Naias
diskuze
Komentáre ku knihám by mali byť o knihách samotných, nie o tom, čo čitateľ zažil a čo sa knihy častokrát vôbec netýka. Vykecávanie sa o vlastných úspechoch v kuchyni či cestovateľských zážitkoch patrí na vykecávacie siete, nie do priestoru určeného na vyjadrenie názoru na knihu.
Falošných hráčov mám najradšej, tam sa autorka sústredí na psychológiu postáv (keďže na politiku sa - v jej prípade našťastie - nemohla) a spolu s jej či už humornými alebo rovno sarkastickými komentármi je nemá chybu. Hrůzy lásky a nenávisti ma nadchli už menej, tej nenávisti je tam na mňa trochu moc. V prvom príbehu nie až toľko, som sa občas aj nachechtala, ale druhý je dosť depresívny.
Mimochodom, druhý diel - Polda a jeho soudce - je ešte horší.
To už je holt ponovembrová Frýbová, už mohla slobodne ventilovať svoje politické názory a svoje knihy nimi prehltila, čo im nijak nepomohlo. Ďalšie Frýbové nemáš? Napríklad Den jako stvořený pro vážnou známost. Mne sa mi veľmi páčil.
Takých zaujímavých orieškov tu už bolo... A z hľadiska slovotvorného to je logika hodná pána Kaplana.
Aj ja mám bezinternetový mobil, tlačidlový. Zato tam mám diakritiky celý kopec, českú, poľskú a ktovie akú ešte.
Lidunka sa vyjadrila zmätočne, ale faktom zostáva, že komentár by mal byť názor na knihu. Nie proste len druhá anotácia, často aj bez onej jednej vety na konci. Ale to je nosenie sov do Atén.
Lidunka, asi myslíte komentáre, nie? Hodnotenie sa na tejto databáze vyjadruje hviezdičkami. Slovné vyjadrenie sa volá komentár (prípadne recenzia).
Ja momentálne pozerávam Vraždy v Midsomeri. Pohodička. To najhoršie, čo sa môže šéfinšpektorovi stať, je, že mu manželka uvarí večeru.
Ja si také dačo vôbec nevšímam. Zato by ma zaujímalo, z akého dôvodu som ten palec dostala a či dotyčný tú knihu čítal a hodnotí môj názor, alebo sa mu len páči, ako som to napísala.
Alebo pretože dotyční recenzenti netušia, čo slovo recenzia znamená. Čo som si tak všimla, pre kopu ľudí je to čokoľvek, čo človek o knihe povie, a to bez ohľadu na dĺžku a výpovednú hodnotu.
Mimochodom, my sme teda museli písať rozbor, kdeže stručný obsah.
Giant’s bread je o geniálnom hudobníkovi. Ak som správne pochopila anglickú anotáciu, jeho detstvo v závetrí ho nepripravilo na drsnú realitu, on musí urobiť závažné rozhodnutie, za jeho talent zaplatí vysokú cenu jeho rodina, a tak. Bol to prvý román vydaný pod pseudonymem Mary Westmacott. Agatha sama študovala hudbu a spev, takže vie, o čom píše. A podľa jej dcéry (čerpám z netu) sa inšpirovala vlastným detstvom a zážitkami počas prvej svetovej vojny.
Keri.H, a ja koukám, že tebe sa nepáčila. Možno by som možno dala tri hviezdy, ale našla som tam dačo, čo akurát vystihuje moje momentálne rozpoloženie a bolo to vyjadrené trefne a pôsobivo. Agatha bola fakt dobrý psychológ.
Dceru mám doma, ale šetrím si ju, aj Nedokončený portrét. Teraz hlavne čakám na Obrův chléb a budem mať westmacottovky komplet.
Marylaa, podľa vás k tomuto bodu patrí len láska zakázaná zákonom?
Zdeniczka, každá planéta, vrátane našej Zeme, sa nachádza vo vesmíre. Nepovedala by som, že tento bod bol myslený ako "dej odohrávajúci sa na povrchu planéty, ktorá je vo vesmíre".
Eicherik, ako sa ti páčil Forejt? Ten jeho výrok, či skôr výkrik: „Tak to drž!“ vraj povedala Zdene Frýbovej jej kamarátka, ktorá si s jeho rozhadzovačnosťou nezadala.
Ani slúžiť v PTP nebola taká zábava, ako sa to môže zdať vo Švandrlíkovom podaní, hoci ak človek pozorne číta, všimne si známky toho, aká bola tá doba krutá a absurdná.
Nemám nič proti Švejkovi, ani ho nezbožňujem. Knihu som čítala viackrát a ešte určite budem, má svoje jadrné kúzlo.
Taký hlúpy, aby nevedel, že kradnúť a klamať sa nemá, ani požičiavať si peniaze s úmyslom nevrátiť ich, nie je. A jednoduchý sa mi nezdal, vie byť vychytralý, keď sa mu to hodí.
