Agi komentáře u knih

Na základe poverenia kanadskej vlády strávil autor /biológ/ koncom 50. rokov minulého storočia jedenapolroka v subarktickej tundre na severovýchode Kanady, kde skúmal vzťah vlk - sob a zistil, že mnohé fámy o vlkoch sa nezakladajú na faktoch. Zistil, že veľmi výraznú časť ich potravy netvoria sobi, ale myši a šťuky, že vlci sú párové a veľmi verné zvieratá, že aj dospelé vlky sú veľmi šantivé a hravé, že akceptujú človeka v svojej blízkosti - pokiaľ on rešpektuje nimi označkovaný minimálny osobný priestor, že nie sú útoční a agresívni, dokonca ani vtedy, keď majú mláďata...

Boli to veľmi prekvapujúce zistenia a asi práve preto boli časťou biologickej obce vyhodnotené ako nedôveryhodné a zavádzajúce. Každopádne - kniha sa číta veľmi dobre, cítiť z nej zanietenosť a bežný čitateľ nemá dôvod Mowatom zistené fakty spochybňovať. A ako bonus si k čítaniu knihy môže pripraviť Myši na smotane podľa autorovho receptu. Potrebuje: šálku hladkej múky, klinčeky, soľ, korenie, aspoň tucet tučných myší ...

7 19.08.2011

Anotácia sľubuje neobvyklé prípady a šokujúce rozuzlenia. Poviedky sú však tuctové, dej chaotický a štylistika na úrovni víkendovej prílohy regionálnych novín. Zakomponovanie tajomného vysokého muža, ktorý sa objavuje na konci poviedok je lacné a jeho vševedúcnosť nevieryhodná.

Takzvanými šokujúcimi závermi autorka maskuje svoju bezradnosť /ako ukončiť rozohraný dej?/ a nedostatok schopnosti postupne logicky vypointovať poviedky.

Pokiaľ sa autor detektívky uchyľuje k nečakaným zvratom v poslednom či predposlednom odstavci textu, svedčí to o nedostatku dôvtipu a neschopnosti dohrať hru s kartami, ktoré sám rozdával.

6 04.09.2011

Pri čítaní knihy sa len ťažko možno vyhnúť úvahám, ako je možné, že vo vyspelej krajine k takémuto záveru života dochádza (a či to nečaká i nás). Reverzia životných podmienok o niekoľko desaťročí nazad, pribúdanie nomádov a bezdomovcov v USA je už pomerne častou témou i videí na youtube.
i
" Z dálky by si je jeden spletl s bezstarostnými penzisty, kteří tráví dny v karavanu. Když si příležitostně něco dopřejí a zajdou do kina, nebo povečeří v restauraci, splynou s davem. Svým vzhledem nijak zásadně nevybočují z řad střední třídy. Špinavé prádlo perou ve veřejných prádelnách a pořizují si permanentky do fitcentra. aby se měli kde vysprchovat. Pracují hodiny a hodiny v úmorných, fyzicky náročných zaměstnáních. Snaží se protloukat po svém. Přežívají Ameriku."

4 27.04.2023

Román, ktorý sa vymyká najčastejšiemu prostrediu Grishamových diel - súdu a právnikom a možno práve preto ma z jeho diel oslovil najviac /pravdupovediac, kvantá románov z právnického prostredia a súdov mi už začínajú pripomínať továrenské výlisky/. Príbeh sedemročného chlapca žijúceho na začiatku 50. rokov minulého storočia v chudobnej farmárskej rodine natoľko sugestívne navodzuje atmosféru tých čias, že pri máloktorých knihách som mala tak bezprostredný pocit vtiahnutia do deja ako pri tejto.

4 18.08.2011

Nadčasový, vrstevnatý text, má množstvo plytčín a hlbín, nepostrehnuteľných pri prvom prečítaní, kde aj bizarné figúrky typu slečny
Trixie sú až neskutočne plasticky vykreslené. Fascinujúci kaleidoskop amerického sveta, v ktorom sa trmácajú ustarostené
postavičky.

4 18.08.2011

Netradičná šerlokovinka s neobvyklou zápletkou a vrstevnatým dejom, ktorý začína nálezom detskej kostričky na zvieracom cintoríne a kľukatí sa rôznymi sociálnymi prostrediami. Tiesnivý, vierohodný príbeh piatich mladých ľudí, ktorí sa presvedčili, že minulosti sa nedá uniknúť. Večierok skončil, dámy a páni. Odmetené, vyluxované. Prípadné straty reklamujte vo vlastnom svedomí ...

3 27.07.2012

Román o študentoch večernej školy v osemdesiatych rokoch so skvelými predslovmi autora pred každou kapitolou.

"Učiteľ stúpa po schodoch a premieta, že by s tým najradšej praštil. Dosiaľ oslabený kacírskym duchom prázdnin mudruje, že s prihliadnutím k tomu, s čím sa budú v kanceláriách študujúci popri zamestnaní zaoberať, je výuka delenia podľa valenčných koncoviek na -ný, .natý, -itý, -ičitý, -ečný, -ový, -istý a -ičelý absolútnou absurditou, ale tvárou v tvár tridsiatim dôverčivým ženám, ktoré kysličníky nerozdelia a nerozdelia, napriek tomu, že to mali vo štvrtok, pochytí kantora sväté nadšenie, bez ktorého je dôstojná učiteľská práca nemožná, a z celého srdca vynadá študentkám, ako môžu tak cudzo pozerať na tak známu vec, núti ich, aby každá zvlášť a potom všetky dohromady vyslovovali koncovky -ný, -natý, -itý, -ičitý, -ečný, -ový, -istý a -ičelý, nevraživo sleduje ich pôvabné ústa a nakoniec sa rozkričí, že delenie kysličníkov podľa valenčných koncoviek patrí k základným chemickým znalostiam, chémia že patrí medzi všeobecné vzdelávacie predmety a znalosť všeobecne vzdelávacích predmetov je meradlom úrovne školstva tej ktorej zeme, z čoho vyplýva, že kto neovláda koncovky, je nevďačník, asociál, odrodilec a ignorant.

Chemik si potom v zborovni vraví, že sa snáď kvôli blbým kysličníkom nemusel tak odtrhnúť, že stačilo rozdať zopár gulí a že mu teraz zrejme začnú vravieť Kysličník. Alebo Valenčná koncovka. Netuší, že mu už sedem rokov vravia Kyselina prúserová."

3 13.04.2012

Adrian - môj najobľúbenejší skeptik - balansuje kvôli svojej chorobe, chronickému nedostatku peňazí, nevydarenému druhému manželstvu /so ženou každú chvíľu rozohnene riešia, prečo sa vlastne brali/, svojráznemu príbuzenstvu i obnoveným kontaktom s Pandorou medzi unavenou rezignovanosťou a krátkodobými nádejami.

Oceňujem milý rurálny záver - nevráti sa Adrian v nasledujúcich častiach k sugdenovským koreňom?

3 05.10.2011

Príbeh mestečka na okraji texaskej púšte, ktoré v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zažilo náhly rozmach po objavení nálezísk ropy. Kvôli nízkej výťažnosti vrtov a poklesu cien ropy na svetovej burze bol však jeho rozmach len krátkodobý, a tak sa obyvatelia rezignovane zmierujú s náhlymi krachmi a pripravujú aspoň oslavu storočnice založenia mestečka.

Z pestrého, bohato zaľudneného deja s množstvom skvele vyprofilovaných, neraz pitoreskných postavičiek je zrejmé, že autor si písanie s chuťou užíval a svojich hrdinov potmehúdsky pošťuchoval do množstva bizarných situácií na rozhraní komickosti a tragiky.

Román je dôkaz o tom, že aj o nenaplnených očakávaniach a najrôznejších rozčarovaniach / manželských, podnikateľských, rodičovských ... / možno písať nanajvýš duchaplne a zábavne.

2 14.08.2012

Chaotické reminiscencie starnúcej Londýnčanky, prelínajúce sa s neprehľadným dejom a zasmušilou, ponurou atmosférou starého domu v Notting Hill. Rozpačitý dojem - asi najslabšie dielo Ruth Rendell.

2 07.08.2012

V poslednej dobe som čítala tri knihy, v ktorých mal hlavný hrdina 84 rokov /inšpirujúci vek pre autorov?/, všetky sú príjemné svieže oddychovky a pre ich hlavné postavy je typický zhovievavý, pobavený nadhľad nad svetom, o ktorom sa už presvedčili, že síce zaveľa nestojí, ale čo-to sa v ňom ešte dá užiť. /Tie ďalšie dve knihy sú Norrlandský akvavit a Vilný starec a hamižné ženy/.

Walter Sherlock z tejto knihy je neohroziteľný nezmar, odmietaný milovník a úzkostlivý hypochonder. Jeho uletené denníkové zápisky nie sú žiadnou veľkou literatúrou, ale zaručene pobavia.

"Piatok 11. januára.
Po raňajkách sa na mojom prahu zjavil Ron Alley v šokovom stave. Ron má sedemdesiatosem a je "absolútny starý mládenec", ako ja tomu vravím.
Ron mal za sebou nepríjemný zážitok z babičkovského večierku v Locarne deň predtým. Cucal si pri bare svoju citrónovku a nikoho si nevšímal, keď tu k nemu z čista jasna priplávala pani Washingtonová a donútila ho, aby ju vyprevadil domov.
"Zviedla ma sľubom prihriateho ragú a sladkého sherry," stenal. "Ona má za sebou sedem manželstiev, tak som mal vedieť, čo ma čaká. Tá si to proste nedokáže odoprieť."
"Ako to prebiehalo?"
"Po ôsmom sherry som zaspal, Walter, ale cítil som, ako mnou myká. "Ja viem, o čo vám ide", povedal som jej. "Ale ja mám výcvik v karate a stačím na vás."
"Ale ty karate neovládaš, Ron."
"Ale ovládam. Chodím každý týždeň do Sionskej ligy sebaobrany v misijnom dome. My penzisti sa dnes musíme vedieť brániť proti bezohľadným rabiátom so zanedbanou výchovou a upilovanými flintami. Nemá žiadnu cenu oháňať sa bielou palicou a pišťať "nebi ma, chlapče, som slepý." Oni ťa proste švihnú železnou tyčou po ušiach a zarevú "ták, a teraz si k tomu ešte hluchý, stará vojna."

2 13.03.2012

Rozvláčne rozprávanie plné klišé a sileného vtipkovania o hľadaní partnera a o tom, že to, čo hľadáme, môže byť niekedy priamo pod nosom.

2 21.02.2012

Neviem, čo bolo pôvodným zámerom autorky - možno sa nevedela rozhodnúť medzi sci-fi, ľúbostným románom, horrorom a detektívkou - a tak to oduševnene všetko "naplácala" do jednej formy a výsledkom je zmätený milostný krimithriller s dokonalou hlavnou hrdinkou s cháronovskými nadprirodzenými schopnosťami, chaotický dej a zhluk nepresvedčivých postáv, ktorých tam zakomponovala priveľa.

2 29.12.2011

Výborná crazy paródia na škrobené lexikony spoločenského styku.

2 30.11.2011

Profesionálny záber autora - veterinára exotických zvierat bol rozsiahly - od delfinárií cez cirkus, viaceré zoologické záhrady v Európe aj v zámorí až po nakrúcanie prírodopisných filmov.

Jedna zo zaujímavostí: autor spomína, aké mal kritériá, keď si hľadal spolupracovníka - mal dokázať ošetriť všetko od opice po morskú kravu, vedieť pracovať sám, často s improvizovaným vybavením alebo aj bez neho, dokázať taktne jednať s príslušníkmi každého národa, ovládať cudzie jazyky natoľko, aby rozumel, keď mu niekto nespokojne nadáva, na písknutie o polnoci vybehnúť pitvať veľrybu a mať takú fyzickú kondíciu, ktorá znesie beduínsku stravu, podradnú whisky a muchy. /Na takéto pozície sú očividne oveľa náročnejšie kritériá než na člena vlády, že?/

Príbehy zo zákulisia chovu exotov majú nezanedbateľnú informačnú hodnotu, sú zábavné a o zvieratách autor píše /podobne ako Herriot/ s láskavou vľúdnosťou. Mimochodom, viete, že žirafy dokážu hrať futbal s nafukovacou loptou?

2 26.08.2011

Šiesty diel denníkov má asi najsilnejšiu výpovednú hodnotu, rozpráva o dezilúziách, o strate dôvery k politikom, o ustavičných finančných problémoch aj o snahe zakotviť v rodine.

2 18.08.2011

"Když vás žere lev, je zvláštní, že vás netrhá po kusech - udusí vás. Zaútočí vší silou, a zavalí vás jak polštářem. Myslím, že jsem měl být vlastně rád: dospělý, dvousetkilový lev, jenž se na mě vrhol zezadu, mi nejprve vyrazil dech. A když popadl mou hlavu do tlamy a chystal se ji stisknout, už jsem pomalu ztrácel vědomí. Probralo mě, až když se mi drápal na břicho. Přesně jak v tom okamžiku, kdy vás pri surfování zavalí ohromná vlna a vy ztratíte prkno - světlo náhle prolomí zvířené vody, vy si uvědomíte, že chcete žít, a odrazíte se k hladině. Máchl jsem pěstí nad hlavou a rovnou do lví tlamy. Ale chyběla mi síla: Zabije mě, ten mizera. Vzpomínám si, jak se mi - ještě než mě skutečně opustilo vědomí - mihlo hlavou: Který to je? Divoký lev, nebo jeden z našich?"



Pútavé rozprávanie celoživotného ochrancu africkej prírody o živote v rezervácii. Priaznivcov knihy Lev jménem Kristián (Anthony Bourke, John Rendall) istotne zaujmú zmienky o živote Kristiána v rezervácii.

Kvitujem rodokmene levov vrátane poznámok o ich živote v závere knihy - dva fakty: levy po dovŕšení 2-3 rokov zvyčajne z rezervácie odchádzali hľadať si nové teritóriá, levice však zostávali dlhšie.Dospelé levy, ikeď odchované medzi ľuďmi, sa občas v dospelosti stávali útočnými voči ľuďom (aj Kristián).

1 29.04.2023

12 pomerne krátkych textov síce svojou rôznorodosťou pripomína skôr blogerský zápisník, ale postrehy autorky o prírode, zvyklostiach a mentalite tamojších obyvateľov sa čítali dobre.

"Keď si už človek privykne na tmu, myšlienka na návrat svetla pôsobí zvláštne. Bez slnka je všetko jasné. Je zrejmé, že ďalej sa ísť nedá. Vtedy sa dá priestor ľahšie usporiadať. Temnota je svojim spôsobom pohodlná."

"Bojím sa, že sa vracia svetlo." Katja sedí pri peci zavinutá do deky a pozerá cez okno, v ktorom sa odráža jej silueta. "V tme by som dokázala žiť celý rok. "Keď sa vráti slnko, bude svietiť bez prestávky A až to je strašidelné."

Konečne som sa dozvedela i rozuzlenie záhady vo Svenskuset z konca 19. storočia, (o ktorej som predčasom čítala), keď v dome zomrelo počas jednej zimy 17 nórskych mladých mužov. Štyri hviezdičky sú zaslúžené.

1 21.04.2023

Ukážka z knihy :


"U Steina

U Steina v záhradnej časti
bývali sme hostia častí.
Pre študákov bolo pivo tekutý chlieb
a vypiť ich desať, nebol až taký hriech.
Po majstrovských zápasoch Slovana
boli naše frajerky ťažká obrana.
Prišli si nás po ôsmej vyzdvihnúť,
aby sme nestihli všetko minúť.
Odchod veru nikdy nebol ľahký,
veď nás ešte smädilo a krok bol ťažký.
Ony nám vyčítali, že sme sa zas spili,
ale v posteli sme ich vždy uchlácholili."


Tuším to nepotrebuje ani komentár ...

Gangstrovka z 50. rokov minulého storočia. Predvídateľný dej, úsečná, strohá štylistika a plochý, akčný superhrdina.

"Kúpil som si novú káru - dvesto dolárov v hotovosti. Cestou na letisko som si urobil okľuku: South Tremaine 1 684.
8.00 - ticho, pokoj.
Vnútri hlasy - bojovné, mužské.
Prešiel som dozadu, skúsil zadný vchod - odomknutý. Práčovňa, dvere do kuchyne - trhnúť nimi.
J. C a Tommy sa pri stole nalievali pivom.
"Čo??"
Čo to -
Najprv J. C. Tlmič - FLP! - mozog z hlavy. Tommy, zdvihnutá fľaša piva - FLP! - sklo v očiach.
Zavyl: "OCKO!"
"PÁN BUĽVA! PÁN BUĽVA! - obom som odstrelil oči aj tvár."

Nechápem vydavateľskú politiku niektorých nakladateľstiev. Kto presadzuje takéto knihy ?

1 14.09.2012