Adhara Online Adhara komentáře u částí děl

Vývoj lidské vědy

Fiktívny predhovor vo vedeckom časopise, v ktorom vedu prestáva robiť ľudská rasa a zostala výsadou nadľudí. Zaoberá sa otázkou, kde ešte môžu byť ľudskí vedci prínosom. Spôsob vzniku nadľudí pripomína princíp v poviedku Pochop, tieto dve poviedky sú jediné v celej zbierke, ktoré sa na seba ponášajú témou, ale Pochop bola neporovnateľne lepšia. V tejto nenájdeme nijaké individuálne osudy, nikoho, s kým sa dá stotožniť, vlastne ani žiadnu postavu vo všeobecnosti. Ako jediný zo všetkých príbehov (ak ho vôbec možno označiť za príbeh) pre mňa neoplýval ani Wow, ani WTF momentami a vyšumel z hlavy prakticky ihneď po prečítaní.

10.09.2024 2 z 5


Příběh tvého života

Podľa tejto poviedky bol natočený aj film. Presnejšie povedané, ľahučko sa poviedkou inšpiroval. Možno preto, že som film videla ako prvý, mi poviedka pripadala slabšia ako on. Je aj vizuálne slabšia, čo je zvláštne – autor môže predsa čarovať ako len chce, kým filmári sú obmedzení rozpočtom. Tu však na rozdiel od filmu nenájdeme žiadne grandiózne levitujúce mimozemské lode s ovládateľnou gravitáciou, mimozemšťania sa ani neunúvajú na Zem osobne. S ľudstvom sa pokúšajú komentovať len pomocou fádne vyzerajúcich zariadení. Ale kašlime na efekty a poďme k podstatnému. Príbeh sa, podobne ako Delenie nulou, delí na zo začiatku zdanlivo striktne oddelenú ľudskú a vedeckú časť. V ľudskej časti sa v neobyčajnom, budúcom čase (ktorý dáva čitateľom na rozdiel od divákov vodítko k pointe) rozoberá príbeh života dievčaťa od jeho narodenia až po smrť v 25 rokoch. Vo vedeckej je vedkyňa povolaná na to, aby našla spôsob komunikácie s mimozemšťanmi. Vedecká časť lepšie a presvedčivejšie než vo filme postupne objasňuje, že mimozemšťania vnímajú svet inak ako my – nerobia rozdiel medzi minulosťou a budúcnosťou. Dobre objasňuje, na čo im je potom jazyk, na čo konanie. Ale nedá sa mi to zladiť s tou ľudskou časťou, ktorá je príbehom budúcej matky, ktorá vie, že jej dcéra tragicky zahynie. Toto je prvok, ktorý bol práveže vo filme vysvetlený lepšie. Tam umrela na neliečiteľnú vrodenú chorobu. V poviedke však na nehodu, ktorej by mohla matka ľahko zabrániť. Prečo nechcela? Autor síce dal príklady toho, prečo napríklad ľudia hovoria druhým to, o čom druhí vedia, ale týka sa to len prípadov, keď to prijímateľ chce počuť. Chce, aby jej dcéra umrela? Nie je na to nijaký náznak. Sú tam síce aj úvahy o nezvratnosti osudu, chýba mi však prepojenie na tento prípad. A ak bol na to nejaký dôvod, ktorý som nepostrehla (lebo všetky tie vypovedané veci sú síce pekné, ale nevzťahujú sa ani zďaleka na takýto extrémny prípad), prečo matka aspoň necítila spaľujúcu ľútosť? Smrť dieťaťa sa predsa opisuje ako najsilnejšia emócia vôbec. Preto treba nesmierne dobré zdôvodnenie na to, aby ju hrdina uveriteľne nepociťoval. Hlavná hrdinka však nepociťuje nič. No, možno preto, že budúce spomienky na život jej dcéry ju vykresľujú ako absolútne neznesiteľnú pubertiačku. Ale nie, žartujem (aj keď je to naozaj absolútne neznesiteľná pubertiačka).

10.09.2024 3 z 5


Pochopit

Príbeh nás zavedie k pacientovi zo súčasnosti, ktorému po prekonaní klinickej smrti a odumretí časti mozgu podajú experimentálny liek. Až na nočné mory je najprv relatívne všetko v poriadku. Potom však postavy pochopia, že liek zvyšuje pacientovi inteligenciu. Na akú hranicu ju však dokáže zvýšiť? Čo leží za genialitou? Aký je život, náhľad na svet a ambície takéhoto človeka? Priznám sa, z poviedky ma bavila viac tá prvá časť, keď bol pacient „len“ veľmi inteligentný. Spôsoby, akými hravo vybabral s tými, ktorí by chceli jeho schopnosti použiť. To zvyšné mi už prišlo príliš špekulatívne a nie až také ohurujúce – ako aj neskorý nástup zápletky a jej rozuzlenie, ktorému som možno nie úplne porozumela. Aj tak však ide o nevšedný čitateľský zážitok.

10.09.2024 4 z 5


Peklo je nepřítomnost Boha

Sme v bizarnom svete inšpirovanom Bibliou. Na Zemi sa znenazdajky zjavujú anjeli. Niekomu ich zjavenia prinesú smrť, zmrzačenie, iným zázračné vyliečenie. Milovaná manželka hlavného hrdinu bola, žiaľ, v prvej skupine. Po smrti sa však aspoň dostala do neba. Jej muž by chcel ísť za ňou, lenže ako, keď vstupenkou do neba je láska k Bohu a on nenávidí Boha za to, že mu jeho ženu vzal? Spletitý problém, len čo je pravda. Síce by som sa na jeho mieste snažila nájsť lásku k Bohu cez vďačnosť, že môj životný partner je vo večnej blaženosti, ale možno by ani to nezabralo, podobne ako nezaberajú hrdinove spôsoby, ako si lásku k Bohu vynútiť. Odhodlá sa preto na zúfalý čin, ktorý môže skončiť peklom, na ktorom by bolo najhoršie trvalé odlúčenie od manželky. Poviedka skončí nečakane, absurdne aj logicky zároveň. Nechajte sa prekvapiť.

10.09.2024 3 z 5


Když se vám líbí, co vidíte: Dokument

Popravde, nejde ani tak o poviedku, pretože je tu viacero línií a náznak zápletky aj deja sa objavuje len v jednej z nich. Aj tak je to však pre mňa aspirant na najlepší kúsok zbierky. Sme v našom svete súčasnosti, v ktorom sa rozmáha na prvý pohľad nevýrazný vynález: lekári vám dokážu odstrániť vnímanie toho, či sú ľudské tváre pekné alebo škaredé. Čo všetko by táto zdanlivá drobnosť zmenila? Dali by si to ľudia spraviť? Nedali? A prečo? Autor veľmi pekne a presvedčivo zobrazuje stanoviská rôznych ľudí k tomuto zákroku, kladné aj odmietavé. Na všetko má veľmi dobré argumenty a núti k zamysleniu. V literatúre pritom nie je veľmi časté, aby autor vedel dôveryhodne obhajovať obe či dokonca, ako tu, viac strán nejakého konfliktu. Zväčša je jasné, komu fandí, a to dojem kazí. Tu nie. Neviem, aký je autorov konečný postoj, ale stojí to za zamyslenie. Je férové voči ostatným mať krajšiu tvár? Dokáže byť krása neškodná a nemanipulatívna? Obohacuje život, alebo nás spútava? To sú témy, ktorými by sme sa pre zmenu mohli zaoberať.

10.09.2024 5 z 5


Dvaasedmdesát písmen

Za mňa slabý kúsok, možno najslabší v zbierke Príbehy vášho života, hoci mu nemožno uprieť, že tiež oplýva osviežujúcou bizarnosťou a novátorstom. Ocitáme sa v alternatívnej realite, v ktorej živé aj neživé veci oživujú ich názvy. Slová. A to nie je všetko. Viaceré dávno prekonané predstavy o tom, ako vzniká život a ako plodí iný život, sú v tomto vesmíre realitou. Nejde o autorove výmysly, ale o myšlienky, ktoré, podobne ako tie o babylonskej veži, existovali už dávnejšie.

Myšlienka s oživujúcimi menami je zaujímavá, ale pre mňa príliš ťažko uchopiteľná. Podobne ako celý dej príbehu vo svete, ktorý nepozná elektrinu a vôbec, aj ľudská reprodukcia sa riadi bizarnými princípmi, hoci navonok prebieha tak ako tá naša. No objaví sa v nej obrovský problém hroziaci vyhynutím ľudstva. Ku koncu som uvažovala o tom, či nejde o naozaj zvláštnu novodobú legendu o vzniku chromozómov X a Y. Ale netrúfam si to tvrdiť s istotou, z tejto poviedky som totiž pochopila asi najmenej. Dokonca ani neviem, čo má vyjadrovať tých sedemdesiatdva písmen.

10.09.2024 3 z 5


Dělení nulou

Som matematický antitalent. Možno aj to je dôvod, prečo mi tá poviedka pripadala o kúsok slabšia než predošlé v zbierke príbehy vášho života. Zvlášť keď o delenie nulou tam vlastne nejde, hoci k nemu dostaneme výklad a vysvetlenie autorským hlasom, ktorý tvorí jednu jej líniu. Nepopieram, že chyba je s veľkou pravdepodobnosťou vo mne, ale nejako ma nepresvedčila o zápletke, že matematika vlastne nefunguje. V rámci fikcia by som to bola ochotná akceptovať, ak by to k čomusi zaujímavému viedlo, no neviedlo. Poviedka má aj ľudskú líniu páru s duševnými problémami, pričom u ženy sa odvíjajú hlavne z toho, že urobila zdrvujúci matematický objav. Filozofické, trochu náboženské, iné. Ale otvorený záver sa mi nepáčil, ktorý vlastne ako záver nepôsobí a preto ma po otočení strany veľmi prekvapilo, že tam začína ďalší príbeh. Chcelo by to nejaké vyústenie.

10.09.2024 2 z 5


Babylónská věž

Alebo čo ak by sa Babylončanom naozaj podarilo postaviť vežu siahajúcu až do nebies a Boh by ich nezastavil. Tento alternatívny biblický príbeh je úžasný námet. Podobne úžasne prepracovaná je aj predstava, ako by sa taká veža stavala, ako by sa na ňu vystupovalo, ako by sa na nej žilo. Hlavným hrdinom je baník, ktorého povolali “prekopať sa oblohou, ktorá je už podľa predstáv architektov blízko. Príbeh sa spočiatku drží reality, počas pomalého výstupu hrdinu na vrchol veže ale postupne pochopíme, že nie sme v našom svete. Vzduch neredne, stavitelia zanechávajú pod sebou Mesiac, Slnko, hviezdy… a čo bude teraz? Ak nie ste veriaci s uzavretou mysľou, možno prijmete fantasmagóriu námetu a začnete byť tiež zvedaví. Ostatne, postupy staviteľov a baníkov sú premakané, počítajú so všetkým. Prirodzene, keďže očakávame božský svet, ktorý je však napísaný len človekom, možno sa nevyhneme určitému sklamaniu (a podobnosti s dielom Clarka, ale i Kinga). Každopádne, odvážny, zaujímavý počin.

10.09.2024 4 z 5


Poslední příčka žebříku / Posledná priečka na rebríku

Bolo to fajn čítanie, nie hororové, skôr psychologická dráma. Ale kde je pointa?

25.04.2024 4 z 5


Mrtví se někdy vracejí / Niekedy sa vracajú

Pre mňa jedna zo slabších poviedok Nočnej zmeny. Začiatok v pohode, stred sa dá, ale ten koniec? Hlavný hrdina, ktorému som fandila, sa zmení na nepoznanie, absolútne mu prestávam rozumieť. To odrezávanie si prstov bez umŕtvenia, bolesti a následného okamžitého ošetrenia je teda riadne mimo.

25.04.2024 3 z 5


Jahodové jaro / Jahodová jar

Poviedka s veľmi hustou atmosférou a pre mňa nečakaným záverom. Čítané vo veku 12 - 13 rokov.

25.04.2024 5 z 5


Děti kukuřice / Deti kukurice

Pre mňa najdesivejšia poviedka zbierky Nočná zmena.

25.04.2024 5 z 5


Vesmír je naše moře

Alternatívna história a otrepaný námet boja vnútri kozmickej lode s vesmírnymi monštrami. Niečo pobavilo, napríklad rezačka Maruška, niečo pobavilo asi mimo autorov zámer - ako sa napríklad snažil písať repliky slovenského vojaka. Inak som sa tým ale prehrýzala.

03.02.2023 2 z 5


Pobyt v Lázních

Dobre napísaný začiatok aj hlavný hrdina aj s jeho diagnózou. Vtipné, čítavé. Od príchodu nadprirodzenej zložky to ale začalo trochu škrípať, táto časť bola spracovaná trošku horšie, akási uponáhľaná. Celkovo ale jeden z lepších kúskov zbierky.

03.02.2023 4 z 5


Inspekce

Vtipná mikropoviedka, ktorá má všetko, čo má mať na správnom mieste. Zaujímavý námet aj vývoj, dobrá, prekvapivá pointa. A nemenej prekvapivé je to, že niečo s takým koncom (na tie úbohé deti narážam) vôbec porotcovia dali do finále.

03.02.2023 5 z 5


Inguquko

Veľmi otrepaný námet, do ktorého sa nedá priniesť veľa nového a táto poviedka to ani neprináša. Je ale dobre napísaná, jazykovo zdatná, len v jednom mieste som sa stratila a musela som si ho prečítať niekoľkokrát, kým som pochopila.

03.02.2023 3 z 5


"Vy všichni zombiové..." / "Všetci vy zombiovia..."

Na prvý pohľad šialený nápad. Na druhý pohľad geniálny. Na tretí pohľad ťažko nedotiahnutý. Príbeh o časovej slučke, ale veľmi odlišnej od časovej slučky v prvej poviedke zbierky Cestovanie časom. Z tej sa chceli jej aktéri vymaniť. Z tejto by vymanenie sa zo slučky značilo paradox starého otca v ešte oveľa horšom meradle.

Mám prezradiť, o čo ide? Nemám? Je to totiž základná a prekvapivá pointa. Radšej neprezradím. Iba to, že nápad je síce ohromujúci a autor sa veľmi snažil obložiť ho hodnovernými omáčkami. Poľudštiť ho a scivilniť. Napriek všetkej snahe som však príbehu neuverila ani na prvé čítanie, ani na druhé. Obsahuje príliš závažné medicínske a psychologické nezmysly. Už len ten – a toto nie je prvá kniha, ktorej to vyčítam – že človek nespozná sám seba v mladšom či staršom prevedení. Nielenže nespozná, ale v prípade svojho staršieho ja akoby si vymazal aj príslušné spomienky na stretnutie s mladším ja. A potom je tu názov. Úplne odveci, nič nehovoriaci, s ničím nesúvisiaci. Ale cez to všetko je ústredný nápad taký silný, že čitateľa zasiahne a prinúti ho premýšľať, čo i pod maskou posmechu. Čo viac, ide o jednu z najznámejších poviedok o cestovaní v čase, ktorej absurdne-geniálny dej som si vypočula už z úst niekoľkých ľudí.

27.05.2022 3 z 5


Taková maličkost pro nás Tempunauty / Aspoň něco pro nás... / Aspoň čosi pre nás Tempunautov / Malá pozornosť pre...

Mimoriadna poviedka o časovej slučke a zúfalej snahe uvoľniť sa z nej. Páči sa mi veľmi silné a realistické znázornenie prostredia a postáv. Heinlen zobrazuje prvé pokusy s cestovaním v čase veľmi podobne ako prvé pokusy s cestovaním do vesmíru. Stroj času má svoju štartovaciu rampu, modul, starostlivo vybranú a vycvičenú mužskú posádku, vedcov a technikov, obrovský záujem novinárov a dokonca v ňom prebieha podobné súperenie medzi USA a Sovietskym zväzom ako pri kozmických pretekoch. To všetko a zachovanie aspoň minimálnej miery správnej terminológie tomu dáva punc nadčasovosti (až na ten Sovietsky zväz). Fascinuje ma, ako štýl písania priamo nepomenúva, ale súčasne zreteľne načrtáva atmosféru okolo trojice amerických cestovateľov v čase a ich misie, ktorá dopadla katastroficky. Posádka uviazne v časovej slučke, ktorá spôsobuje u ich veliteľa obrovskú psychickú vyčerpanosť. Je to len nahováranie si, prelud pod vplyvom depresie, alebo naozaj niečo z miliónov opakovaní slučky akosi preniklo k hlavnému hrdinovi a namiesto vymazanej pamäte si nesie pečať predošlých slučiek? Dych tejto atmosféry zanechal odtlačok v mojej vlastnej tvorbe – a pritom ide len o krátky príbeh. Charaktery postáv sú pekne načrtnuté, k hlavnému hrdinovi cítite sympatie, nad jeho vzťahom s partnerkou, ktorý nehoda s cestovaním v čase tragicky poznačí, zase smútite. A to bez akéhokoľvek usopleného pátosu a pomenovávania citov polopate.

Lenže tu sa akosi ukrýva aj základný problém celej poviedky. Autor toho primálo hovorí polopate. A tak vo výsledku, hoci ma poviedka nadchla a zaujala, nepochopila som, čo sa v nej vlastne dialo. Napríklad od akého do akého obdobia tá slučka vlastne prebieha, či nastala pri ceste dopredu alebo dozadu. Hovorí sa tam o pokuse cestovať sto rokov do budúcnosti, ale je jasné, že nešťastná trojica uviazla oveľa bližšie k súčasnosti. Aj v dialógoch robia postavy len narážky a idú na veci príliš veľkou okľukou. Vety ako „potom ti to všetko vysvetlím“ a „o čo ide?“ vzbudzujú v čitateľovi nádej, že sa už konečne dozvie, čo sa vlastne zomlelo... ale ono nič. Iste, hrubé rysy príbehu chápem, ale je tam priveľa nezrozumiteľného, nejasného a takto zostalo aj po druhom čítaní o dvadsať rokov neskôr. Čo mi prekáža najmä v závere, inak veľmi silnom. Motivácie ústredného páru postáv sú nejasné a z klaďasov sa tak menia na podozrivých. Konali v mene najlepšieho vedomia a svedomia, alebo v skutočnosti chceli z akéhosi dôvodu slučku uzavrieť? Nemám rada až takú otvorenosť. Všetkého, aj náznakov a nejasností, veľa škodí.

27.05.2022 4 z 5


Muž svého času / Člověk svého času / Člověk ve svém čase / Človek v jeho čase

Od Aldissa mám prečítaných niekoľko kníh. Vo všeobecnosti sa vyznačujú až príliš divokými svetmi. Táto poviedka je však iná, akoby pod jeho hlavičku nepatrila. Je príjemne iná. Restrospektívne rozpráva o prvej ľudskej výprave na Mars. Nuda a klišé? Kdeže. Po pokuse o návrat posádky totiž vyjde najavo šokujúce prekvapenie – celá posádka sa presunula asi o tri minúty v čase do budúcnosti. Z tohto dôvodu loď preletí plánované miesto pristátia a havaruje. Prežíva jediný muž zažívajúci udalosti síce kauzálne prepojené s našimi, ale tri minúty pred tým, ako o nich vieme my. Po prepustení z nemocnice sa vracia domov. No jeho začlenenie do života nebude vôbec jednoduché...

Myšlienka, že každá planéta má svoje vlastné časové pole, ma vtedy pred dvadsiatimi rokmi fascinovala a dostala. Ktovie, či to bola náhoda alebo zámer, že ten časový posun sa rovná dobe, za ktorú svetlo zo vzdialenosti Zeme od Slnka prejde do vzdialenosti Marsu od Slnka. Pôvod tejto periódy sa totiž v poviedke nespomína, nerieši a navyše – budem trochu zlá – ako Aldissa poznám, on si na fakty príliš nepotrpí. Ostatne, celý ten časový posun pokiaľ viem nemá v súčasnej fyzike ani najmenšiu barličku zdôvodnenia, ale je to myšlienka natoľko zaujímavá, že mi v tomto prípade nevadí. A nielen myšlienka ako taká, ale vôbec myšlienka, že po prvej ceste na inú planétu sa dočkáme šokujúcich prekvapení, s ktorými nikto nerátal.

Ideu ešte umocňuje jej spracovanie. Rozprávačom príbehu je totiž nešťastná astronautova manželka. Miluje ho, túži sa k nemu priblížiť, pochopiť ho, vrátiť všetko do starých koľají, ale tá trojminútová časová bariéra ju od neho delí čím ďalej tým viac. Sám astronaut si s tým starosti nerobí, manželka ho netrápi, je tým, naopak, vedecky fascinovaný. A jeho žena nevie, ako sa vrátiť k rodinnému životu aj s deťmi, len tak-tak odoláva zvodom jedného z mužov pohybujúcich sa okolo jej manžela (pretože s manželom, prirodzene, nemôže spávať, hoci sa pokúša nájsť spôsob). A v neposlednom rade sa snaží pochopiť, ako kauzalita s človekom posunutým dopredu v čase, preboha, funguje. V tomto prípade nevyčítam autorovi, že žena je len tá hlúpa husička, pretože to nechápem na prvé ani na druhé čítanie ani ja. Ide o veci extrémne náročné na predstavivosť.

Problém poviedky? Zápletka sa nijako nevyriešila. Videli sme úsek zo života zúfalej ženy, nijako vygradovaný, nijako uzavretý. Pritom priam bičuje predstavivosť a bolo by úžasné spracovať túto poviedku na román. Ďalší nedostatok: prečo posádka na Marse nemala spojenie s riadiacim strediskom po celý čas? Prečo sa to spojenie zázrakom vytvorilo až v blízkosti Zeme? Inými slovami, prečo Zem nevedela o vzniku časového posunu skôr? Autor sa obratne vyhýba prílišným technickým detailom, či už je to kvôli čitateľom alebo preto, že sám nevie. No niekedy, žiaľ, ani to nezabráni chybe.

27.05.2022 4 z 5


Teď se nedívej / Neohlížej se, miláčku

Poviedka, na ktorej pointu som si už nepamätala. Vlastne ani na dej. Aspoň som si ju mohla s chuťou prečítať znova. Zabudla som neprávom, ale možno logicky, pretože je taká… nepredvídateľná. V prvej tretine vôbec netušíte, akým smerom sa to začne uberať. Vlastne ani v druhej tretine. Názov nenapovie o obsahu vôbec nič, je však aspoň príjemne hrozivý. A čo ten obsah? Manžel sa neúspešne snaží priviesť svoju ženu naspäť do života potom, ako im umrela dcérka. Dôvod, prečo sa jeho drahá vzchopí, sa mu ale vôbec nepáči. Máme tu náznak uzavretej časovej slučky príčin a následkov.

19.01.2022 5 z 5