adorjas
komentáře u knih
Happyendy
Jaroslava Blažková
Jaroslava Blažková ma odrovnala aktuálnosťou a nadčasovosťou svojej knihy Nylonový mesiac a tak som hneď mädlila ruky na jej nejaké ďalšie dielo.
Kniha Happyendy nás posúva o 44 rokov neskôr od vydania Mesiaca, a máme tu oveľa vyzretejšiu autorku, ktorá už píše z exilu, z Kanady, ktorú už poznačili roky, materstvo, deti, cudzina, ale i chorý manžel, o ktorého sa sama stará. A práve o tom je kniha Happyendy, o starnutí, vnímaní krás sveta, aj napriek životným skúsenostiam a skúškam. Ale i o potrebe písať, a takto zvládnuť ťažšie a krušnejšie časy.
Dielo je to útlučké, písané epištolárnou formou pravdepodobne fiktívnej kamarátke, ktorej sa autorka žaluje na susedov, ale vracia sa i do svojich spomienok na Bratislavu. Osobne ma zahrialo pri srdci, keď písala o istej ulici, a ja som si hovorila, veď tam býval Julo Satinský, a následne ho pár viet spomenula aj jeho osobnosť a ku ktorému jej hrdinovi ju inšpiroval. Teraz sa už len dostať k jej ďalšej kniha Jahniatko a grandi. Žiaľ, v ČR je v antikvariátoch len český preklad, a ja by som tak rada čítala ten slovenský... Odporúčam!
Emily zdolává překážky
Lucy Maud Montgomery
Minulý rok som sa strašne, ale naozaj strašne zamilovala do Emily z Nového mesiaca/Emily z Novoluní! Lucy Maud Montgomery je moja 'comfort author' a zakaždým ma dokáže preniesť do ríše krásnych krajov, milých ľudí a neskutočnej fantázie jej hrdiniek (aj napriek tomu, že sama mala život dosť zložitý - o autorke som nahrávala aj podcast, nájdete na Knihokec ako 75.časť).
Emily zdolává překážky je druhá časť trilógie o Emily. Hlavnú postavu tu spoznávame v období puberty a adolescencie, ale nič to neuberá na jej pôvabe, šarme, ale i milých trapasov, ktoré ju všade nasledujú. Emily je v porovnaní s ďalšou knižnou hrdinkou autorky, Annou, oveľa temnejšia, rozhodne viac gothic, a taká viac sebaistejšia a silnejšia (a to vravím ja, ktorá Annu neskonale milujem!).
Každý autor vkladá do svojich hrdinov aj niečo zo seba, zo svojho vlastného života a nemôžem sa ubrániť dojmu, že Emily a Lucy Maud toho majú veľmi veľa spoločného. Mimochodom, vedeli ste, že autorka preferovala, aby ju volali len Maud, bez Lucy? Alebo, že ako aj jej knižné hrdinky, tak aj ona neskutočne milovala mačky? Alebo, že aj autorka v isté temné obdobie svojho života venovala okultným silám a verila vo vyvolávanie duchov, tak ako aj Emily má isté podobné tendencie?
Kniha ABSOLÚTNE vhodná na jesenné cozy počasie, s hrnčekom chai latte v ruke a huňatou dekou na nohách. O padajúcom daždi za oknom ani nehovoriac... Škoda, že o nej až tak veľa v porovnaní s Annou nepočuť. Dajte jej šancu, spoznajte Emily!
Sto pod nulou: Zimný prvovýstup na Mount McKinley
Art Davidson
Horolezecké knihy sú absolútne mimo moju komfortnú zónu, a predsa som tak rada, že som túto dostala na narodeniny! A som ešte radšej, že som si ju mohla čítať v najvyšších teplotách! Ochladenie je zaručené, nie nadarmo sa kniha volá Sto pod nulou.
Art Davidson a malá skupina horolezcov sa podujali na náročnú úlohu, a to vystúpiť ako prví na vrch Mt. McKinley (najvyššia hora USA) počas zimných mesiacov. Píše sa rok 1967 a ôsmi horolezci šplhajú, táboria a pripravujú sa na výstup na Denali. Ale nie je to len o strohých popisoch výstupu. Art nám rozpráva o svojich strachoch, peripetiách, úspechoch skupiny, ale i o strastiach a problémoch, ktoré ich na ceste stretli. A len jedno je isté - po výstupe, už nič nebude také, aké bolo predtým, a predsa sa svet naďalej točí a ľudia v ňom žijú.
Bola som nadšená i schladená zároveň. Veľký rešpekt pred prírodou a aj voči úvahám pána Davidsona!
Ahoj krásko
Ann Napolitano
Ja neviem, všade hypovaná kniha, ale až taký ohlas u mňa to nebol. Áno, bolo to oddychové, také dovolenkové, ale chýbal tomu cit. Hlbší cit, alebo hlbšie čokoľvek. Takto sme mali postavy, ktoré dosť tlačili na inšpiráciu Malými ženami, ale málo vyformované, povrchne vykreslené charaktery. Ako hovorím, ak si knihu zaradím do žánru oddychoviek, budem spoko.
Cleopatra & Frankenstein
Coco Mellors
Toľko som premýšľala, či ísť do prekladu, až som sa hecla a začítala sa do Coco Mellors v origináli. (AJ v pohode čitateľná cca od úrovne stredne pokročilých).
Povedzme si to tak, túto knihu vidieť všade. Oplatí sa ju prečítať?
Ak chcete stručnú odpoveď, poviem len: oplatí.
Pre tých, ktorí sú zvedaví na dojmy, tak poviem trošku obšírnejšie- je to vzťahovka o Cleo a Frankovi. Ona 24, on o dosť viac. Dokáže sa aj medzi takou vekovou kategóriou vytvoriť puto? Nie je tam už príliš veľký generačný rozdiel? Alebo tuto to autorke vôbec nešlo, a v rámci tém a motívov sa sústredila na iné? A čo vedľajšie postavy, pri ktorých vždy dostaneme malé preview do ich života. A nie je ďalšou postavou náhodou NY, ktorý je nenásytný a žerie ľudí zaživa? Dokážu sa ešte meniť vyformované charaktery? Zmenia svoje vzorce správania? A prečo sa občas musia vyskytnúť vzťahy, ktoré sú medzistupňom nášho vlastného ďalšieho vývoja? A možno len každý vzťah je formatívny? Veľa otázok, veľa možností k diskusii. Fakt vydarená contemporary vzťahovka, ktorá nejde do klišé a pokojne môžem vyhlásiť, že ide skôr do hĺbky.
Profesorova rovnica
Jóko Ogawa
Milé, ale preklad je z angličtiny (jedná sa o slovenské vydanie) , takže ktovie, koľko sa toho zmenilo/upravilo počas prekladu. Autorkina predchádzajúca Ostrov bez pamäti ma zasiahla viac.
Pani Veštba
Margaret Atwood
Atwoodka je skvelá - ale uznávam, že jej irónia a cynizmus nesadne každému.
Hlavnou postavou knihy je Joan, ktorá žije dvojitý, no dobre, možno aj štvoritý život. Kniha je viacmenej jej vnútorným monológom, kde spomína na svoje detstvo, vzťah s matkou, tetou, ale i svoje vlastné patálie v dospelosti. Ale pozor, Joan hraje pred každým trošku inú tvár a jej skutočný cynizmus sa prejaví práve rozprávaním.
Autorka v knihe paroduje gotické, romantické romány, ale berie si na paškál aj pretvárku, naše "akože" role, ktoré hrajeme pred rôznymi ľuďmi, pričom naše skutočné vnútro patrí len nám a ostatní o ňom nemusia ani tušiť.
Bude to kniha pre každého? Bude vám Joan a jej počínanie sympatické? Je to kniha vhodná na letné, relaxačné čítanie? Ani pri jednej z týchto otázok vám nezaručím jednoznačné ÁNO. Ale ak chcete znepokojivé čítanie, kde priam hmatateľne cítite ako sa s vami autor hrá a dostane vás, kam chce, tak to bude pre vás to pravé orechové. A síce je kniha napísaná v 70.rokoch, ale číta sa svižne doteraz, aj postavy , konverzácie, popisy i celkový dej. Tomu sa tuším hovorí nadčasová literatúra.
Manazuru
Hiromi Kawakami
Do Hiromi som sa zamilovala v jej knihách Vetešníctví pana Nakana a Podivné počasí v Tokiu, a tak som si hovorila, že si Manazuru nemôžem nechať ujsť. Manazuru neušlo zo spárov mojej peňaženky, ale moje mozgové závity ju púšťajú k vode...
Anotácia je veľmi sľubná- istej žene pred 12 rokmi zmizne bez slova a bez stopy manžel. Žena sa so zmiznutím musí vyrovnať, pretože s ním má malú dcéru, a pretože život, financie, niekde bývať musí a hlavne potrebuje sa postarať o maloletú dcéru. Avšak, o 12 rokov neskôr vidíme, že žena má ešte vždy nevyjasnené pocity ohľadom zmiznutia, a síce o tom nehovorí ani sama pred sebou, avšak minulosť ju dobieha. Do tohto deja mal vstupovať aj magický realizmus a proste to japonské podivno, ktoré môžem. Áno, to všetko tu bolo, aj snová atmosféra, ale ku mne to nepreniklo. Na vyššie spomenuté dve knihy autorky to podľa mňa nemá, a celý príbeh šiel štýlom, ktorý ma nepriťahuje ani neláka. Možno kniha chytí čitateľa, ktorému zase nesadli autorkine predchádzajúce knihy. A pre tých, ktorých japonská literatúra ešte len čaká, tak si dajte radšej toho Murakamiho...
Urob si raj
Mariusz Szczygieł
Pred niekoľkými týždňami som dočítala Szczygielov Gottland (voči ktorému som mala malé výhrady, aj napriek prudko dobrej čitateľnosti). A už som aj dočítala jeho voľné pokračovanie knihy o Čechách Urob si raj. Pocity a dojmy?Opäť veľmi pozitívne. Mala som tu popisy osobností, ale hlavne aj takých "bežných" ľudí, u ktorých nakoniec vysvitlo, že úplne každodenní nie sú. Opäť sa tu vynoril Medvídek (spomínaný aj v Tučkovej Bielej vode), či rodák z jednej moravskej vesnice o 200 obyvateľoch, kde mi žijú kamaráti, o pani z najkrajšieho okna s výhľadom ani nepíšem. Všetko sa dočítate priamo v knihe.
Szczygiel je vtipný, aj keď naďalej trošku idealizuje Čechov, a na moje pomery sa príliš často vyskytuje v Prahe, a podľa nej popisuje aj zvyšok obyvateľstva. Osobne, po 11 rokoch v Česku, vnímam iné nuansy u moravákov, ostravákov, olomoučanov, ale i tých úplne od Šumavy.
Moja výtka sa tentoraz bude týkať extrémneho riešenia náboženstva a vierovyznania. Takmer tretina knihy bola o tom, prečo a ako sú Češi ateistickí. Mám pocit, akoby to veriaci nedokázali spracovať a musia sa ohľadom toho neustále pýtať. (A trošku to za mňa bolo koncipované tak, akoby každý veriaci bol v ČR priam prenasledovaný ateistami za svoju vieru.)
Guláš z turula
Krzysztof Varga
Nedávno som čítala knihu Gottland od Szczygiela. To je ten Poliak, ktorý má rád Česko.
Krzysztof Varga zase píše o Maďarsku, ale z neho som mala pocit, že on tých Maďarov až tak nemusí. Respektíve, pozerá sa na nich bez ružových okuliarov, priam orlím, či jastrabím drobnohľadom (a možno by som mohla napísať, že turulím?! ) :) Neviem, či jeho pocity pramenia z toho, že je polovičným Maďarom, ale poukazuje na melanchólie, večný smútok a večné boliestky tohto národa od Trianonu až po "honfoglalás" (obsadenie Pannónie hunskými kmeňmi) a mnoho ďalších. Autor jednotlivé kapitoly tejto útlučkej knihy pomenoval po maďarských známych politikoch a ich najznámejších národných jedál. Veľa vecí trafil presne, a jeho ostrovtipu fakt nič neuniklo. Na druhú stranu občas je autorovo typizovanie maďarskej figúrky až príliš zjednodušené. Môj večný problém - nie sme len čiernobieli, a takisto ani jeden národ nie je úplne jednoliaty, a sú, a musia tam byť rôzne kategórie ľudí. Takisto, maďarský národ nie je národom samovrahov, aj keď sa tam zabilo zopár celebrít a aj bežných ľudí po Szomorú vasárnap. A ešte takisto, nie každý mladý maďarský človiečik pije a chľastá... Kniha bola pre mňa zároveň aj krásnou výpoveďou toho, kam sa tento národ posunul od jej roku vydania (2008), a ako sa to všetko premietlo do súčasnej politiky a fungovania tohto štátu, a jeho vyhláseniach a tendenciách...
Ešte malá výtka voči prekladu a redakcii - v slovenskom preklade mohla prebehnúť väčšia kontrola. Boli tam chyby, zle preložené pojmy, a podobne. Napriek tomu obohacujúci dokument o našich južných susedoch.
Loterie a jiné povídky
Shirley Jackson
Nebolo to zlé. Znepokojivé poviedky, kde to "strašidelné" skvie v každodennosti. Oddýchla som si pri nej, popremýšľala som nad životmi postáv v jednotlivých poviedkach a rozoberala si, kam po ukončení poviedky budú ďalej smerovať. Jackson ma navnadila na svoje ďalšie diela. A určite som rada, že poviedky neboli strašidelné- o to viac som si ich užila.
Modrý zámek
Lucy Maud Montgomery
No, dobre! Bolo to predvídateľné, moralizujúce, čiernobiele, také presne ako z roku 1926, keď sa chcete zavďačiť čitateľom a vydavateľstvu, nech vás dobre predáva a nech vás dobre kupujú. Na druhú stranu, vypla som si pri nej a bolo za mňa fajn spoznať autorku aj z inej knihy ako je Anna alebo Emily alebo Rozprávkarka.
Dcera je dcera
Mary Westmacott (p)
Vedeli ste, že Agatha Christie písala aj psychologické vzťahové romány? Tie písala pod pseudonymom Mary Westmacott. Preložené do češtiny ich nájdete presne šesť, čo je aj zhodným počtom s originálmi v angličtine.
Momentálne vychádzajú v češtine v novom šate s kvetinovými obálkami a Dcera je dcera je piata v poradí, avšak nenasledujú chronologicky, a jednotlivé knihy na seba nenadväzujú. Ako aj názov napovedá - ide o vzťah matky a dcéry. Súdržnosť, nenávisť, láska, chlad, závislosť, sloboda, žiarlivosť, obetovanie. Asi tak by som zhrnula spŕšku emócií, ktoré v knihe nájdete. Kto je dieťa, kto je rodič. Kto závisí od koho, kto lipne na kom, je to ešte láska alebo "pijavizmus"? Mali by dospelé deti žiť ešte s rodičmi? Kedy si rodina začne liezť na nervy? Koľko má vôbec rodič zasahovať do života dospelého dieťaťa? A hlavne, chce rodič vždy len dobro pre svoje dieťa? Môže byť rodič aj pomstychtivý? Kniha vás bude baviť, ak vás baví Francoise Sagan či fikcie Simone de Beauvoir (ale tie Francúzky sú o chlp kvalitnejšie). Z knihy cítiť ducha doby, napísané v roku 1952, a občas na mňa postavy pôsobili až príliš plytko a čiernobielo vzhľadom na to, že má ísť o psychologický román. Avšak, základné reálie matka-dcéra sú aplikovateľné aj na súčasnosť, respektíve na akékoľvek obdobie. Kniha ma chytila, zhltla som ju za dva večery. Príjemne som si pri nej oddýchla, a to nie som nejaký fanúšik a čitateľ Agathy. Takže, smelo do nej!
Hodiny chémie
Bonnie Garmus
Táto kniha mala všetko- vážne témy, komické scény, bizarné záležitosti, atď. Myslím, že autorka to ponímala tak, že síce napísala, že kniha sa odohráva v 50./60.rokoch, ale akoby som videla/počula/čítala o súčasnosti. O to viac ma prekvapujú komentáre podo mnou, ktoré píšu, že chvalabohu, toto sa už ženám vo vede nedeje. Ale deje, vážení!
Zimování
Katherine May
Mňa to veľmi bavilo- niečo na pomedzí románu, eseja, autofikcie, autobiografie.
13!
Pavel Tomeš
Počúvala som ako audioknihu cez český rozhlas. A super- oddychové, zábavné, zo života, aj bizarné. Skvelá oddychovka.
Nagori
Rjóko Sekiguči
Príjemná 3,5* oddychovka/esej o jedle, ročných obdobiach, pominuteľnosti života.
Nie sme tu nato, aby sme sa zabávali
Nina Lykke
Nebolo to zlé, ale nejako mi do srdca kniha neprenikla. Knut bol fajn postavička, so svojimi slabosťami a obzerá sa ako Travolta v slávnom meme doprava-doľava, kam sa to ten svet posunul. Do toho dáva autorka svoj hlas ohľadom pindovania na spoločnosť, literárny svet. Ja som tam neustále videla aj škandál zo švédskej Akadémie, atď.
Klub lhářů
Mary Karr
Kniha, pri ktorej si hovoríte, na čo vôbec čítate o nových a nových traumách dievčiny ďalej. A na konci sa to pekne krásne ukáže, čo za šrámy niesli aj rodičia, hlavne teda Charlie (jej matka). Na druhú stranu, niektoré časti knihy boli robené takým tým spôsobom, že napíše istú traumatizujúcu sexuálnu udalosť a potom už nič viac k tomu, alebo ako ju to ovplyvnilo v budúcnosti. Neupieram, že zažila hrozné veci to vôbec, ale kniha bola písaná trošku "bestsellerovo", aby vzbudila otázky. A ak na základe tejto knihy prišiel autorke úspech, tak super- sama píše, že peniaze riadne potrebovala.
Zabiť otca
Amélie Nothomb
Moja práve Nothomb ever, ale eee, nezaujala. Taká tá téma "zabitie otca" je večne známa, oidipovský komplex a pod., takže už niekoľko tisícročí táto tematika existuje, ale autorka ma nepresvedčila. Asi jej ešte dám šancu cez Vrahovu hygienu nech ju na večné veky neodpíšem...