Nočná zmena (14 poviedok)
Stephen King
Povídky a novely série
1. díl >
Keď si večer líham do postele, vždy si dám s veľkým strachom záležať, aby som si nohy riadne schoval pod prikrývku, len čo zhasnem svetlo. Nie som síce dieťa... ale nerád spím s nohou vykúkajúcou z postele. Čo keby sa spod postele vystrčila studená ruka a chytila ma za členok? Zvrieskol by som. Krik by zobudil aj mŕtvych. Prirodzene, nič podobné sa nestane a všetci to dobre vieme. V nasledujúcich príbehoch sa stretneme s najrôznejšími nočnými príšerami, upírmi, démonmi, tajuplnými prízrakmi a inými hrôzostrašnosťami. Do jedného neskutočnými. Strašidlo spod postele, čo striehne na môj členok, neexistuje. Viem to, ale uvedomujem si aj to, že si musím dať pozor a riadne sa prikryť, aby ma nechytilo. Stephen King... celý text
Literatura světová Horory Povídky
Vydáno: 1993 , SmenaOriginální název:
Night Shift, 1978
více info...
Přidat komentář
Knihu som prečítal keď som mal 12 rokov, pamätám sa, že pri niektorých poviedkach som sa celkom bál.
Perfektná zbierka poviedok, niektoré boli možno trochu slabšie, ale ako celok bola kniha super. Prečítaná za jedno poobedie.
Priznám sa, že ma prekvapilo, že tu má svoj profil nielen Noční směna, ale tiež Nočná zmena, ale ono sa vlastne niet čomu čudovať, keďže sú to naozaj relatívne dve odlišné knihy napriek tomu, že je to jedna kniha. Nerozumiete? Vysvetlím. Nočná zmena sa ku mne dostala ako ku dieťaťu v 9O. rokoch, keďže ju mali v hororovom oddelení našej novomestskej knižnici (= na troch poličkách vyčlenených odpadovému žánru). Legendárna obálka s teda poviem vám riadne divným pyžamovým (?) strašiakom do maku pardon kukurice, pôsobí ešte i dnes, v roku 2023, pekelne naturalisticky a šialene. Alebo to nie je strašiak do kukurice, ale máme dočinenia s dvoma motívmi k dvom rozdielnym poviedkam? Kukuričné pole patrí samozrejme kultovej poviedke Kukuričné deti a strašiak... strašiak k čomu? No nič, asi nad tým zbytočne premýšľam, ale z nostalgických dôvodov som sa pri obálke jednoducho MUSEL zastaviť, keďže som presvedčený o tom, že naturalisticko-atavisticky traumatizovala v 9O. rokoch mnohých ďalších, rozhodne nielen na mňa. A aká je samotná kniha? Pôvodne samozrejme malo ísť o legendárnu Kingovu zbierku Night Shift, problém je len v tom, že tá v americkom originálnom vydaní obsahovala 2O poviedok a do Nočnej zmeny (ktorú v slovenčine v r. 1993 vydalo vydavateľstvo Smena v tvrdej väzbe) sa ich prebojovalo 14. Kompletná verzia vyšla v češtine v r. 1996 vo vydavateľstve Mustang a následne v rokoch 2009 a 2018 Beta-Dobrovský vydal dve reedície. Takže áno, z toho dôvodu dáva logiku, že tu má svoj profil nielen Noční směna, ale tiež Nočná zmena. Na slovenskej Nočnej zmene je skvelé, že hoc obsahuje o šesť poviedok menej, než by mala, tak tie, ktoré obsahuje, sú skutočné pecky. Kukuričné deti, Sivá hmota, Jahodová jar, Bubák, Jedna na cestu, Posledná priečka na rebríku a istým spôsobom azda i Mangeľ sú absolútne božské hororové texty. Ak niekto dnes s odstupom desaťročí nechápe, prečo bol King taký úspešný a nečítal od neho žiadne poviedky, tak robí osudovú chybu, pretože Stephenove poviedky zo 70., 80. a občas aj z 9O. rokov sú absolútne pecky a je nepochopiteľné, že dokázal vymyslieť také šialené nápady a (to najmä) tak kvalitne ich spracovať. Oživený mangeľ (mali sme ho v sušiarni na prízemí činžiaku, kde sme cez zimu hrávali pingpong a poviem vám, fakt je to monštrum, nechceli by ste, aby vás vcucol do svojich útrob) alebo chlap, ktorý vypije pokazené pivo a zmení sa na slizkú obludu pojedajúcu hnilé mačky (a sem-tam nejaké to dieťa), to sú nápady, pri ktorých si ťukáte po čele. Potom sa ale začítate do jednotlivých textov a ste uveličení.
Kingovi idú rozhodne lepšie romány, no aj jeho poviedky nasadzujú latku pomerne vysoko a stojí za to začítať sa.
Noční směna je mou nejoblíbenější Kingovou povídkovou sbírkou, drtivá většina z nich je nadmíru povedená, morbidní s otevřenými uspokojivými konci, tak jak to mám rad. Nemám co bych víc dodal - 90%.
Poviedky veľmi nemusím, ale King je jednoducho skvelý, dokáže na niekoľkých stranách vyvolať poriadne mrazivý pocit. Pár ich bolo, ktoré ma veľmi nezaujali, ale väčšina je výborná, hororová. Super zbierka.
Lepšie aj horšie. Najviac ma zaujali poviedky s originálnymi hrôzami ako Šroťák a Náklaďáky. Čo keby stroje prestali slúžiť svojim stvoriteľom ? Výborné sú aj tie s veľkou dávkou čierneho humoru napríklad Bojište, Nekuřáci a.s. A tie, ktoré tu už boli v iných podaniach, ale toto spracovanie je desivejšie ako predošlé - Šedá hmota, Děti kukuřice, Kostlivec, Já vím, co potřebuješ. Od tejto chvíle si budem dávať pozor na veľkú skriňu v spálni, na potraviny, ktoré by mohli byť po záruke a najmä na kukuričné polia. :D Za slabšie považujem Jahodové léto, Muž, který miloval květiny a za najslabšie Žena v pokoji. V konečnom dôsledku kniha od ktorej sa nedá odtrhnúť. :D
Část díla
- Bojiště / Bojisko 1972
- Děti kukuřice / Deti kukurice 1977
- Já vím, co potřebuješ / Viem, čo potrebuješ 1976
- Jahodové jaro / Jahodová jar 1968
- Kostlivec / Bubák 1973
Autorovy další knížky
1994 | Řbitov zviřátek |
1993 | Osvícení |
2010 | Pod kupolí |
2001 | Zelená míle |
2008 | Svědectví |
Prečítané prvý raz asi v dvanástich-trinástich, potom znova v dospelosti. Niektoré poviedky boli perfektné, za mňa boli najlepšie Jahodová jar, Deti kukurice, Viem, čo potrebuješ, Bubák, Rímsa, Sivá hmota, Akciová spoločnosť odvyk. Mali fakt hustú atmosféru, boli pre mňa zrozumiteľné aj v nízkom veku. Najdesivejšia mi pripadala Kukuričné deti. Iné neboli až tak hororové, skôr psychologické, ako napríklad Posledná priečka na rebríku, kde mi trochu unikla pointa. Zmätené boli pre mňa Niekedy sa vracajú (pochopila som ju až pri dospelom čítaní) a Chlap s kosačkou. Za najhoršiu považujem Bojisko, kde mi chýba nejaké záverečné vysvetlenie.