freejazz diskuze

Babouš: díky za rozšíření slovní zásoby současné češtiny:)

PanPredseda: nechci být hnidopich, ale moje poznámka měla více charakter recese než vážného zamýšlení. a nemám zájem udělat z toho pojednání o tom, co je slušné a co ne.:)
pokud jde o „přiznání“ autorství, je to také sporné. u mnoha cover verzích písniček se o původní verzi dovídáme mnohdy až když je „pirát“ soudně napaden. a u mnoha děl výtvarného umění na padělek někdy nepřijdou ani odborníci.

takže, přátelé, držme se v mezích vědy, kterou světu daroval (neuznaný) největší z Čechů!

Všimli ste si tú nespravodlivosť vo svete umenia?
Ak niekto ukradne a prespieva pesničku, nazývajú to cover verzia.
Ak niekto ukradne a znovu natočí film, hovoria tomu remake.
Ak niekto znovu namaľuje obraz podľa originálu, vytvorí kópiu.

Ale ak niekto ukradne knihu a prepíše ju nanovo, nazvú to plagiát...

ale aj tak si myslím, že sa viac zhodneme, než nezhodneme:)

pekný a veselý deň!

a do čítania v niektorej debate!

smazenaryba:
partnera do debaty si vyberám ja a nie moderátor.
keď sa s niekým nechcem baviť, tak sa s ním nebavím a ani nereagujem na jeho ataky - ak sa k tomu znižuje.
nikde nie je napísané, že na portáli o literatúre sa máme baviť iba o literatúre. bolo by to príliš úzkoprsé a pekne po slovensky povedané aj kontraproduktívne.

diskusie čítam - keď sa mi chce, keď ma zaujme téma, keď to odsýpa. ak sa debata zacyklí na nekonečnom dokazovaní si, kto má väčší a či sa vie moja babka korčuľovať, odchádzam preč. rovnako ako odchádzam od nedočítanej knihy, ktorá ma nedokázala zaujať.

(neberte to osobne, nechcem byť nepríjemný, ale mojimi ušami trhá, keď počujem slovné spojenie: bol ste, vedel by ste. z môjho pohľadu to kultúru jazyka mrzačí oveľa viac ako občasný bohemizmus alebo pejoratívne slovo.)

a na záver - ak mám dobré argumenty, mal by som vedieť dokázať partnera v debate presvedčiť, že môj pohľad na vec nie je na zahodenie. navyše, pre mňa väčšinou debata znamená vypočuť si iný názor a konfrontovať ho s tým, čo si myslím ja. nie za každú cenu vyhrať. ak stretnem niekoho, kto chce byť za každú cenu najlepší a poraziť všetkých, snažím sa mu vyhnúť. život nie je boj a netreba si ho kaziť nezmyselnými súbojmi.
žiaľ, s týmto si neporadí asi žiadny moderátor, pretože nikdy nemôže vyhovieť všetkým. preto som za to, aby debaty zostali nemoderované - ľudia si urobia poriadok sami.

smazenaryba: ak je na databaziknih vyše 315 tisíc užívateľov, nikto nečaká, že všetci budú kamarátmi. ani v meste so 40 tisíc obyvateľmi sa so všetkými nepoznám a ani po tom netúžim. ale mám tu pár ľudí, na názor ktorých som zvedavý a možno je tu pár ľudí, ktorých zaujíma môj názor. a áno, je tu niekoľko ľudí, ktorých názory ma nezaujímajú - ale nemusím to šponovať a trvať na ich vylúčení z komunity, určite sadnú niekomu inému.

mimochodom - do divadla sa chodí štrngať bižutériou a smrdieť parfémami? pokiaľ viem, najviac som si užil kultúry na bidielku v SND, kam sme chodili vo svetroch a cez prestávku sme si dávali dve decky červeného. ale nemám pocit, že by pivo bolo menej ušľachtilý nápoj ako víno.

označovať ľudí, ktorí sa nedržia témy a ostrakizovať ich, vylučovať, pretože sú „mimo misu“ je pre mňa predovšetkým prejavom netolerancie a neschopnosti vidieť svet v širších súvislostiach.

a opakujem, databazeknih nie je akademické fórum pre odborníkov, ktorí po sebe budú hádzať odbornými výrazmi a tváriť sa pritom dôležito. je to fórum ľudí, ktorí majú radi knihy, čítajú ich a majú chuť k tomu, čo prečítajú (a niekedy aj prežijú) niečo napísať. tak im tú chuť netreba brať. najmä nie v dnešnej situácii, kedy nám všetkým chýba možnosť dať si, tak povediac, dve-tri medzi oči in medias res.

nevraždite debaty!

poviem to na príklade: sme partia, ktorá sa pozná viac ako 40 rokov. je nás 7 - 12, ešte nikdy sme sa asi nestretli všetci naraz. niektorí z nás boli kedysi kolegovia v práci, s inými sme sa stretávali len cez víkendy, iní sa k nám dostali sprostredkovane. momentálne chodím do Bradavice na Dunaji asi 2x do roka. ohlásim sa, sadneme v nejakom podniku k stolu, okolo ktorého sa všetci zmestíme, jeme, popíjame a bavíme sa. výbuchy smiechu od nášho stola po čase zaregistruje aj ten, čo sa tvári ako úplný hlucháň. chvíľu sa bavíme všetci spolu, potom sa prekrikujeme, potom sa utiahneme do menších skupiniek. keď je na stole pizza, ochutnávame všetci, keď sú lasagne, iba ten, čo má vidličku na dosah a keď tatarák, niektorí ho nejedia, iba likvidujú hrianky, ktoré musíme doobjednať. po takých troch štyroch hodinách už nás začínajú bolieť chrbtice, bránice a zadky a niektorých aj tlačiť nedorobená práca, od ktorej sme odbehli, aby sme sa mohli stretnúť. tak sa teda začíname lúčiť - trvá to zhruba ďalšiu hodinu a potom odchádzame. všetci extrémne spokojní, vysmiati ako lekvár, s vyčistenými hlavami a s pocitom, že na svete je fajn. a už sa tešíme na ďalšie stretnutie, ktorého termín nikto nepozná. vždy stačí, že sa niekomu zacnie a stretnú sa - dvaja, piati, vonku, v krčme, v divadle či na vernisáži.
mám rád túto bandu a vždy sa teším, že sa uvidíme. že budeme tárať piate cez deviate a nebudeme sa držať témy.

a čo je na tom najkrajšie?

nikdy, NIKDY sme nepotrebovali žiadneho moderátora, ktorý by usmerňoval našu debatu, vylučoval nevhodné príspevky, upozorňoval, že niekto je off topic. lebo v živote nikto nie je off topic, všetci sme tu a sme v centre diania a nepotrebujeme, aby nás niekto večne okrikoval, čo sa smie a čo sa nesmie. to už sme tu mali a účinok to malo presne opačný a význam „veškerý žádný“.

preto mi vôbec nevadí, ak sa pozriem do nejake debaty a vo vlákne zistím, že diskutéri sa úplne vzdialili od pôvodnej témy. no a čo? mali niečo na srdci a povedali to. kto chce, ten pochopí, kto nie, ten potrebuje škatuľkovať slová, vety, názory, ľudí, budovať z nich katalógy a kartotáky, Petržalky ideí.

databazeknih je portál pre ľudí, ktorí majú radi knihy. nie je to portál vedeckovýskumnej spoločnosti ani tupého korporátu, ktorý si bez manuálu ani neprdne, aby neprdol vedľa.
a dúfam, že to tak zostane. databazeknih odráža život. a život nie je pravuhlo narysovaný ani etapovito vytýčený.

tak nech žije databazeknih, akú ju máme radi a nepodriadi sa!

pretože sa nebezpečne priblížilo leto, znížila sa aj frekvencia mojich návštev na databázi. napriek tomu si dovolím niekoľko nesúvislých poznámok.

kým som prišiel na databázi knih, bol som na baila.net a celkom dosť som tam toho nasádzal, ale za posledné dva roky som sa tam bol pozrieť možno päťkrát, z toho trikrát som sa pre technickú poruchu nedokázal ani prihlásiť. škoda, lebo baila je fajn alternatíva.
pozeral som sa aj na cbdb, ale neoslovilo ma to - asi som pozeral málo. podobne som sa zastavil na viacerých „pomocných“ knihomolských portáloch v našich zemích.
a záver?
jeden stačí. prestaňte uvažovať katastroficky a vyrábať si zálohy a zálohy záloh. ak sa má niečo pokaziť, tak sa to pokazí. čas, ktorý venujete napĺňaniu alternatívnych databáz môžete venovať čítaniu. pravda, sú medzi nami ľudia, ktorí trpia obsesiou a radi ukazujú, koľko toho už načítali. najlepšie na tom je, že im to nikto neberie. ať si každý blbne po svým, hovorí klasik a myslím si, že sa s ním nedá nesúhlasiť.
alternatívne databázy a nekonečné porovnávanie mi pripomína moju občasnú mániu povykladať všetky knihy z políc s úmyslom konečne ich roztriediť a sprehľadniť (lebo sa mi stále častejšie stáva, že dovlečiem domov úlovok, ktorý už v knižnici mám:). jediné, čo však urobím je, že trochu odstránim prach a knihy nakladiem do políc ako mi prídu pod ruku. áno, poriadok je pre blbých, génius zvládne aj chaos:)

osobne som za databázi knih vďačný. nie je násilná, nikoho na nič nenúti, je tu kopa šikovných a zaujatých čitateľov, ktorí dokážu príťažlivo upozorniť na zaujímavú knihu.
technicky je to tu o.k.
a čo je najlepšie, databázu vyrábajú samotní prihlásení čitatelia. možno aj inde to tak funguje, mne však stačí toto. naozaj si nemyslím, že má význam udržiavať viacero takmer identických databáz. oveľa lepšie je baviť sa o knihách a hľadať spoločné noty, podľa ktorých vieme zahrať.

tak. a môžem sa vrátiť k záhrade:)

R.E.M. + MichelleS:

já s tím nemám problém. a taky vím, který kraj je ten můj. chtěl jsem jenom poukázat na někdy krkolomné zadání čtenářské výzvy, i když ji mám rád a těším se na další kolo. uznávám, že určit 20 odlišných a zajímavých zadání je vždycky problém. kdoví, jak by to dopadlo, kdyby měli těch 20 okruhů stanovit čtenáři!:)

tak nevím...
narodil jsem se na severní Moravě, dětství jsem prožil v okolí Bratislavy, pak jsem přesídlil na jih středního Slovenska a v současnosti přebývám střídavě v Košicích a na Zemplíně...
který z těch krajů je ten můj?:')

bubka...
no, za výchovu můžeme vždycky všichni. pokud si ale vzpomenu, moji kluci měli na zábavu čas až potom, co umyli, vytřeli, vynesli, luxovali, uklidili, udělali úkoly... zajímavé je, že na své zájmy, koníčky a zábavu měli určitě vždycky více času a prostoru, než jejich kamarádi, kteří doma nemuseli hnout prstem. a nejvíc mě těší, že se přes všechny skopičiny dokázali vykuklit ve skvělé osobnosti. a se čtením se nepotýkali, když chtěli, četli, když ne, dělali něco jiného. asi o to především jde - nenechat se zatáhnout do stereotypů a zvyků, udržet si nadhled a odstup. a k tomu určitě náleží i odmítání škatulek a šuflíků.
hloupá literatura je asi výsadou hloupých lidí. těch, kteří ji píšou, i těch, kteří ji konzumují (jaksi mi nejde pod ruku napsat čtou, v tomto případě by to znělo jako svatokrádež:)

ddkk...
cítím se jako militantní feministka:) životopisy "slavných" strojů na peníze, kteří roupama neví, co dělat, považuji za stejně odpudivé jako politické memoáry zlodějů per a uslintaných bonmotistů...

newtory...
a tým kameňom potom trieskať po hlavách producentov tých vtákovín:)

ddkk - v mnohom si za to môžu tie autorky samotné. to, čo produkujú, je neuveriteľne plytké, ale nechá sa to zabaliť do krikľavého obalu, objednajú sa na to recenzie (alebo aspoň kladné vyjadrenia) u známych osobností, urobí sa promo... a je po ftákoch. kniha je nečitateľná - ale hlavný dôvod nie je ten, že ju napísala žena. myslím, že je rovnaké množstvo kvalitných spisovateľov a spisovateliek a je radosť vziať ich knihy do ruky. to, čo sa však dnes predvádza, sú ťažkopádne prázdne slohové cvičenia zažiadaných autoriek a autorov, ktorí by chceli byť slávni a pri písaní kalkulujú, koľko im ich opus vynesie. našťastie neprežijú sezónu.
taká návšteva Levných knih by mala byť vždy poučná. a ak sa tam ocitnem, vidím stále to isté dookola - záveje tzv. faktografie, ktorá rozoberá Hitlera zo všetkých strán a už to nechcú ani hajzlbabky v metre, lebo sa to blbo splachuje; stohy ženských románov v tom najhoršom slova zmysle, ktoré chŕlia puťky nešťastné zo svojho života, skrývajúce sa za svetovo znejúce pseudonymy; kuchárske knihy našich i svetových celebrít, ktoré do kuchyne zablúdia iba ak potrebujú ľad do chľastu; a samozrejme - detské knižky, ktoré blikajú, trúbia, spievajú... ale deti nezaujmú; aha, zabudol som na to najhodnotnejšie - politicko-filozofické diela súčasných najväčších českých mysliteľov - v ich prípade mám pocit, že tie veľdiela putovali rovno z tlačiarne do Levných knih, lebo také kraviny nemôžu brať vážne ani v Blesku.
celý problém so škatuľkovaním kníh vzniká niekde v našich hlavách a v zažratých stereotypoch, ktorých sa nevieme alebo nechceme zbaviť. a na to nadväzujú marketingoví experti vo vydavateľstvách, ktorí nečítajú, lebo nemajú čas, lebo musia predávať knihy... teda to, čo sa pod tým názvom vypúšťa von...

gladya - bolo by to fajn, ovšem za predpokladu, že marketing a propagáciu v dnešných vydavateľstvách by viedli ľudia, ktorí sa naozaj vyznajú a trebárs o polnoci vedia vyrapotať milióny užitočných i menej užitočných informácií o autoroch a knihách.
žiaľ, tak, ako všade inde, aj tu prichádza k devalvácii hodnôt a zmäteniu jazykov. netuším, ako by dopadli testy pracovníkov, ktorí majú na starosti propagáciu a predaj kníh, ale asi by to nebolo nič svetoborné. ovládajú marketingové finty, ale majú - slušne povedané - veľmi plytkú slovnú zásobu, ktorá poukazuje na to, že - nečítajú. a ako môže človek, ktorý nečíta, predávať knihy? je ľahšie predstaviť si vegetariána v mäsiarstve... z neznalosti komodity potom vyplýva používanie otrepaných fínt, klišé a bľabotanie. ak sa k tomu pripočíta "orientácia na výkon" prestáva ísť o knihu už úplne.
takže je v konečnom dôsledku úplne jedno, či je vydavateľský redaktor vzdelaný, rozhľadený a sčítaný, konečné slovo má "marketingový guru" ktorý po vyčerpaní svojich otrepaných nápadov jednoducho zdvihne kotvy a ide predávať trebárs kondómy. tovar ako tovar.
a dôkaz?
poslal som svoj rukopis do troch vydavateľstiev. dostal som tri neformálne, osobné vyjadrenia redaktorov, ktorí rukopis čítali a posudzovali a veľmi kladne hodnotili. žiaľ, ani jedno z vydavateľstiev knihu nezaradilo do edičného plánu - lebo sa im tematicky nehodilo. ako to napísal jeden z redaktorov - keby vaša kniha trúbila, svietila, prípadne sa k nej dalo niečo pribaliť, určite by sme ju vydali.

takže krikľavé obaly, lepkavé názvy a škatuľkovanie budú mať pravdepodobne na svedomí všetci nevzdelaní a obmedzení marketingoví maniaci. a úspešne sa im tak darí deformovať trh a vkus publika.

(doufám, že vám moje slovenština nedělala problém:)

newtory - to presne sedí!

elfos - o to asi jde. jak jsem si prohlížel titulky, vlastně ani nemám chuť hlasovat...:( a když jsem se podíval na starší ankety a našel tam jako knihu roku pseudopornografický spisek 50 odstínů nevímčeho, já to volám pestrá paleta šedi, tak silně pochybuji o smyslu takové soutěže. u některých letos nominovaných knih nabývám spíš pocitu, že se nedočkají ani konce hlasování a jejich jepičí život prostě skončí.

právě jsem se díval na nominované knihy... konstatuji, že ankety se nemůžu zúčastnit, protože jsem ani jednu z kandidujících knih nečetl. a nejspíš se k tomu dostanu tak za rok, za dva.
je tady ještě někdo se stejným postižením?:)

bubka, H_B - tak rodokapsy som čítal naposledy keď som mal nejakých 12 rokov a pre chorobu sa nemohol pohnúť z postele, prečítal som ich asi meter (na výšku) a dosť. pritom si dovolím tvrdiť, že mali vyššiu úroveň ako súčasné bezduché akčné spisky, inšpirované béčkovou produkciou holyúdu. a určite boli na tom literárne aj myšlienkovo lepšie ako všetky duchárske ságy či palety šedi, nad ktorými sa tu mnoho ľudí rozplývalo.
zaradenie "knihy pre ženy" je zúfalé. nemohol to vymyslieť normálny človek. a čudujem sa, že sa drží.
reader007 - no, keby sa tie monštrá vydali, získali by titul za menšiu prostitúciu...

vzhľadom na to, že "knihy pre ženy" sú v prevažnej väčšine nečitateľné hrôzy predpokladám, že tento chlievik si vydavatelia naozaj nechávajú pre niečo, pri čom ľutujú, že to vôbec vydali. (ak sa programovo nevenujú vydávaniu práve takéhoto braku)
tak trochu si za to ženy môžu samé. nekritická konzumácia bezduchých debilností s krikľavým obalom priamo zvádza k tomu, aby sa alternatívny toaletný papier označil "čtení pro ženy" a predával ako hodnotný tovar.
nikdy mi nenapadlo deliť literatúru na "mužskú" a "ženskú" vnímam vždy a predovšetkým DOBRÚ a ZLÚ.
zaujímavé je, že okrem vyložených excesov autoriek, ktoré sa hrdia 500 vydanými titulmi (čo to musí byť za bezduché srágory si nedokážem predstaviť) sú autormi slaboduchej spisby pre ženy prevažne muži...

linpro
myslím, že je to márna snaha.
prvýkrát mi knižnicu "zredukoval" brat, keď som bol na vojne. pripravil ma tak o 400 zväzkov...
pri každom sťahovaní (a že ich bolo!) som niekoľkosto zväzkov vždy porozdával.
niekoľkokrát som robil cielenú redukciu, vždy odišlo niekoľkosto zväzkov.
odhadujem, že som porozdával tak 2 tisíc kníh.
posledný pokus ešte neskončil, ale už tuším katastrofu - z doma vyradených kníh sme začali budovať obecnú knižnicu. už v nej máme vyše 1300 titulov všetkých žánrov. a doma sa hromadia ďalšie, ktoré tam majú odísť.
ale miesta v knižnici nepribúda, stále sú vo dva rady, stále ich pribúda. začal som zbierať monografie obcí a už zapĺňajú knižnicu 260 x 160.
ak sa ti raz knihy nalepia na prsty, nezbavíš sa ich. a ja sa z toho veľmi teším. verím, že na staré kolená budem mať naozaj dom plný kníh a možno aj antikvariát.

byly časy, vždycky na 1. máje jsem řval s Karlem Hynkem M.: Hynku, Viléme, Jarmilooo!
a pak jsem vzal Pohyblivý svátek, a ocital se v Paříži 20. let... nejmíň 30 x každou z nich.