Svatební noc

05.02.2018

Literárny pesimizmus ? Verismus ? Naturalizmus ? Realizmus ? Skôr predpojatá snaha o vykonštruovanie tragických príbehov. Nehcem takto zkritizovať celú Pirandellovu tvorbu, pretože som zatiaľ čital len tento výber a jeho dielo je naozaj veľké. No tak som sa poväčšine pri čítaní tejto zbierky cítil. Takisto nechcem, aby z komentára vyznelo, že som odporca nejakého konkrétneho literárneho smeru, vôbec nie. Pri Maupassantovi, čo je Pirandellov súčasník, taktiež slávny svojou poviedkovou tvorbou a taktiež zaradzovaný k podobnému literárnemu smeru, som oný pocit vykonštruovanosti nemal. Polopatisticky povedané, pokiaľ Maupassant ma svojimi príbehmi pohltil, Pirandello ma nútil rozmýšľať nad uveriteľnousťou toho či onoho príbehu, čo mi koniec koncov znehodnocovalo čitateľský pôžitok. Netýka sa to samozrejme každého diela a napríklad poviedky Medaily a "Mám vám toho toľko povedať..." považujem za jedny z najlepších dobových príbehov aké som čítal. Podobne aj tragikomické, ba až groteskné príbehy, ktoré sú vo výbere bohužiaľ v neporovnateľnej menšine, sú veľmi dobré (Pravda, Isté povinnosti, Džbán).

Na to, aby bola tragédia pôsobivá a výpovedná, musí byť najprv uveriteľná. Smrť sama o sebe, v tomto výbere tak častá, tragická ani výpovedná nieje.