Živica
Ane Riel
Severskou krimi roku 2016 sa stal román, ktorý s detektívkami nemá veľa spoločného. Temný príbeh dánskej autorky je o nezvyčajnej rodine žijúcej na izolovanom ostrove. Ďaleko od ľudí sa tam dejú veci, ktoré pripadajú normálne iba samotným zúčastneným. Čo sa stane, ak je jedinou usadlosťou na malom ostrove statok stolára, ktorý tam žije s rodinou obklopený nádhernou, no drsnou prírodou a nevyspytateľným morom? A ak otec rodiny, citlivý a vnímavý muž, opakovane prichádza o to, čo považuje vo svojom živote za najdôležitejšie? Niekto by na jeho mieste možno utiekol. Iný by začal zhromažďovať veci, ktoré ľudia vyhodili ako nepotrebné a nedokázal by sa ničoho vzdať, hoci by hrozilo, že ho odpad zavalí a pochová pod sebou. A možno by sa taký muž odhodlal ku hrozným veciam, len aby mu nezobrali to, čo mu ešte ostalo. Kam až je žena ochotná zájsť kvôli láske k mužovi a rodine? Ak matka dobrovoľne odstrihne od sveta seba i svoje potomstvo a napokon sa stane väzňom vlastného tela, je to lojalita, oddanosť, zločin alebo šialenstvo? Živica je románom o láske, rodine a strachu. O paranoji a krutosti. Úmyselnej aj neúmyselnej.... celý text
Přidat komentář
Nejde úplně o thriller, jaký známe, s vrahem a s vyšetřovatelem.. jde opravdu o psychologické drama jedné nešťastné rodiny, která se vrhá do čím dal tím větší izolace od okolního světa a ostatních lidi.
Nechybí smrt, vraždy, napětí a to, že sakra chceme vědět, jak to bude dál?
Hlavní hrdinku zachrání, přežije, ale...?
Doporučuji všemi deseti!
Tato morbidně úchylná ponurá genialita se určitě u mě zařadí k těm knihám na poličce, u kterých si řeknete WOW!
U této knihy jsem konečně zjistil, co je to "chytne a nepustí". Je potřeba si představit, že je to úplně něco jiného, velmi originálního a "přívěšek" thriller nemá u tohoto knižního titulu moc význam.
Když jsme u toho, ono i promo knihy je dost závadějící, to však neztrácí lesk, punc a glanc výše uvedeného. Tohle je originalita sama o sobě, typu kterého jste dlouho nečetli. Navíc překlad je stejně geninální jako kniha sama.
Severské krimi roku 2016. Taký titul nesie román Živica, v ktorom by ste však márne hľadali vyšetrovateľov či policajtov. Ide o znepokojujúci psychologický príbeh rodiny, ktorá sa postupne rozhodla uzavrieť do seba, ochrániť sa pred svetom, ktorý hlava rodina považuje za ohrozujúci a nepriateľský. Zo stolára Jensa sa stáva horder – človek, ktorý okolo seba kopí veci. Jeho manželka sa zasa uzavrie do väzenia vlastného tela a priberá do takej miery, že sa už nedokáže ani pohnúť a zo svojej spálne píše listy dcére. Je to mimoriadne pútavo napísaná anatómia šialenstva, postupného rozpadu vedomia osobnosti, na ktorom chtiac či nechtiac participujú aj iní ľudia.
Živica je naozaj temný príbeh z dánskeho statku na ostrove, kde nežije nik iný len Livina rodina. Príbeh je naozaj krutý, ale vo svojej podstate krásny. Kniha upúta dejom, ktorý v podstate ani nie je dejom, v knihe sa "nič nedeje" autorka opisuje "bežný" život postáv. Píšem úvodzovky, lebo o bežné udalosti teda ani len náhodou nejde. Drsné prostredie, osamelý ostrov, vražda opísaná tak ledabolo akoby niekto opisoval prípravu raňajok, smrť, to všetko je kruté ale v knihe to má akúsi tajomnú krásnu atmosféru. Ak máte radi nezvyčajné psychologické príbehy a thrilery, živicou isto nič nepokazíte, ale nečakajte klasický román ani detektívku ba ani typický thriler....Od 5 * ma delí len to, že tá severská atmosféra, ktorú tak vyhľadávam tu nebola až tak dokonale vykreslená....
Temný príbeh. Neviem ho inak opísať, všetko sa už povedalo. Rodina, ktorá postupne upadá do stále väčšej izolácie a zároveň s hromadením vecí a tvorbe neporiadku v okolí aj v dušiach spôsobí tragédiu.
Prečítala som jedným dychom za jeden deň.
Zatiahla ma do deja, do života rodiny a jej pozvoľných zmien. Príbeh je šokujúci, ale uveriteľný. Čakala som, dokedy ešte, ako ďaleko ešte môže ľudská podoba vyhrotená samotou a sebaobranou zájsť.
Neviem, prečo je knihy označená ako krimi, skôr by som ju zaradila k thrillerovej.
Včera som dočítala a som šokovaná? prekvapená? zmätená? Neviem. Každopádne, po zatvorení knihy som zostala iba tak pozerať do blba a premýšľať čo sa to vlastne stalo. Bolo to zvláštne ale v konečnom dôsledku vynikajúce čítanie. Iné. Iné, než na aké som zvyknutá. Iné krimi, než aké nájdete v každej knihe, avšak rovnako otrasné. Zamyslenia hodné. S postavami súcitíte a zároveň ich odsudzujete. Veľmi dobre sa to však číta. Preklad je fantastický. Tak vhodne volené slová som dávno nezažila. Naozaj klobúk dolu. Dej plynie, nič vás neruší. Toto je jedna z tých kníh, ktorú zhltnete v upršanú nedeľu poobede ku káve. Stále totiž čakáte kedy už príde tá krimi zápletka a keď príde, poviete si:"to je všetko?" a idete, čítate ďalej, až sa do príbehu úplne zamotáte a pohltí vás... Ja dávam prekvapený palec hore a kričím Ešte!
Čtivé, velmi zajímavé, geniální, morbidní, konec nebudu prozrazovat, doporučuji ke čtení.