Adhara komentáře u knih
Priemerný triler. Čitateľný, ale neveľmi rezonujúci. Obete Sue a Charlotte mi vôbec neboli sympatické, čo Jamesovo správanie k nim síce neospravedlňuje, ale aj tak znižuje napätie.
Nebavilo. Sucho napísaný triler plný klišé, slabo charakterizovaných postáv, predvídateľného konca. Spočiatku to vyzeralo, že by sa to azda aj mohlo rozbehnúť, boli tam náznaky zaujímavých postáv. Ale nerozbehlo. Vo výsledku takmer žiadne emócie, žiadna šťava, žiadne prekvapenie. Na základe anotácie som očakávala čosi iné. Nebolo to napísané úplne zle a príbeh Noahovej manželskej krízy ma spočiatku ako-tak zaujal, ale to je asi tak všetko, čo môžem na knihe pochváliť.
Možné spojlery! Za mňa jedna zo slabších kníh tejto autorky, pripomínajúca mi (aj obsahom) Mrazivé svetlo. Hlavne rozbeh mi pripadal pomalší, potom to už išlo. Škoda, že tá sopka v tom nehrala nejakú väčšiu a desivejšiu úlohu, takto je názov aj obálka trochu zavádzajúci, lebo ide len o okrajovú záležitosť. A tiež som sa pozastavila nad tým, že len 30-ročný muž má 16-ročnú dcéru, čo nikomu nepripadá divné.
Začala som čítať od začiatku, ale Podzimní blues ma teda absolútne nechytilo. Príliš jednoduchá červená knižnica. Zato som si so záujmom prečítala Napospas vlnám. To, že ide o autentický príbeh, tomu pridáva grády. Škoda len toho pomalšieho rozbehu.
Veľmi kvalitná, zrozumiteľná knižka aj pre tých detských nadšencov pre vesmír, ktorí o ňom už niečo vedia. Aj ona ma približne v štrnástich rokoch prinavrátila k astronómii.
Táto kniha rozhodne nie je pre slabšie povahy. King v porovnaní s nechutnosťou a drastickosťou tu ukázanou vyzerá ako rozprávka pre deti. Atmosféra je nielen temná, strašidelná, ale do značnej miery aj odporná. Možno to niekomu vyhovuje – na mňa to bolo dosť. Neľutujem, že som si ju prečítala, ale nalepil sa na mňa určitý pocit hnusu. No to k dobrej upírskej literatúre asi patrí.
Trochu mi prekážala nezmyselná ignorácia ľudských zvykov zo strany upírskej postavy, takže všetci už na prvý pohľad videli, že je iná, divná. Neviem, ako sa dá počas dvesto rokov života medzi ľuďmi nevšimnúť si, že nosia topánky a v zime sa teplo obliekajú. Potom nech sa nečuduje, že kade chodí, tade budí rozruch. S jej motiváciou som mala trochu problém aj v iných záležitostiach a tiež jej vzťah s hlavným predstaviteľom sa vyvíjal neprirodzene rýchlo a vzhľadom na okolité prostredie ružovo. Taktiež s mojím pocitom z hlavného hrdinu to mávalo. Najprv vyzerá ako šikanovaný poľutovaniahodný slušný chudáčik s nepríjemným zdravotným problémom, potom sa zrazu zmení na zlodeja a dobreže nie psychopata a napokon v sebe ukáže neprirodzenú obetavosť pre dievča, čo videl len párkrát v živote a aj to od prvého pohľadu videl, že nie je normálna. Môže mať všetky takéto zložky osobnosti, no boli zlepené tak, že pôsobili veľmi nekonzistentne.
Napriek tomu všetkému – dalo sa. Keď sa to rozbehlo, bolo to veľmi pútavé, až som chvíľami nevedela knihu odložiť. Tiež oceňujem autorovu snahu o “nečiernobielosť” postáv až do tej miery, že kladné a záporné sa v podstate nedali odlíšiť. Len u Oskara sa tento zámer, myslím, celkom nevydaril.
Veľmi zlé, nemôžem si pomôcť... nesmierne nerealisticky spracovaný príbeh plný absurdností a klišé.