bend-ik komentáře u knih

Úprimne? Nedokážem pochopiť, prečo má knižka také vysoké hodnotenia. Čítala som už naozaj všeličo (najmä čo sa daného žánru týka), no toto dielko bolo nezaujímavé, neprekvapivé, bez akéhokoľvek napätia či skvelej zápletky. Hodnotím slabšie, pretože ma príbeh od začiatku nedokázal vtiahnuť a bolo mi jedno, ako to skončí, pretože u mňa autorka nedokázala navodiť pocit súcitu s hlavnou postavou - a asi práve o to by tejto knižke malo ísť!

10.08.2012

Už naozaj dávno som neprežila takýto pocit, dojem, pohnútku:
Je príjemný jarný nedeľný večer a mne na návštevu príde kamarátka z môjho rodiska. Sadneme si na terasu, objednáme pivko, no pohodička najväčšia. Ako je teda možné, že po prvých minútach mnou šije nedočkavosť, kedy už budem môcť zaplatiť, rozlúčiť sa a (verte, takmer doslova) utekať domov, k rozčítanej knižke..
Je to knihou. Je to upírom. Je to čarodejnicou. Je to PRÍBEHOM..
A to je vlastne všetko, čo som potrebovala povedať :)

3 01.06.2012

Zo slovenských autoriek čítam iba Lenu Riečanskú, pretože sa mi doteraz páčil jej štýl písania. Píšem doteraz, pretože to, čo mi málinko vadilo u "Karolíny", tu toho bola plná kniha - obrovské časové prelety, kedy autorka na 100 stránkach dokáže "stihnúť" život hlavných postáv od ich narodenia po založenie rodiny. Rozprávačský štýl i charakterovosť postáv autorke ostala, no takýmto hrr štýlom nie je možné prežívať a vcítiť sa do postáv natoľko, že príbehy o nich vyznievajú naozaj do prázdna, plytko. Osobne ma to mrzí, pretože podľa mňa, Lena píše o problémoch s takou sviežosťou, že mi ani typicky románovo sladké rečičky u nej nevadia.. Škoda..

1 25.04.2012

Hmm, podľa mňa snaha o nasledovanie Brownovho ošiaľu Toynovi nevyšla. Ak mám porovnať (a asi nebudem jediná), Brown bol v mnohom lepší - zápletka, vykreslenie postáv, napätie, dynamickosť, ale najmä uveriteľnosť všetkej tej cirkevnej tematiky, do ktorej je Zasvätený už podľa názvu zasadený. Osobne sa nehlásim k žiadnemu náboženstvu, no na Brownovi ma pútalo to, ako faktologicky/historicky vedel podložiť každý detail a že som voči nemu po tejto stránke zachovávala obdiv. Toyne ma, bohužiaľ, nepresvedčil a nenadchol - svedčí o tom aj fakt, že knihu som čítala vyše týždňa, tj. o žiadnom zhltnutí, ktoré tu bolo spomínané, u mňa nemôže byť ani reč. A záver? Vonkoncom by som ho nenazvala prekvapivým, skôr "zúfalým" - autor akoby chcel ľudí fascinovať a hrr spôsobom prvoplánovo ukončiť prvé dielo tak, aby ste sa začali triasť na jeho pokračovanie. Výsledkom je však dostratena vyznievajúci trapas, ktorý len podčiarkol výraz celej knihy.

5 23.04.2012

Prekrásna, atmosferická, nezabudnuteľná, dokonalá, a zároveň krásne smutná, jednoducho kniha, ktorá Vás zasiahne tak, ako by ste to možno ani nečakali.. Stotožňujem sa s väčšinou komentárov tu, odkedy som prečítala jej poslednú stránku, je v mojich myšlienkach/srdci, ako ešte žiadna kniha. Všeobecne milujem vojnové romány (najmä Remarquove), no príbeh malej Liesel, ktorá sa narodila na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase, je očarujúci. Obohatením bol najmä autorov netradičný spôsob vyrozprávania príbehu, prostredníctvom smrti, ktorá má v čase vojny vždy, bohužiaľ, "najväčšie slovo" - a to akoby dodalo knihe netypickú autentickosť..
Ospevy na Zlodejku by sa dali písať donekonečna, no tu (viac ako inokedy) platí, že nestačí tisíckrát počuť, treba ju prečítať!!
P.S.: Autor svojim spôsobom vedel, čo robí, keď dovolil, aby sa Liesel v krutej realite utiekala práve ku krádeži kníh - pre mňa to bola čerešnička na torte :)

5 18.04.2012

Dalo by sa povedať, že na Slovensku sme o Deaverove diela trošku ochudobnení, a to aj v prípade jednoznačne naj série s Rhymeom. Osobne mi najdhlšie trvalo dostať sa práve k Hodináři, nakoľko buď vypredaný alebo v knižniciach stratený. A po jeho prečítaní aj chápem prečo :). Áno, opäť je to ďalšia skvelá a typická Deaverovka, ktorá mňa osobne tešila najviac tým, že mala toľko strán! Opäť nechýba akcia, Rhymovi vlastné myšlienkové pochody, ale najmä nespočetné zvraty. Kto má načítané, vie, že zvraty sú Deaverovou špecialitou, no v prípade Hodináře ich už bolo trochu moc. Celé dielo je však kompaktné a ako detektívka funguje perfektne! :)

1 16.04.2012

Slovenskú tvorbu (a vonkoncom Motýľ-ovú) takmer nečítam, o to viac mňa samotnú prekvapilo, keď som na webe prvýkrát natrafila na túto knižku. Stavila som na prvý dojem a rovno som si ju aj objednala. Až keď som ju aj fyzicky mala doma, nastúpil skepticizmus a siahnuť po nej som sa odvážila asi až o rok neskôr.. A fakt! Prvý dojem nesklamal, sadla perfektne tam, kam mala - a myslím si, že určite sadne všetkým nám, ktoré sme si odžili svoje na internáte, spoznali baby, s ktorými komunikujeme aj naďalej a vieme o sebe oveľa viac ako boli písmená z testov. Mne dala kniha veľa nielen z pohľadu príjemnej oddychovky, ale najmä preto, lebo vďaka osudom troch báb som si popri čítaní pospomínala na môj "štvorlístok" :)

16.04.2012

Hoci Meyerovej tvorbu (upírov som prečítala iba preto, že ich mám v angličtine) nepokladám za príliš hodnotnú, Hostiteľa som si prečítať chcela. Prečo? Milujem sci-fi a doteraz som okrem fantasy Pána Prsteňov či HP nič také nečítala. Ak by som mala zhodntiť, resp. porovnať s upírou sériou, Hostiteľ bol pre mňa zaujímavejší, netypickejší, odzrkadľoval povahu i dušu nás - ľudí v krajných situáciách.. A to nevšedne, pútavo, no i pridlho.. Pokojne by rozprávanie mohlo mať o sto strán menej a neuškodilo by :)

3 13.04.2012

Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť ma dostala tým, ako jedno dielo spojilo viaceré úžasné veci - čítanie knihy, dopisovanie listov a existenciu knižného klubu. Páčilo sa mi, že si môžem vychutnávať to, ako celkom obyčajní ľudia so spoločnou vášňou kdesi v menšom mestečku s vľúdnosťou im vlastnou prijmú medzi seba "neznámu" osobu, aby jej predostreli vlastné príbehy - ešte skôr, ako ich životy osobne navštívi. Ktovie, či by v súčasnosti a realite niekto z nás podobne "uspel" :)

Po prevažne mužských autoroch detektívok (Gerritsen nerátam, tam je to skôr lekársky thriller o Maure :)) som skepticky siahla po Camille a.. musím sa priznať, že neľutujem. Kamenár je autorkina tretia kniha, moja tretia, ktorú som od nej čítala, a musím povedať, že je z nich najlepšia. Hoci osobne v detektívkach nemusím prílišné opisy postáv, prostredia, tu to kvitujem, ba čo viac, zisťujem, že je veľmi pútavé, ako precízne dokáže autorka vykresliť historické pozadie "dnešných" vrážd a prepojiť to do súčasnosti takým spôsobom, že naozaj nemáte ani malé tušenie, kto je tou čiernou ovcou rodiny. A to ma severskí autori (s výnimkou Larssona) nechávajú chladnou :)

4 11.04.2012

Pri tejto knižke som si uvedomila dve veci: 1. takáto literatúra je adresovaná pre teens (tzn. vo svojich middle twenties ju už nezvládam) a 2. som vďačná za to, že keď som ja chodila do ZŠ, z knižnice som si odnášala plný ruksak knižiek typu Traja pátrači, Slávna päťka či Medzi nami dievčatami. Áno, už som vyrástla aj z nich, no mám pocit, akoby dnešní spisovatelia neboli schopní pracovať s reálnymi bytosťami a nedokázali priblížiť situácie, v ktorých sa ocitá mládež zaujímavo bez toho, aby sa tam nevyliahol drak, nespadol anjel či neprežil upír. Áno, uznávam, že je to dnešná móda a viem aj to, že knihy sú na to, aby nás vtiahli do fantastického sveta.. ale.. mne sa na tých mojich "oldschoolových" páčilo práve to, že si o mne podobných problémoch môžem prečítať aj inde, že nie som sama. A dnes? Koľko z nás sa asi tak zamiluje do reálneho upíra??

1 11.04.2012

Wau! Wau! Wau! Som nadšenec detektívok, a keď môžem, pri výbere kníh vždy siahnem po tomto žánri - môžem preto smelo vyhlásiť, že som ich prečítala naozaj veľké množstvo. A spomedzi nich nedám dopustiť na môjho Connellyho a jeho Harryho. Holt, detektívky se vším všudy :). Mám a prečítala som od neho všetky diela, a teda aj tie "právnickejšie" s Mickeym. No až pri tejto (štvrtej) som si uvedomila, ako ma vyslovene baví ležať na posteli a súčasne sedieť v súdnej sieni a počúvať jeden Hellerov bravúrny argument za druhým, byť svedkom toho, ako do detailov zapracuje každú stratégiu, využije každú právnickú kľučku a zdĺhavý proces pretvorí na pútavé vyšetrovanie a dokazovanie (ne)viny. Nikdy som nečítala knihy z právnickeho prostredia (Grisham a pod), preto neviem porovnať.. a keď tak nad tým uvažujem, ani nechcem. Connelly ponúka majstrovského Hellera bez poriadnej kancelárie, advokáta, ktorý bojuje za víťazstvo bez záujmu o (ne)vinu klienta a je preň ochotný riskovať nielen život klienta, ale i svoj vlastný. Po slabšej Spiatočke bol Piaty svedok tou knihou, pri ktorej hltáte nie každé slovo, ale každé jedno písmenko rovnako pozorne, ako s Mickeym sledujete i ten najnepatrnejší pohyb porotcov.. a neviem, ako Vy, ale ja som si neskôr uvedomila, že mi asi po prvýkrát vôbec nezáleží na tom, či je obžalovaná vinná alebo nie - načo aj :)

2 11.04.2012

Práve som "dočítala" Expedície a asi prvýkrát v živote niečo neohodnotím. Veď, príde mi nefér vychváliť alebo, naopak, nazvať nudným niečo, čo nikdy nebolo písané pre čitateľskú verejnosť. Predstavte si, že by niekto vydal nejaký Váš denník, kde si zapisujete, čo Vám napadne, s časovo následnosťou či bez..
Ak mám však Expedície (zámerne ich označujem názvom, nie ako "knihu") okomentovať, vydavateľstvo sa pochlapilo a naozaj, ako tu už bolo viackrát napísané, forma je naozaj pekná a vierohodná zápiskom (akoby aj nie, keď sa drží originálu :)) a obsah? Poznáte to, vymyslíte si nejakú zábavku, istý čas sa jej venujete a po čase Vás to nadšenie pomaly, ale isto, prechádza. A taký pocit som mala aj z jednotlivých expedícií. Či to bolo naozaj časom, alebo pestrosťou tých ktorých trás, zážitkov.. tak ako pri každej správnej túre, aj s Expedíciami to šlo "dejovo" ku koncu z kopca :)
Sama som z Liptova a vášnivou turistkou, a preto viem oceniť zápisky p. Satinského. Pravdou však je, že pobavia najmä tých, ktorí sa venujú podobnej "záľube" resp. tých, ktorí osobne poznajú/prešli niektoré zo spomínaných miest Expedícií.

1 03.04.2012

Ktovie, možno je to tým, že G.R.R. Martin napísal knihu už v roku 1982, a teda oveľa skôr, ako sme vôbec mohli chyrovať čosi o Cullenovcoch či Majstrovi. Možno je to absenciou presladenej a (priznajme si) už obohranej lásky medzi dievčinou a upírom, ktorá nevie, či sa bojí viac seba alebo premeny na upíra. A možno za úspechom a výbornou čitateľnosťou tejto upírskej knihy stojí podrobné vykreslenie nielen charakteru (viacerých) hlavných postáv, ale najmä motívov ich konania, ktoré sú vo svojej podstate tak logické, že im v duchu nedokážete neprikývnuť.
Ak mám byť konkrétnejšia, osobne ma veľmi zaujalo netradičnejšie vykreslenie "zničiteľnosti" upírov - striebro? svätená voda? zrkadlo? pár hodín na slnku? Štyrikrát "žiadna" a štyrikrát "inak" ako sme pri tejto rase zvyknutí - dokonca aj od takých majstrov fachu akým je Del Torro :) A hoci mi to veľmi imponovalo, zároveň mi vnuklo otázku, ako je to teda s upírmi (resp. podľa Martina s inou rasou) a možnosťami ich zabitia?
Jedinou chybičkou krásy pre mňa bol cca 13-ročný prelet, ktorý naštrbil dej a voči celej knihe pôsobil neprirodzene, zbrklo a najmä, akoby oslabil dôveryhodnosť všetkého, čomu ste na predošlých stranách fandili.
P.S: Paradoxom v prípade tohto diela bola pre mňa skutočnosť, že hoci v nej šlo najmä o inú rasu a, ehm, dobytok, mňa do deja vtiahla tematika spojená s lodnou spoločnosťou a veľakrát som sa pristihla pri tom, ako ma fascinujú načrtnutia parníkov, vedenie lodí či súťaže, ktorým by skutočný kapitán obetoval čokoľvek..

7 03.04.2012

Po Sparkosovi som siahla prvýkrát (už dlhšie si chcem pozrieť film, no zo zásady si vždy, keď existuje predloha, prečítam najskôr knihu).. a myslím, že naposledy. Nie je to tým, že fakt nie som veľký fanúšik súčasnej románovej tvorby (keď už romantika, tak niet nad tú historickú z pera napr. Zagorky), ale táto kniha obsahovala snáď všetky možné presladené klišé a situácie postavené tak, aby to vyvolalo stav, kedy sa naše pohlavie zháňa po vreckovkách. Osobne sa mi téma vážnejšej choroby, ktorá nepríjemne zasiahne lásku, nepáči - veď, čo môže byť pri čítaní dojemnejšie? A presne toto sa mi nepáčilo ani pri Walk to Remeber, tá cielenosť. A nielen to, bohužiaľ, i dej bol predvídateľný, čiže akákoľvek snaha o prekvapivý záver autorovi u mňa nevyšla..Paradoxne, najkrajšími scénami boli pasáže s otcom, najmä za ne dávam 3*. P.S: Chápem, že pre čitateľky, obľubujúce ťažkú romantiku, je toto to pravé, a v tomto duchu toto dielo asi aj pochopím, no mne osobne ostáva iba dúfať, že film ma vtiahne viac :)

1 30.03.2012

K siahnutiu po tejto knižke ma viedli tri veci: kráásna obálka (milujem zelenú), fakt, že milujem utopistické veci a viera, že pôjde o čosi rovnako dobré ako Hry o život. Hmm.. obálka krásnou ostala, náčrt utópie tam bol (prehĺtanie tabletiek je už ale prežitok), no na Hry o život, ktoré mali tú silu a schopnosť chytiť aj ľudí starších a, dovolím si tvrdiť, náročnejších ako sú odchovanci Twilightu či Upírskych denníkov, sa nechytajú. Inak je toto dielko slabučké, vykreslenie postáv plytké, vzťahy neveriteľné a motivácia ich činov preexponovaná. Celkový dojem z prečítania knižky vystihuje fakt, že ma takmer vôbec nezaujíma, čo autorka "pripravila" do ďalších knižiek a otázka - o čom tu chce niekto natočiť film?

14.03.2012

Úplne, ale úplne sa stotožňujem s komentárom od Renavy.. Už dlho som nečítala niečo tak chabé, plytké, otravné, a najmä nereálne. A to som človek odchovaný na webovej komunikácii a mám za sebou aj osobne takýto typ únikov z reality, kedy som každých päť minút (čo päť, každé dve) refreshovala stránku, či mi tam už nesvieti nová správa.. Rozdiel bude asi v tom, že my sme boli dlhé roky predtým aj osobnými priateľmi.. a asi preto ma toto dielo necháva chladnou a vôbec ma to nemrzí!

2 24.01.2012

Odmalička som cez Slávnu päťku a Troch pátračoch vyrastala na detektívkach a doposiaľ sú takí hviezdni autori ako M.Connely, J.Deaver či C.McFadyen mojimi NAJ.. Po Agathe som siahla na základe jej ospevovania ako autorky detektívok a, logicky, siahla som po jej "naj". A dojem? Žiadny strach, žiadne stotožnenie sa s postavami, žiadna prekvapivosť, len, našťastie, krátko trvajúca nuda :(
Akceptujem názory iných, že je to pre nich naj, čo čítali, no mne to jednoducho nestačilo.. škoda..

1 10.10.2011

Fuu, no.. autorov štýl písania je veľmi príjemný, knižka sa tak dá zhltnúť veľmi rýchlo.. už menej pozitívny bol pre mňa samotný obsah.. Asi som čítala príliš veľa lepších thrillerov či detektívok, pretože mne Bez rozlúčky neprišlo ani napínavé, ani nečakané, a gradácia deja? Posledných cca 60 stránok to u mňa nezachráni :)
Jednoducho povedané, čakala som oveľa viac..

2 23.09.2011

Tak takto si predstavujem geniálnu, oddychovú, príjemnú, trefnú, netrápnu, výstižnú, sviežu a oči otvárajúcu knižku.. VYDARENÁ!!

2 18.08.2011