vslc66 komentáře u knih
Čo sa týka historického kontextu, Wilde zomiera ako 46 ročný vo Francúzsku po tom, ako sa v roku 1897, po ukončení dvojročných povinných práci, ocitá na slobode, no bez akýchkoľvek finančných prostriedkov na to, aby sa dokázal uživiť. Okamžite sa rozhodne opustiť britskú spoločnosť a putuje do zmieňovaného Francúzska. Wilde bol obvinený z podozrenia, že bol homosexuál; de jure to ale nikdy dokázané nebolo. Na Oscarove nešťastie, bola homosexualita vo viktoriánskej ére považovaná za jeden z najväčších priestupkov voči spoločnosti. Práve kvôli tejto domnienke bol Wilde odprataný na okraj spoločnosti.
Javí sa mi, že sa Wilde odhodlal prostredníctvom troch hlavných postáv (Dorian Gray, Basil Hallward, Lord Henry) skritizovať anglickú spoločnosť v danej dobe; jej rigidnosť, názorové smerovanie, a koniec koncov aj konvenčné myslenie spoločnosti. Svet Doriana Graya je svetom Oscara Wilda.
Novela je nadýchnutá poriadnou dávkou gotickej atmosféry, ktorá symbolizuje dlhotrvajúcu viktoriánsku éru. V tomto diele sa nám Wilde predstavuje ako majster slova; jeho talent je citeľný pri podrobných opisoch života zo zákulisia britskej aristokracie, dialógu postáv a hlavne pri vykresľovaní Londýna, ktorý je ponorený do nočného sveta.
Nikdy nekončiace, obsesívne naháňanie sa za krásou, mladosťou a hlbším zmyslom života, dovedú hlavného protagonistu príbehu na životné chodníčky, ktoré sa nijak inak, ako fatálnou katastrofou skončiť ani nemôžu; teda, ako pre koho.
Dorian sa snaží dobehnúť nedobehnuteľné – prírodu a čas.
Revolučný gotický príbeh, ktorý pojednáva o dobre a zle, dualizme ľudskej mysle a o morálnych útrapách, ktoré sprevádzajú život génia, jeho rodiny a najbližších; a koniec koncov a výtvor, ktorý vzišiel z mysle tvorcu.
Možno by sa dalo povedať, že dielo je svojím špecifickým spôsobom nepríjemnou manifestáciou sveta budúcnosti, ktorý oplýva oslavou racionality a pozitivistického vývoju vedy a techniky; čo môže veľmi ľahko viesť k strate morálneho cítenia a odcudzeniu sa okolitému svetu - vytrhnutie jedinca z jeho prirodzeného stavu.
Preindividualizovaná spoločnosť postavila človeka do ťažkej pozície. Namiesto komfortu a bezstarostného slobodného stavu, - ktoré boli poskytnuté prvotnými väzbami (napr. v stredoveku to bol pocit spolupatričnosti k určitej vrstve spoločnosti - sedliactvo, malomešťianstvo) - človek nachádza v kapitalistickej a silno individualizovanej spoločnosti presný opak: úzkostlivosť a bezmocnosť. Ak ako ľudstvo budeme sústreďovať našu kolektívnu pozornosť na "ja", namiesto "my", veľmi ľahko sa môžeme dostať do stavu neslobody, ktorí pocítili naši predkovia v 20. storočí; hlavne počas nadvlády totalitných režimov.
Racionalita, samostatnosť a prosperita individualizmu zažili najväčší rast počas epochy osvietenstva v novoveku. Tieto faktory položili elementárny základ toho, ako vyzerá a kam sa uberá novodobá spoločnosť; no aj napriek tomu by sme nemali zabudnúť na starú slovesnú múdrosť: ... "všetkého veľa škodí" ....
Podobnú myšlienku hlása aj jeden z popredných filozofov 20. storočia, ktorý väčšinu svojho času sústredil na obhajobu pluralitnej demokracie - Isaiah Berlin. Hovorí o tom, že práve pokrok a vyzdvihovanie individuality, ktoré so sebou priniesla racionálna osveta novoveku, sa nepriamo podieľali na vzniku totalitných režimov - ideály jedného indivídua boli vysoko nadradené nad názormi a pocitmi daného národa.
Autor - ako známy sociálny psychológ, člen Frankfurtskej školy a jeden z popredných predstaviteľov humanistickej psychológie - sa snaží poukázať na to, ktoré psychologické a spoločenské aspekty, resp. zmeny v chovaní nemeckej spoločnosti doviedli NSDAP k víťazstvu v demokratických voľbách. Ako je možne, že sa raz z poprednej demokratickej krajiny kontinentálnej Európy stalo rodisko najkrvavejšieho režimu v dejinách ľudstva.
Opis vojnových zážitkov prvej svetovej vojny v podaní Ernsta Jünger - známeho člena nemeckého ideologické smeru "Konservative Revolution" - vo mne miestami vyvolával skľučujúce pocity. Autor pri opise každodenného života, buď v zákope, alebo v dedinách v blízkosti fronty, si určite servítku pred ústa nedáva. Sonda do života plného neistoty a úzkosti, ktorú vyvolávajú šrapnely letiace nad helmami zúčastnených. Tento denník poukazuje na krutosť a neférovosť vojnového konflikt, na zbytočnosť a bezvýznamnosť vojny - vyhasnuté životy mnohých, ktorí padli v zákopových vojnách, kde sa existencia na každom metri štvorcovom snažila o svoju fyzickú manifestáciu.
Ernst Jünger je mnohými považovaný za kontroverznú osobnosť - na budovaní tejto reputácie dopomohla aj táto publikácia. Dalo by sa konštatovať, že dielo je glorifikácia stavu, ktorý vojna vyvoláva - vojenský konflikt je neodvrátiteľný a slúži ako očista generácie; no zároveň aj jej zocelenie.
Aj napriek všetkým negatívam, ktoré adrenalín pri tanci so smrťou v človeku evokuje, našli mnohí práve vo vojne svoj zmysel života.
Dojemný príbeh toho, ako môže konvenčné myslenie rodičov a okolia dohnať myseľ človeka do zatratenia. K tomu ešte pridajte striktné dodržiavanie rodinných tradícií, bez akejkoľvek možnosti odchylky a život človeka sa môže veľmi rýchlo premeniť na nočnú moru.
Simone bola jedným z hlavných predstaviteľov myšlienkového hnutia existencionalizmu v 20. storočí, pri čítaní knihy som sa zamýšľal aj nad tým, či by si rovnakú cestu vybrala aj Zaza, ak by jej bola ponúknutá príležitosť - myslím si, žeby mala čo povedať.
Yalom nás prostredníctvom tohto diela pozýva na cestu alternatívnou dejovou líniou (možno nie až tak alternatívnou), resp. načrtnutie situácie, ak by sa Nietzsche skutočne odhodlal uposlúchnuť svojich priateľov a pokračoval by v hľadaní odbornej lekárskej pomoci, ktorá by mu pomohla s vyliečením jeho útrap.
Dialógy medzi Doktorom a nadaným nemeckým filozofom sú famózne a pútavo skoncipované , nasiaknuté neskutočným množstvom psychoanalytických (Yalom je sám psychoanalytik) a filozofických otázok - je to možno aspoň nejaká sonda do Nietzscheho hlavy a predstavenie jeho popredných myšlienok a toho, nad čím filozofoval väčšiu časť svojho života. Ocenil som taktiež to, že sa autor do deja snažil zakomponovať aj ďalšieho rakúskeho psychoanalytika - Sigmunda Freuda, s ktorým sa Breuer radil o tom, ako má pri liečbe svojho pacienta postupovať - Freud je v tomto diele vyobrazený ako mladý, nadaný lekár - hlavne ale ako najbližší Breuerov priateľ -, ktorý je budúcnosťou svojho oboru (tak sa aj stalo). Atmosféru dokresľuje opis viedenského života na prelome 19. a 20. storočia.
Autori sa snažia čitateľovi bližšie priblížiť agresívnu, imperialisticky ladenú politiku Sovietskeho zväzu, medzi rokmi 1919 až 1989. Silne pochybujem, že osoby, ktoré sú dostatočne oboznámené s danou problematikou, nájdu v knihe nejaké nové, zaujímavé alebo zásadné informácie, ktoré odkryjú doteraz to nepoznané (možno počty zbraní a personálu, ktorý Sovietsky zväz posielal svojim "spojencom"). Autori v prvej kapitole, resp. v úvode knihy spomínajú to, že majú k dispozícii "tajné" zdroje - prišlo mi, že aj keby nejaké mali, tak na nich buď zabudli, alebo sa ich rozhodli nevyužiť.
V knihe sa taktiež vyskytuje niekoľko nezrovnalostí - napr. čo sa týka histórie ČSR v rokoch 1967 a 1968, alebo počet mŕtvych nemeckých civilistov pod Hitlerovým režimom - je nutné si ale uvedomiť, že kniha bola vydaná v roku 1998; kvantum zdrojov a informácií, ktoré boli dostupné vtedy v porovnaní s dneškom sa líšia. Taktiež sa niekoľko hrúbok nachádza v citovaní maďarských zdrojov, v kapitole o sovietskej okupácii Maďarska v roku 1956.
Suma sumárum, kniha môže poslúžiť na oprášenie starších informácii; získanie nejakého prehľadu o sovietskom zásobovaní "spriatelených" krajín, po humanitárnej aj militantnej stránke. Vo všeobecnosti by som nepovedal, že kniha prekypuje novými, tajnými informáciami.
Sled události, ktoré si zobral Bauman pod svoju mušku, môžu v človeku zanechať dojem, akoby bol denník napísaný včera, a nie pred trinástimi rokmi. Príchody migrantov do Európy a následne strašenie politikov, ktoré iba dopomáha k vzbudzovaniu stavu neistoty medzi občanmi; načrtnutie možného alarmujúceho problému virtuálnej reality, kedy "tu" a "teraz" môže stratiť na dôležitosti - to, čo bude ľudí udržiavať pri živote bude prosté - "tam"; poukázanie na to, že nemáme tak ďaleko od toho, aby sme svoj mozog vystavili preťaženiu, z dôvodu nespočetného množstva neukojiteľných sociálnych (nie len tých) podnetov z nášho okolia; o úpadku tolerancie v spoločnosti.
Autor je taktiež značne kritický voči kapitalistickému zriadeniu spoločnosti, resp. voči tomu, aké hodnoty sú ľudstvom následne na základe tohto zriadenia vytvárané.
"Co jsi, cos byl a co budeš, o tom vždy přemýšlej."
Veľká vďaka patrí nadácii Biblion, za ich snahu o sprostredkovanie sondy do mysle najväčšieho českého reformátora. Okrem zastávania tohto životného poslania, bol Hus aj humanistom a kazateľom - velikán, ochotný položiť život za svoje presvedčenie; upálený preto, že sa snažil o odstránenie nemravnosti z kruhov cirkvi. Husove Listy sú nasiaknuté múdrosťou ducha revolty mučedníka, z ktorých si vieme odniesť nie jedno ponaučenie.
Úprimne ani neviem, ako slovami vyjadriť životný príbeh Doktora. Hrdinstvá a symbolika, ktoré reprezentujú Henryk Goldszmit, Stefani Wylczińska a vlastne každý, kto sa podieľal na úspešnej organizácii Domova Sirôtkou, sú vlastnosti nami, už skoro zabudnuté; nezištnosť, sebazaprenie, sebaobetavosť.
Inšpiratívny príbeh, ktorý sa točí okolo pedagogického zboru, jeho korešpondentov, ale hlavne ich zverencov, ktorí pobývajú väčšinu času v Domove Sirôtkou, kde viera a nádej v lepší zajtrajšok nikdy nezhasla, práve naopak, viala do posledného okamihu ich rozlúčenia.
Prvá kniha z trojdielnej séria, kde sa v každej jednej publikácii stretávame s autorom vybranými, poprednými predstaviteľmi pedagogického konsenzu.
Autorom vyobrazená osobnosť, nemusí byť nutne pedagógom od povolania. V knihe sa stretávame s postavami, ktoré prostredníctvom svojho uvažovania a odvážných činov (ktoré niekedy mohli znamenať aj skorú smrť), pomohli k utváraniu konsenzu pedagogické myslenia naprieč celým svetom; filozofi, humanisti, reformátori, dokonca aj prezident, osobnosti ako: Aristoteles, Johann Bernhard Basedew, Ján Hus, Thomas Jefferson a mnohí ďalší.
Knihu odporúčam prečítať komukoľvek, kto je fascinovaný spiritualizmom alebo náboženstvom. Autor, ako renomovaný evolucionista a hlavne vedec, ponúka svoj pohľad na tématiku náboženstva; na kreacionizmus, inteligentný dizajn, theocentrizmus a mnoho ďalšieho (napr. odveký súboj medzi zástancami Darwina - čiže evolucionistov, ako je autor samotný - a zástancami kreacionizmu; rozobratie "dôkazov" Tomáša Akvinského a Anselma z Canterbury; čistiek, ktoré sa konali v mene Božom).
Mna osobne, okrem iného zaujali citácie, ktoré autor ponúka na začiatku každej kapitoly, ako napr.:
"Podivná je naša situácia tu, na Zemi. Všetci sem prídeme na krátku návštevu, nevediac prečo, napriek tomu sa nám niekedy zdá, že za tým všetkým stojí božský zámer. Z pohľadu každodenného života však vieme jedno: človek je tu pre iných ľudí - predovšetkým pre tých, od úsmevu a spokojnosti ktorých závisí naše vlastné šťastie."
Albert Einstein
Zaujímavý filozofický počin, ktorý vás doslova núti sa zamýšľať nad tým, ako vnímate svet, Boha (Bohov ?), prírodu - čokoľvek s tým späté. Kniha je hodná prečítania a mám taký pocit, že ju ešte otvorím viac krát, ako raz.
O Konradovi Lorenzovi sa vie, že bol sympatizantom nacistickej strany NSDAP (za svoje prečin sa ospravedlnil, taký Heidegger to napríklad nikdy neoľutoval - to už je ale iný príbeh), úprimne som sa bál, že to ovplyvní výpovednú hodnotu knihy, moja domnienka bola zbytočná, bolo to famózne čítanie; späť k veci.
Kniha bola vydaná presne pred 50 rokmi, no na svojej aktuálnosti ani kúsok nestratila - práve naopak, bohužiaľ pre našu generáciu a tie nadchádzajúce, to príjemným zistením nie je. Problémy minulosti, sa stali problémami prítomnosti, dokonca vo väčšom a naberajú na gradácii - minimálne čo sa týka zaľudnenosti a v podstate skoro všetkého, čo je spomenuté v knihe. Otázka znie, či sa ako ľudstvo niekedy poučíme zo svojich chýb, či hriechy, ktoré sú predstavené v knihe, budú skazou nás všetkých.
Z dostupných Kafkových diel má práve toto bavilo najmenej, môže to byť aj kvôli tomu, že som sa nedokázal úplne vžiť do situácie hlavnej postavy. Každopádne si myslím, že kniha určite stojí za prečítanie, a pravý Kafkov fanúšik si v tom nájde niečo svoje.
Velikán svojej doby (nedocenený ?). Prostredníctvom tejto útlej knížky, sa nám naskytá šanca hlbšie nahliadnuť do mysle pedagóga všetkých pedagógov - Učiteľa národov. Komenský sa ukazuje vo svetle obyčajného človeka (ktorý kvôli svojmu vierovyznaniu a presvedčeniu musí pretrpieť väčšiu časť svojho života v exile, mimo svojej milovanej vlasti), hriešnika, priateľa, manžela ale hlavne vo svetle poctivého pedagóga, ktorý bol oddaný svojmu remeslu na život a na smrť. Komenského cesta životom je poprepletaná rodinnými tragédiami a sklamania všetkého druhu, no aj napriek tomu, že mu osud nebol vždy naklonení, dokázal myslieť na druhých viac, ako na seba. Myslitelia, filantropi, pedagógovia, humanisti, ktorí prišli na tento svet po ňom, videli v Komenského osobe inšpiráciu a ideál, ktorý je hodný nasledovania. Mnohé z Amosových učení sú stále aktuálne aj v našom svete.
Kniha zaujme každého, kto by sa rád dozvedel viac o tom, v čom sa skrýva podstata geopolitiky - a prečo sú práve geopoliticky vzťahy také esenciálne. Kniha sa číta ľahko a svižne, autor zrozumiteľne a jasne poukazuje na kľúčové momenty v histórii, geografii a politike, ktoré doteraz formujú ľudský pohľad na svet. Formulácia textu je jasná a v knihe sa nestratí ani človek, ktorý o danej problematika nemá hlbšie znalosti, všetko je dopodrobna vysvetlené. Knihu vrelo odporúčam.
Ťažko by ste medzi všetkými dielami Kafky našli podobný počin, v ktorom by takto dopodrobna opísal svoje životné útrapy prostredníctvo hlavnej postavy, ako v tomto prípade u chrobáka Řehořa Samsy. Beznádej - myslím si, že to je to správne slovo, ktoré dokonale vystihuje atmosféru tejto knihy (a aj život autora).
Knihu som si už dávnejšie kúpil za základe jedného milého odporúčania môjho priateľa, s tým, že je to riadny horror a kúpu ľutovať určite nebudem - nedovolím si tvrdiť, že by som kúpu knihy ľutoval, ale "horror" sa vytratil skôr, ako som to očakával. Ak by bola kniha ukončená po takej piatej kapitole - považoval by som tento počin od Chambersa za jedno z najzaujímavejších čítaní, to sa ale bohužiaľ nestalo. Kvalita druhej polovici knihy je takmer neporovnateľná s úvodom a prvými štyrmi/možno piatimi príbehmi. Prišlo mi to, ako keby autor stratil svoju magickú auru, a rovnako aj záujem, s ktorým kniha bola zo začiatku písaná a zrazu sa kormidla chopil niekto iný. Viac krát som sa nútil, aby som to dočítal do konca. No aj napriek takémuto biednemu zakončenie, nedokážem knihu ohodnotiť horšie, ako štyrmi hviezdami, a to len preto, aký kvalitný úvod tejto knihy v skutku je.
Perfektná publikácia, ktorá poslúži aj začiatočníkom - resp. pre tým, ktorí by sa chceli bližšie oboznámiť s myšlienkami velikánov, ktorí dopomohli k vzniku a vytvarovaniu psychológie ako takej; ale aj tým, ktorí sú s daným oborom do značnej miery oboznámení.
Impérium očami človeka, ktorý sa v ňom narodil a vždy sa doň aj napriek všetkým negatívam, ktoré z neho vyžarujú, vždy s láskou a rovnako fascinovaný, aj vrátil. Zistenie, či si tzv. homo sovieticus prešiel nejakou zmenou, alebo všetko ostalo po starom.
Kniha je poprepletaná historickými faktami, rozhovormi s ľuďmi v centre diania, v človeku vzbudzuje pocit, akoby sedel vedľa pána Kapuścińskeho vo vlaku, letel s ním v lietadla, alebo mrzol pred gulagom vo Vortuke - v skratke, perfektná žurnalistická robota od autora.
Každému, kto je akýmkoľvek spôsobom zainteresovaný do obrazu toho, ako mohol vyzerať život človeka nachádzajúceho sa v bývalom Sovietskom zväze, až pod pád železnej opony, túto knihu vrelo odporúčam.