BigDeal komentáře u knih

Ďalší výborný diel Zemeplochy, ale tentokrát to u mňa na čistých päť hviezdičiek nebolo. Všetko okolo mágov bolo geniálne (Výsměšek sa stáva jednou z mojich najobľúbenejších postáv), Smrť bol štandardne zábavný a Časnačaj bol naozaj desivý zloduch. Bohužiaľ však dej okolo Zuzanky ma toľko nebavil a občas som sa kvôli tomu v knihe zasekol. Škoda toho, lebo niektoré časti knihy by boli aj za šesť z piatich.

2 17.02.2022

Vôbec to nebolo zlé. Niektoré časti boli fakt dobré a posledná tretina bola super. Bohužiaľ je tu niekoľko ALE. King je známy tým, že jeho príbehy majú občas pomalý rozbeh. Bolo to tak v Duma Key, alebo Nezbytné veci. A doteraz mi to nikdy nevadilo. Ten pomalý rozbeh v Duma Key som si doslova vychutnával, až ma mrzelo, keď som si uvedomil, že začína ísť do tuhého. V Prekliatí Salemu sa mi to však nestalo. Miestami som sa nudil a chcel som, aby sa už konečne začalo niečo diať. Prečo? Pre postavy.

King je špecialista na psychologicky prepracované postavičky, ktoré aj keď nemajú veľa priestoru, ich príbeh dokáže zaujať už na pár stránkach. V Prekliatí Salemu som mal pocit, že charaktery postáv, ich príbehy a psychológia, nie sú dotiahnuté na takú úroveň ako v neskorších knihách. Dlho mi trvalo kým som si zvykol na hlavné postavy a k bočným postavám som si nenašiel cestu takmer vôbec. Mnohé drobné postavy som si nevedel zapamätať a ich osudy často vyšumeli nikam.

Našťastie kniha v poslednej tretine nabrala tempo, príbeh sa ucelil, viac sústredil na hlavných hrdinov a vyústil do uspokojivého finále. Vďaka tomu vo mne zostal po knihe pozitívny pocit. 70%

2 24.08.2020

Zatiaľ môj najobľúbenejší príbeh s Mrakoplašom. Nové prostredie, starí známi. Mrakoplaš je hodený do úplne inej kultúry a jeho reakcie na ňu spolu s Cohenovou bandou prinášajú kopec vtipných momentov. Nájde sa tu ale aj zopár silných vážnych chvíľ, ktoré posunú charaktery ďalej než za obyčajné karikatúry. Navyše to rýchlo ubieha a vyvrcholí to do celkom epického záveru. Výborné dobrodružstvo.

1 06.07.2020

Som veľký Kingov fanúšik, ale musím priznať, že The Outsider ma sklamal. Prvých 150-200 strán tomu však vôbec nenaznačovalo. Zaujímavá zápletka, dej sa hýbal rýchlo dopredu, dostavil sa zvrat. Hra bola rozohraná a nevedel som ktorým smerom sa bude uberať ďalej. Bol som v napätí.

V druhej polovici sa však dej zastavil a pohyboval len veľmi pomaly. Toto nemusí byť vždy na príťaž - pri Duma Key mi pomalé rozprávanie vyhovovalo. Lenže ak máme brutálneho nebezpečného vraha, veľa mŕtvych a ľudí, ktorí sa snažia zabrániť katastrofe - tu sa pomalé rozprávanie veľmi nehodí.

Druhou nevýhodou je predvídateľnosť. Akonáhle sa dej spomalil, ukázalo sa akým smerom bude nasledovať. A týmto smerom nasledoval až kým kniha neskončila. V podstate som 250 strán čakal kým hrdinovia zistia čo som vedel a urobia očakávané. Prvý krát som sa u Kinga nudil.

Celkovo ide o zaujímavý nápad s výborným rozbehom, ktorý sa nečakane v polovici zabrzdí bez toho aby pripravil prekvapenia. Škoda toho.

3 22.11.2019

Myslím si, že mnohí sa budú sťažovať aká je kniha neobjektívna k belochom. O belochoh však máme kníh dosť. Toto je subjektívny príbeh mladej černošky, vyrozprávaný priamo z getta a vďaka svojej subjektívnosti vidíme konflikt konečne z inej strany - černošské rodiny, postavičky, gangy, pocity a dennodenné problémy. Najväčšou výhodou knihy je, že autorka sa nezameriava na politický problém, ale na postavy ktorých sa dotýka a všetko ukazuje prostredníctvom nich. Je to osobnejšie, o to viac že postavy pôsobia skutočne so svojimi chybami a ťarchami minulosti. Chápal som ich, fandil som im a úprimne som sa o nich bál. Bol som milo prekvapený a knihu môžem len odporúčať.

3 20.07.2018

Pre mňa veľké sklamanie. Mám rád Spielberga, starú hudbu, sci-fi a fantasy, rád si vychutnám referencie vo filmoch a nostalgia na mňa funguje na sto percent. Lenže je rozdiel medzi odkazovaním na popkultúru a vyslovene vymenovávaním všetkého, čo sa udialo v 80. rokoch. Prvých 100 strán sa v skutočnosti dej nikam neposúva. Hlavný hrdina nám buď rozpráva históriu virtuálnej reality, svojej osoby, alebo menuje filmy, hudbu a knihy, ktoré má naštudované.

Ako je zjavné, hrdina všetko vie, všetko videl. Absolútne nič ho nemôže prekvapiť. Kniha sa ho snaží prezentovať ako typického dobráka, no v realite ide o človeka, ktorý má neustále potrebu dokazovať koľko toho vie, prerušovať učiteľku, lebo vie viac ako ona, kašle na ostatných a básni o láske k osobe, s ktorou v živote neviedol rozhovor.

Romantická línia samotná je podľa mňa najslabšou stránkou celej knihy. Len kopa klišé bez zrnka reality. Prišlo mi to akoby napísané človekom, ktorý nikdy nemal vzťah so ženou. Aspoň nie v reálnom svete. V tom virtuálnom uznávam, že som videl zopár zúfalých jedincov, ktorých štýl pripomínal hlavného hrdinu. A vždy mi bolo trápne aj za nich, keď som čítal ich príspevky - rovnako ako keď som čítal Wadeove e-maily. Kniha však paradoxne neukazuje Wadeove romantické repliky ako prejav samoty a zúfalstva (čo by bolo zaujímavé), ale ako chytré cool hlášky, ktoré na hlavnú hrdinku fungujú.

Jediná línia, ktorá je reálne trochu cool je hľadanie skrytého "vajca". Tieto časti sa mi čítali najľahšie - hádanky, kľúče, preteky o to, kto bude prvý, zakomponovanie zákernej korporácie. Uznávam, že som sa bavil. O to viac ma mrzel nevyužitý potenciál virtuálnej reality. OASIS je svet v ktorom je možné úplne všetko. Sú tam nepredstaviteľné svety, kreativita tu nemá hranice, môžete tu robiť veci o ktorých ste v realite ani len nesnívali. A čo tu väčšinou treba robiť? Hrať staré počítačové hry. Skúste si to predstaviť. Idete do virtuálnej reality, no namiesto lietania v oblakoch, bojovania proti príšerám, či jazde na húsenkovej dráhe si sadnete k veľkej bedni a hráte pacmana. Naozaj dychberúce.

Autorovi by som zložil uznanie aspoň keby sa miestami zamyslel nad tým, čo je realita a aké následky má život v tej virtuálnej. Lenže on virtuálnu realitu vôbec nepodrobí kritike. Všetko je preňho cool. Jediné filozofické zamyslenie je na úplnom konci, no vyznieva do stratena a pôsobí akoby bolo dodané len aby sa nepovedalo.

Ak by som to celé zhrnul, máme tu výborný nápad, no nevýrazné postavy, nefungujúcu romancu, neexistujúci spoločenský komentár a nevyužitý potenciál digitálneho sveta. Pre mňa to nefunguje ani ako bezduchá zábava, pretože tomu chýba audiovizuál. Preto si myslím, že tentokrát je film omnoho lepší. Namiesto čítania zoznamu hudby, filmov, či komixov v ňom môžeme hudbu priamo počuť, zatiaľčo nám pred očami skáče King Kong a T-Rex sa snaží zahryznúť do DeLoreanu z Návratu do Budúcnosti. To už je iná káva!

5 11.04.2018

Pokiaľ by sa kniha sústredila vyslovene na Armagedon a hlavné postavy Crowleyho s Azirafalom, skákal by som nadšením. Takto som rozpoltený. Na jednej strane tu máme kopec zaujímavých bočných postáv, vďaka ktorým príde k desiatkam vtipných scén, na druhej strane tieto postavy nie tak dobre zapadajú do pôvodného nápadu a príbeh ako taký niekedy ani nijak neovplyvňujú (Newt). Potom je tu samotný príbeh, ktorý síce neustále graduje, pospája všetky postavy, no občas sa nezmyselne zabrzdí a na záver akosi vyprchá nikam. Výsledný pocit je, že som sa dobre zasmial, postavy si obľúbil a pochytil nejaké tie životné múdra, no aby som dal štyri hviezdy, musel som trochu umlčať hlas, ktorý mi vravel, že to mohlo byť ešte lepšie.

5 14.10.2017

Ohlas na knihu je rozhodne prehnaný, no dávať jej odpad mi príde viac ako riešenie si komplexov než ako spravodlivé hodnotenie. Pre mňa bola kniha mierne nadpriemerná. Jej najväčšou nevýhodou je zavádzajúce zaraďovanie k detektívke či thrilleru. Oveľa viac totiž pôsobí ako psychologicko-mysteriózne nahliadnutie do duše závislého človeka. V tom je jej najväčšia prednosť a problém zároveň - pokiaľ človek čaká detektíva, ktorý si racionálne spojí kúsky hádanky, zapojí logiku a nájde vraha, bude sklamaný. Naša hrdinka je alkoholička, ktorá robí jedno iracionálne rozhodnutie za druhým, je nestabilná, úplne na dne a z chýb sa nepoučuje. Pre triezveho čitateľa to môže byť hrozne frustrujúce a občas som mal aj ja chuť hrdinkou zatriasť a zakričať "Zobuď sa!!!". Na druhej strane som ale ocenil, že sa tu alkoholizmus neromantizuje a závislosť by takto pravdepodobne fungovala aj v reálnom scenári. Namiesto logiky má teda prvenstvo psychika a tá je zaujímavá a dáva zmysel. Príbeh dokáže chytiť, prekvapiť a vyústi do uspokojivého rozuzlenia. Nakoniec dá zmysel nielen záhada, ale aj psychika postáv. Všetko do seba pekne zapadne, len inak ako v tradičnej detektívke. Jednoducho tomu treba dať šancu a nie to nenávidieť, lebo sme čakali čosi iné :)

2 10.08.2017

Moja prvá skúsenosť so sériou Rizzoli & Isles i autorkou Tess Gerritsen a nemôžem povedať, že to bolo zlé. Paradoxne ma ale osobné problémy postáv bavili viac ako samotný prípad. Bolo totiž osviežujúce po všetkých tých otrepaných chlapských detektívkach, kde sú všetci muži strašne drsní a vulgárni, no stále zraniteľní a so srdcom na pravom mieste, vidieť v podobne depresívnom kriminálnom prostredí ženy. Rovnako príjemné bolo vidieť aj ich život mimo prípadu. Vtedy, keď sa odoberú domov. Škoda, že pokiaľ išlo o samotný prípad, čím viac sa odhaľoval, tým menej ma zaujímal. Každopádne skúsiť inú knihu zo série by som sa určite nebránil.

03.04.2017

Do Pána Mercedesa som šiel s neistotou, pretože detektívky príliš nemusím, no na druhej strane si nepotrpím ani na hororoch a nič to nemení na tom, že Stephen King je môj najobľúbenejší spisovateľ. Spočiatku sa mi napriek tomu zdalo, že ide o najhoršiu knihu, čo som od autora čítal - prekážalo mi rozprávanie v prítomnom čase, odhalenie páchateľa (pachateľa) hneď na začiatku (keď už detektívka, radšej mám poirotovský štýl hádaniek "kto bol vrah?") a v neposlednom rade všetko to klišé moderných krimi románov, kvôli ktorým som stále nedočítal jediného Dominika Dána (všetci policajti sú charakterovo drsní veľkí chlapi s dobrým srdcom, ktorí sa oslovujú vulgárne, no myslia to dobre).

Ako som sa ale dostával ďalej a ďalej, začal sa mi román dostávať pod kožu: prítomný čas sa mi postupne ku kriminálke výborne hodil, klišé mi vďaka nepredvídateľnosti neprekážalo a pasáže z vrahovej perspektívy boli v zvrátenom zmysle tak zaujímavé a podstatné, že by bola neuveriteľná škoda vynechať ich a vraha odhaliť na konci. Pán Mercedes totiž nie je klasická detektívka s hádankou - tu ide skôr o hru na mačku a... inú mačku. Musím sa priznať, že ma táto hra postupne úplne pohltila.

Ako aj iné Kingove knihy, aj táto postupom času pekne vygraduje. Čo zvykne byť Stephenovou slabinou sú však konce. Často sú useknuté, alebo sa jednoducho nedokážu vyrovnať toľkému extrémnemu gradovaniu. Veľmi ma preto potešilo, že v tomto prípade ide o opak - koniec totiž predstavuje lahodne napínavú jazdu s časom.

23.10.2016

Zo začiatku som bol príjemne prekvapený - je to slovenské, pútavé a ide o krvavú fantasy so všetkým, čo k tomu patrí. Ako som však čítal ďalej, začínal som mať pocit, že ide len o krvavú fantasy so všetkým, čo k tomu patrí... no ničím navyše. Postavy i dej sú navrhnuté podľa starého receptu a nebyť zopár osviežujúcich prvkov (Goryvlad, ježibaba), celú druhú polovicu by som sa nudil. Napriek tomu sú pocity skôr pozitívne a dúfam v menej predvídateľné pokračovanie.

2 09.05.2016

Po Stráže Stráže! pre mňa momentálne najlepšia Zemeplocha. A nemyslím si, že je to len vďaka mojej filmovej mánii (i keď určite pomohla) vďaka ktorej som chápal Hollywoodske narážky a parádne sa bavil. Je to najmä kvôli výborne napísaným postavám, či už to bol skorumpovaný Kolík, hrdina Viktor, alebo najmä úžasný a zázračný psík Gaspoda. Kto by to bol povedal, že sa raz emočne prepojím s tragi-komickou zvieracou postavičkou. Zároveň ma potešil príbeh, ktorý mi na Pratchetta prišiel prekvapivo konzistentný a bez hluchých miest. Dĺžka vôbec nevadila, práve naopak. Ak by bolo pokračovanie týkajúce sa zvukového filmu a vzniku špeciálnych efektov, išiel by som do toho!

1 21.02.2016

Keď to porovnám s dokonale prepracovanými Poirotovkami, musím zostať na troch hviezdičkách, ale ak má človek 12, môže si k tomu jednu či dve hviezdy pokojne pridať. V detstve som túžil patriť k tejto partii pátračov, mať rovnaký tajný bunker a osobného šoféra a ich záhady som hltal jednu za druhou. Bolo to pravé detské dobrodružstvo s porciou nepredvídateľnej záhady. Ani dnes to však nie je vôbec zlyhanie - síce pre dospelého človeka už pátrači toľko neobstoja (predsa len si je ťažké predstaviť, že partia deciek je medzi dospelými rešpektovaná asi ako profesionálni detektívi a nájde sa aj zopár nelogickostí), no ak sa vrátime do chlapčenstva a pristúpime na tento detský svet, v ktorom sa nikdy nič zlé nikomu nestane, to dobrodružstvo nás chytí. Dej je totiž stále pútavý, svižný a na rozlúsknutie záhady dospelosť nič nepomôže.

24.01.2016

Úprimne si musím priznať, že som s Pištoľníkom nebol úplne spokojný. Úvodné kapitoly s masakrom v Tull mi prišli výborné - spoznával som kompletne nový svet, páčila sa mi pološialená atmosféra, morálne ťažko zaraditeľný hlavný (anti)hrdina a nepredvídateľnosť príbehu. Neskôr, napriek zaujímavému vzťahu dvoch pustovníkov, som ale začínal mať pocit naťahovania. Akosi sa mi zdali udalosti smerujúce k finále nie veľmi podstatné (opäť - okrem interakcie dvoch pustovníkov). A čo sa týka samotného finále, prišlo mi príliš doslovné. Napriek výhradám vo mne však prevyšujú pozitívne pocity a do série sa rozhodne pustím!

1 23.01.2016

Môj druhý Poirot a opäť obrovská spokojnosť. Nechápem, ako môže byť detektívka z 30. rokov takto do detailu prepracovaná a to rovno v dvoch sférach - prepracovaný zločin a prepracované zaobchádzanie s čitateľom. Akokoľvek sa snažím zostať nad vecou, akokoľvek si myslím, že viem, čo sa deje, nakoniec len zistím, že som presne tam, kde ma chce autorka. A pritom všetky informácie na vyriešenie hádanky sú mi celý čas k dispozícii! To si zaslúži obdiv. Ja sa však len tak nevzdám. Vidíme sa pri ďalšom prípade, Agatha!

4 17.10.2015

Miloval som každú jednu knihu zo série, niektoré som čítal dvakrát a nikdy som ich nevedel odložiť. S Harrym som doslova vyrástol. Napriek tomu ma posledná knižka mierne sklamala. Neviem, či to bolo absenciou Rokfortu, prílišnými emóciami postáv, či svojou temnosťou a vážnosťou, no stále som mal pocit, že aj keď to nie je zlé, už to nie je ono. Ale ktovie, možno sa k nej niekedy ešte vrátim a budem to vidieť úplne inak.

1 25.10.2014

Ťažko sa mi hodnotí dnes, ale ako čerstvému násťročnému hltajúcemu Troch pátračov a knihy o pokladoch, sa mi rozprávačský štýl Roberta Westalla veľmi páčil.

25.10.2014

Kniha, ktorú si môžem zobrať do ruky po 1001 raz a stále ju budem listovať s veľkým záujmom.

25.10.2014

Obrovský potenciál zostal bohužiaľ nevyužitý a kniha zaujímavú tému len jemne oblízala.

1 23.10.2014

Geniálny príklad Kingovho majstrovstva a zároveň jeho medzier: Prvých 90% strán totiž pokrýva úžasný opis najväčšej tragédie ľudstva na úrovni, že čitateľa po kýchnutí prepadne panika pred superchrípkou, pokračuje rozohraním drsnej hry, predstavením psychologicky prepracovaných postáv a ich následným logickým vývojom, do toho sa primieša vzrastajúca osudovosť a celé to počas 1000 strán tak neskutočne vygraduje, že sa nedá čakať nič, len dokonalé finále. Tu sa však bohužiaľ dostávame ku Kingovým medzerám - ako to občas u neho býva (stalo sa mi to aj pri Duma Key), po sánke padajúcom vygradovaní prichádza studená sprcha v podobe posledných 10% knihy. Nie žeby bol záver úplne zlý, len som jednoducho po toľkom stupňovaní napätia a osudovosti čakal niečo viac. Pôsobilo to na mňa dojmom, akoby ani sám King nevedel, ako knihu ukončiť. Keďže ale dobrých 90% knihy považujem za majstrovské dielo, dávam 90% hodnotenie.

5 23.10.2014