Naias
diskuze
Marylaa, podľa vás k tomuto bodu patrí len láska zakázaná zákonom?
Zdeniczka, každá planéta, vrátane našej Zeme, sa nachádza vo vesmíre. Nepovedala by som, že tento bod bol myslený ako "dej odohrávajúci sa na povrchu planéty, ktorá je vo vesmíre".
Eicherik, ako sa ti páčil Forejt? Ten jeho výrok, či skôr výkrik: „Tak to drž!“ vraj povedala Zdene Frýbovej jej kamarátka, ktorá si s jeho rozhadzovačnosťou nezadala.
Ani slúžiť v PTP nebola taká zábava, ako sa to môže zdať vo Švandrlíkovom podaní, hoci ak človek pozorne číta, všimne si známky toho, aká bola tá doba krutá a absurdná.
Nemám nič proti Švejkovi, ani ho nezbožňujem. Knihu som čítala viackrát a ešte určite budem, má svoje jadrné kúzlo.
Taký hlúpy, aby nevedel, že kradnúť a klamať sa nemá, ani požičiavať si peniaze s úmyslom nevrátiť ich, nie je. A jednoduchý sa mi nezdal, vie byť vychytralý, keď sa mu to hodí.
Švejk kradne psy, podvádza kupcov, keď vydáva krížencov za čistokrvných, hrozí násilím veriteľom, ktorí chcú späť svoje peniaze od feldkuráta, a vôbec celú dobu prezrádza nie práve obdivuhodné morálne zásady. Nepovedala by som, že je dobrý človek, ani že je zlý človek. Asi tak „približne stredná hodnota“.
Ku knihám: nemyslím to, čo je vecou názoru, ako je atmosféra, presah, posolstvo a pod. Ale fakty, ako napríklad či tam vystupuje istá postava, či istý výrok povedal ten či onen, proste veci, ktoré sú mimo diskusiu. Alebo kritika prekladu, ktorý je správny, pričom chyba je na strane kritika, ktorý sa neobťažuje si overiť, či náhodou nie je úplne mimo. Načo? Veď on to vie a basta.
K seriálom: a čo teprv legendárny diel MacGyvera odhrávajúci v ČSSR! To sme sledovali na ORF a potom to rozoberali v škole a váľali sa od smiechu. Ani nám nevadilo, že nevieme po nemecky, aj tak sme dokázali rozoznať, aká je to somarina.
Ono to funguje aj tak, že keď sa niekomu niečo nepáči, vidí tam, čo tam nie je a nevidí, čo tam je. A ešte vyhlási za nesprávne, čo je správne.
Inak, s filmami je tiež sranda. Trebárs keď v Hosteli, ktorý sa akože odohráva na Slovensku, počuť v pozadí češtinu. Alebo vo filme Peacemaker, keď sa dej odohráva akože vo Viedni, vidno budovy, okolo ktorých chodím každý deň do práce.
Nie, tú otázku od nečitateľov nepoznám, ale keby sa ma dakto taký nezmysel opýtal, opýtala by som sa zas ja jeho, o čom by to svedčalo. Podľa počtu strán sa kvalita knihy nespozná, ani aká s ňou bude zábava. Dá sa to možno chápať ako maratón, test vytrvalosti, ale na čo je také dačo pri čítaní dobré, to nechápem. Rada by som vedieť, prečo tú otázku ľudia vôbec kladú, čo si myslia, že je to porovnateľné s lezením na kopec? Čím vyššie, tým obdivuhodnejšie?
SilvieSackova, ak sa niečo momentálne nemožné urobí pomocou techniky, je to sci-fi, ak pomocou kúziel, je to fantasy.
Azizi, neviem, koľko je tu skutočných užívateľov - tým myslím okrem účelových a dlho neaktívnych profilov - ale najskôr ide o desaťtisíce a tým pádom sa väčšina ťažko vyjadrí. Aj keby sa vyjadrilo niekoľko tuctov ľudí, stále to bude zlomočíček.
Čo bude zohľadnené administrátorom, o tom rozhodne on sám, my s tým moc nehneme. Ono sa to preberalo, už keď sa to objavilo.
28.7.2021
https://www.databazeknih.cz/diskuze/napady-na-vylepseni-webu-2/vzhled-stranek-dk-1651/str-31
Sekcia blogy bola odstránená, pretože, citujem "zájem o ně bohužel nebyl dostačující, a to jak ze strany čtenářů, tak i jejich autorů..."
Azizi, stále je možnosť napísať si súkromnú poznámku. Klikni na ozubené koliesko napravo od knihy a potom na upraviť. A pribudli skryté zoznamy, ktoré uvidí len užívateľ sám.
Otroson, u autora sú všetky knihy v jednom exemplári. Napr.
https://www.databazeknih.cz/vydane-knihy/vasilij-grigorjevic-zajcev-45308
Ak chcete vidieť všetky vydania, musíte si vybrať konkrétnu knihu a kliknúť na záložku vydanie: https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/zapisky-odstrelovace-138081?lang=cz
Tam bývajú dakedy dva stĺpce (české, slovenské), dakedy tri (české, slovenské, iné).
Názvy poviedok sú v náhodnom poradí, ako to ktorý užívateľ vložil. Keď poviedky žiadny užívateľ ku knihe nevloží, tak tu nie sú. Buďte rád, že sú tu ľudia, ktorí sa tomu venujú.
Eicherik, tie tvoje obľúbené vlakovité knihy môžu byť aj pre deti?
https://www.databazeknih.cz/serie/velka-zeleznicni-dobrodruzstvi-10586
Keď sa to berie prísne doslova, tak aj my sme práve v tejto chvíli vo vesmíre. Ale je jasné, že tak to myslené nebolo. Či do tohto bodu majú spadať knihy, ktorých dej sa odohráva v priestore medzi planétami alebo aj na samotnej planéte (okrem Zeme) to je otázka. Počítam, že to dopadne ako vždy a každý to bude chápať po svojom.
Zaujímalo by ma, či tí, ktorí odmietajú sci-fi, už také knihy čítali a nepáčili sa im, alebo to nečítali a ani nemienia. V tom prípade by ma zas zaujímalo prečo.
Ja som zas nepochopila, ako sme sa dostali k dehonestácii národa. Ani náhodou netvrdím, že všetko americké je blbé. Mám rada daktoré seriály, filmy, hercov, knihy... Len nie tie, kam strkajú posolstvo tak, že to človeku pchajú až do krku. A čo sa týka dokumentov, ide o to, že Francúzi to takto netočia, aspoň čo som videla. Ale videla som aj normálne natočený americký dokument – bez toho večného opakovania stále dokola – akurát, že sa chlapík predstavil na začiatku aj na konci každého dielu, čo som u dokumentov trebárs britských nevidela. Bombastickosťou nemyslím nadutosť, ale okázalosť, prepjatosť, namiesto prostého konštatovania výkriky s fanfárou. A nehádžem všetkých do jedného vreca. Američan David M. Shapard, ktorý napísal The Annotated Pride and Prejudice, Persuasion, Sense and Sensibility, Emma a Northanger Abbey, vie, o čom píše, má tú dobu naštudovanú. Zato viaceré americké autorky, ktoré vraj píšu podobne ako Jane Austen, trepú hrozné nezmysly, lebo sa vôbec nevedia vžiť do vtedajšieho myslenia. Tiež netvrdím, že Američania sú nafúkaní, hoci ich sebavedomie je povestné. Čítala som v knihe od Čecha, ktorý žije v USA, že jedna jeho kolegyňa pochádzajúca z Číny zvažovala, že sa vráti domov, lebo tam dostala skvelú pracovnú ponuku. Iná kolegyňa, rodená Američanka, nevedela pochopiť, že dakto chce dobrovoľne odísť, lebo kde by mohlo byť lepšie než v Amerike? Ani vysvetľovanie, že je to návrat domov, kde má korene, rodinu, známych, nepomohlo. A vo filme Hostel – dosť sranda, hoci to mal byť horor – je scéna, kde hlavný hrdina narazí na cenník, na ktorom sa píše, čo stojí umučenie muža tej či onej národnosti a ak sa dobre pamätám, za Amíka sa platilo dvakrát toľko než za kohokoľvek iného. Oni si samých seba cenia vysoko. U nás je skôr opačný úzus. Pamätám sa na jeden con, kde bol Ted Raimi, ktorý hral Joxera. (Bola s ním ohromná sranda, mohli sme sa urehotať.) Dostal otázku: „Čo vám to vôbec napadlo, prísť na Slovensko?“
Všetko české je depresívne? To som si nevšimla. Keď tak porovnávam trebárs rozprávky, tie české majú humorný nádych, naše sú skôr pochmúrne. (Myslím tie staré, novú produkciu nesledujem.) Napríklad Byl jednou jeden král a Soľ nad zlato. Alebo Plavčík a Vratko, to je priam tragédia. Zato Jak se budí princezny je veselá rozprávka.
Aj pri knihách mám podobný dojem, keď tak porovnávam slovenské a české preklady. Z českého dakedy cítim komiku, ktorú pri čítaní slovenského prekladu nevnímam.
Problém je, že to americké je väčšinou bombastické. Ani daktoré prírodopisné seriály som kvôli tomu nebola schopná sledovať, lebo kamera každú chvíľu zabrala chlapíka popisujúceho, čo robia zvieratá, namiesto aby ukazovali tie zvieratá. Aj sledovanie dokumentárneho seriálu som musela zabaliť, lebo to prebiehalo tak, že na začiatku sa človek dočkal krátkej upútavky, potom chvíľu dokumentu (na môj vkus dosť rozvláčne vysvetľovaného), potom veta typu „a čo tam uvidel, to mu vyrazilo dych“, čo malo vyvolať napätie, aby človek cez reklamu neprepol, po reklame nasledovala rekapitulácia a krátka upútavka, čo sa divák dozvie v nasledujúcich desiatich minútach, zas kúsok dokumentu, potom zas napínajúca veta, reklama, rekapitulácia a krátka upútavka... Proste všetko sa človek dozvedel tri razy. To opakovanie je americká špecialita a nie som na ňu alergická len ja, čo som tak čítala rôzne reakcie.
Nevidela, len už som toho amerického spôsobu presýtená, ešte aj v animákoch je toho fúra. K jednotke sa nemôžem vyjadriť, tú som videla, ale dávno, predávno, houby si pamätám.
