Aeon komentáře u knih

prvy hybatel je nehybny a pohybujem vsetkym. je to kruh, ktory je spojity a nepretrzity. narozdiel od priamky, ktora ide od bodu A do bodu B, je pretrzita nakolko ma v sebe body a tym padom sa prerusuje aj po stranke priestoru aj casu.

prirodzenost je najvyssia dokonalost, ku ktorej vsetko smeruje. je to zamerna teleologia, kedy vsetko smeruje k najvyssiemu dobru. taka je jeho vlastna podstata. zmena je uskutocnovanie a "ozivovanie" hmoty za pomoci tvaru. hmota sama o sebe je trpna a bez "vonkajsieho" vplyvu sa nemoze menit.

aristoteles komparuje predosle nazory hlavne prirodnych filozofov a nadvazuje taktiez na platonov objektivny idealizmus alebo demokritov atomizmus.

07.04.2021

prierez dejinami kurdov a potencialneho kurdistanu. titul sa do velkej miery zaobera ekonomicko-politickou situaciou kurdskeho naroda vzhladom na turecko, iran a irak. autor vyzdvihuje potrebu oprostenia stredneho vychodu od imperializmu a monopolu velkych nadnarodnych spolocnosti, kt. na uzemiach danych uzemiach tazia ropu a naftu. velky doraz je na sovietsky zvaz a ideu socializmu, ktora je "najlepsia" cesta, ako prekonat kmenove spolocenstva, pretrvavajuci feudalizmus a vykoristovanie rolnikov, ktori nemaju ani vlastny pozemok.

29.03.2021

nadviazanie na demokritov deterministicky atomizmus, kedy epikuros a jeho ziaci sa ciastocne oddeluju od osudovosti, ktora vladne a priklanaju sa k moznosti zit bez tarchy za pomoci zivota zalozenom na rozkosi (avsak skor dusevnej nez telesnej) aj ked mnoho oponentov epikureizmu tvrdi, ze epikuros bol pozitkar oddavajuci sa vsetkym moznym rozkosiam len nie tym dusevnym. klucova je ataraxia ako rozkos vyvolana nepritomnostou strasti, uznanie, ze bohovia sa nezaujimaju o dianie resp. ze ani neexistuju.

24.03.2021

toto bola nocna mora. moj mozog to nedokazal spracovat a skoncil som na 3. kapitole za co sa hanbim ale proste je to tak. velmi rad by som tomu porozumel ale zial moj mozog to neponal vobec. to len subjektivny nazor, inak sa klaniam ludom, kt. vyrokovu logiku chapu

az po docitami som dospel k tomu, ze to je fakt o vyjadrovani. celu dobu som za tym hladal silne logicku podstatu a zasa tak uplne logicke (v zmysle tej demonizovanej matematickej logike) to asi nebolo. len moj mozog si predstavoval a ocakaval, ze to bude ta povestna "logika", kt. ma cele roky strasi(la)

17.03.2021

blazenost ako najvyssie "dobro" a cnost osebe. ostatne cnosti sluzia ako prostriedok k dosiahnutiu blazenosti. definicie "blazenosti" su rozne avsak mozno konstatovat, ze ide o rozumove poznanie, ktore je charakteristicke len pre ludi, zvierata nim nedisponuju. je vhodne sa vyvarovat zmyslovosti, ziadostivosti, nadbytkov i nedostatkov.

pre mna bola velmi osviezujuca kapitola o priatelstve a jeho formach a dokonalej kombinacii tychto foriem

17.01.2021

ako ezotericky podmaz fajn, ale urcite to netreba chapat doslova

odporucam prv citat illias, potom oddyseia a az nasledne ovidiove premeny. je to defacto v urcitom slede a clovek lepsie pochopi o com sa v premenach hovori. archaicka forma jazyka to trocha komplikuje ale citatel si zvykne.

02.01.2021

tuto knihu som cital pred par rokmi a bola zaujimava. trocha mi pokazil dojem o nej akurat to, ze vela info v nej je uz vo vede prekonanych a teda popisy o jednotlivych haploskupinach su uz neaktualne.

12.12.2020

must have - tretia cast (po platonoch 1. a 2.)

24.11.2020

toto bolo to tazsie citanie z ust Platona nakolko do velkej miery v Zakonoch boli doslova zakony jeho idealneho statu, ktory planoval spolu s Kleiniasom a Megillosom v ramci predstavy noveho mestkeho statu na Krete. Nadvazujuc na Platonovu Ustavu, toto bolo rozsirenie a mozna aplikacia. Najvacsi zaujem z mojej strany bola 10. kniha, ktora opatovne naviazala na otazku toho, ci skor bola myslienka alebo hmota a popis myslienky resp. idey ako prvotneho hybatela vsetkych veci tzn. aj hmotnych.

24.11.2020

neviem, ci si to nemylis s Platonom, ktory v mene Sokrata velakrat rozpraval v ramci svojich dialogov. ktovie, kde bola pravda pri Sokratovi a jeho striktnych odporcoch - mozno z nich bol aj lukianos :)

jedno. toto citat bola adventura, ktoru som racionalne nedokazal ponat ale intuitivne som presne vedel, o com to je.

02.11.2020

skvely titul. 3 hlavne skupiny a to egypt, mezotopamia a syropalestina. ku kazdej z oblasti je historicky prierez udalosti, kultura a nabozenstvo. pre religionistov alebo zaujemcov v oblasti dejin nabozenstiev vyborna publikacia

01.11.2020

toto je MUST HAVE pre kazdeho cloveka oblubujuceho filosofiu

22.10.2020

toto je typ literatury, ktory som cital ked som mal 17nast rokov :) vtedy to pre mna za nieco stalo. dnes to veselo povazujem za komercne vytvoreny shit pre nenarocneho citatela tzn. takmer pre kazdeho idiota bez kritickeho myslenia

(SPOILER) opatovne hlavna rola v postave samotneho Sokratesa, ktory diskutuje hlavne s Lysisom (krasnym chlapcom vzneseneho povodu, do ktoreho sa kazdy muz zalubil uz len tym ze sa na neho pozrel). Sokrates vysvetluje Lysisovi, ako prejavit lasku tomu druhemu. Podstatou je, ze nie je dobre prehanat v chvale a prejavoch lasky, aby milovany objekt nebol namysleny. Naopak, je vhodne ho doslova "pokorovat a zhadzovat", aby neustale ostal pri zemi a nelietal v oblakoch.

Dalsia podstatna cast pojednava o priatelstve, o jeho formach v zmysle, ci je mozne priatelstvo medzi zlym a zlym alebo dobrym a dobrym. Jadrovito - idealne je, ak je priatelstvo medzi dobrym a "zlym", kedy to "zle" je pricinou toho, ze hladame priatelstvo, ktoreho ucelom je dobro.

Chore telo potrebuje lekara, pretoze lekar vie vyliecit chorobu (ktora je defacto zlo). Cely dialog nadobuda silne utilitarny aspekt priatelstva, defacto utilitaristicka etika?

Taktiez podobne s podobnym moc priatelstvo nenadobudne, pretoze milovany nema ako obhatit milujuceho a opacne. Vzdy je vhodne, ak jedna strana moze cerpat z druhej and vice versa.

(SPOILER) Rozprava Sokrata, Lachesa a Nikiasa. Podstatou je diskusia o tom, ci sermiarstvo je vhodna cinnost na vychovu cloveka resp. muza. Postupne sa pozvolna (za pomoci Sokratesa) prechadza k vycleneniu odvaznosti, ktora je len castou cnosti (okrem inych dalsich). Diskusia medzi Lachesom, ktory zastava defacto "antagonisticku rolu" a Nikiasom, ktory na vec ide erudovane. Sokrates ich nabada k vzajomnej diskusii a zaroven k tomu, aby kazdy vyjadril svoj nazor a konkretizoval, co je to odvaha a kedy je spravne ju pouzit a kedy nie. Zaver v konecnom dosledku nie je vobec prekvapivy a citatela asi neprekvapi :-)

zaujimavy pocin. toto je zakladna literatura pre psychologiu nabozenstva. nahlad do podstaty judaizmu, mozno mierne "nevedecky" ponaty pohlad na vec ale dokaze to otvorit ine uhly pohladu.

odborny titul, kladie doraz na podrobny opis prvej knihy tory, vysvetluje jednotlive vety v texte, ich detaily vyznam s pohladom na nabozenstvo a jazyk. tazka kniha, odporucam skor pre niekoho, kto sa uz akotak vyzna v problematike