenských fenoménov, z ktorých niektoré vnímam už dlhšie a tu som našiel niekoľko zaujímavých interpretácií. Text sa venuje hlavne pojmu RETROTÓPIA - o ktorom autor píše, že ide o novodobý jav, ktorý vytvára dojem toho, že minulosť bola lepšia ako prítomnosť, pri čom sa konštruuje a idealizuje tak, že vytvára úplne nový obraz. To znamená, že spomíname na svet, ktorý síce nikdy nebol ale formou úniku sa doňho radi vraciame a spomíname ako bolo vtedy objektívne lepšie. Nebezpečné je na tom to, že retrotópia automaticky odpisuje budúcnosť ako určite horšiu alternatívu bez perspektívy - ktorej zmeny akoby by sme nemali vo vlastných rukách. Tento nastavený mindset som si všimol u viacerých a to nielen pri starších, ktorí majú úplné právo pociťovať nostalgiu (no nie takto deštruktívnu), ale začína to byť fenomén aj mladšej generácie - minimálne čo sa týka enviro tém, antinatalismu atď. Už vo svojom detstve som zažil zo strany starších členov rodiny neskutočné - až miestami čarovné - spomienky na svetlú, lepšiu minulosť, ktorá sa už nikdy nevráti a na mňa ako na dieťa prenášali úzkostlivý pocit. že život, ktorý žijem je horší ako v ich minulosti. Čo bola totálna sprostosť. Nostalgia je podľa môjho názoru do istej miery prospešná pre psychické zdravie, no nie v tejto autodeštruktívnej forme. Rovnako ako autor aj ja som toho názoru, že tieto spomienky na minulosť, ktorá nikdy nebola a ktorá odpisuje budúcnosť, má taký negatívny vplyv ako epidémia. Je to choroba, ktorá škodí no liek na ňu ešte nevymysleli. Prekvapilo ma, že táto kniha rieši viac spoločensky negatívnych vplyvov než len retrotopický obraz sveta. Hoci ich autor radí do tejto teórie, podľa mňa presahujú tento pojem. Spoločnosť dnes nie je menej agresívna ako v minulosti, hoci sa nám to môže zdať. Jedinci sa v ničom nezmenili-neprevychovali sa. Iba sa akurát násilné prejavy presunuli. Presunuli sa napríklad na štadióny. Pluralita v spoločnosti ľudí dezorientovala, lebo z mnohých možností ktoré dnes spoločnosť ponúka - a nediktuje čo je správne a čo je jediná pravda - si jedinec nemusí vedieť vybrať to, čo je správne a čo nie. Globalizácia, zrušila hranice a ľudia sa cítia viac ohrozený z vonka. Majú väčší strach z migrácie, z iných kultúry atď. Násilie v postmodernej spoločnosti je vybitie si zlosti na objekte. Nie je za tým žiadny motív ani násilie nie je vykonávané za účelom subjektu - teda iba preto, že môže a ukazuje svoju moc tým, že pravidlá porušuje. To môžeme vnímať pri rôznych násilných činoch, ktoré často končia vraždami bez motívu a následnou samovraždou. Človek neschopný sa presadiť takouto formou ukazuje, že má na viac už len tým, že porušuje dané pravidlá ani nie samotným činnom. Nenávisť ventilovaná na internete je forma ktorá má za cieľ jedinca nadradiť nad ostatných. Online priestor ponúka anonymitu, takže vo väčšine prípadov nie je toto konanie stíhateľné. Takéto útoky sa prezentujú tým, že sa nepočúva druhá strana, a ani sa nepoužije ich jazyk, takže pri takýchto dialógoch vôbec nezáleží na faktoch. Kognitívne zaujatý človek musí obstáť v tom, že nemôže svojho súpera vidieť ani počuť a už vôbec nie rozmýšľať nad obsahom. Empatia musí byť nevyhnutne vylúčená z arzenálu diskutujúceho. Zygmunt Bauman trefne kritizuje dnešnú spoločnosť a poukazuje na patologické prvky s príkladmi. V podstate s ním vo všetkom súhlasím, no druhým dychom dodávam, že aj tak si myslím - a Bauman v tejto knihe netvrdil opak - že stále žijeme v najlepšom období v histórií, hoci to nie je dokonalé.“... celý text
— JohnMiller

---

Tohle není deník

„Sled události, ktoré si zobral Bauman pod svoju mušku, môžu v človeku zanechať dojem, akoby bol denník napísaný včera, a nie pred trinástimi rokmi. Príchody migrantov do Európy a následne strašenie politikov, ktoré iba dopomáha k vzbudzovaniu stavu neistoty medzi občanmi; načrtnutie možného alarmujúceho problému virtuálnej reality, kedy "tu" a "teraz" môže stratiť na dôležitosti - to, čo bude ľudí udržiavať pri živote bude prosté - "tam"; poukázanie na to, že nemáme tak ďaleko od toho, aby sme svoj mozog vystavili preťaženiu, z dôvodu nespočetného množstva neukojiteľných sociálnych (nie len tých) podnetov z nášho okolia; o úpadku tolerancie v spoločnosti. Autor je taktiež značne kritický voči kapitalistickému zriadeniu spoločnosti, resp. voči tomu, aké hodnoty sú ľudstvom následne na základe tohto zriadenia vytvárané.“... celý text
— vslc66

---

---

44 dopisů z tekutého moderního světa

„Tématika, ktorú ma pán Profesor zvládnutú na jedničku (len tak mimochodom, podobná idea je načrtnutá aj vo ôsmich smrteľných hriechov sveta od Konrada Lorenza), problémy, ktoré sú autorom odprezentované v knihe, pretiekli aj do ďalšieho desaťročia, a ak s tým nič nespravíme, diera v potrubí sa sama neopraví . Kniha bola pôvodne vydaná v roku 2010, ale už dávno predbehla svoju dobu. Neschopnosť byť so samým sebou, s vlastnými myšlienkami; žrút času, ktorým sú sociálne siete; problematiky online sveta a neschopnosť naplnenia nezmyselných ideálov, ale aj situácia na západnom svete - len niektoré z problémov, na ktoré je poukázané v publikácii.“... celý text
— vslc66

---

Tekutý život

„Komunistické halucinace“
— FrancoisSvalis