Pod šepkajúcimi dverami diskuze

Nikdy ho nemáme dosť, všakže? Času. Domnievame sa, že ho máme celú kopu, no keď na tom skutočne záleží, nikdy ho nemáme dostatok. Postupne na to prichádza aj Wallace v príbehu, ktorý je veselou, desivou, ale pritom láskavou spoveďou o živote strávenom v kancelárii a o smrti strávenej budovaním domova, priateľstva a lásky. Vitajte v Cháronovom prievoze! Čaj je tu horúci, koláčiky čerstvé a mŕtvi práve prichádzajú. Keď si zberačka Mei príde vyzdvihnúť Wallacea z jeho vlastného pohrebu, začína mať podozrenie, že by mohol byť mŕtvy. Zoznámi sa však s Hugom, majiteľom zvláštnej čajovne, ktorý mu sľúbi, že mu pomôže prejsť na druhú stranu. Wallace len ťažko prijíma fakt, že je definitívne mŕtvy. Ani po smrti nie je pripravený opustiť život, ktorý však dovtedy ledva žil. Napokon získa týždeň na to, aby prekonal samého seba a za sedem dní úplne nanovo prežil celý svoj život.... celý text