Bolkonská komentáře u knih

Podrobné popisy (predovšetkým prostredia, mestečka aj širokého okolia, mäsiarovho domu aj vrchov, odkiaľ pochádza) mi pripadali nádherné, hýria farbami, vôňami aj chuťovými asociáciami, sýtia zmysly, ako živá dužina okolo tvrdého, plodného jadierka. Príbeh ma vtiahol, možno je to individuálne, nedá sa povedať, že by som sa s niektorou postavou stotožnila (paradoxne je možno sympatickejší Volent, živelný a akýsi trochu rozdrásaný, než pasívny, prikrčený Riečan), a predsa ma ich osudy začali zaujímať. Psychologická kresba ohromujúca (snáď s výnimkou Riečanovej ženy), aj obyvatelia mesta ako skupinová postava, povedzme, sú nezabudnuteľní. Silný román. Film radšej asi nechcem vidieť.

19.08.2020

Asi sa neoplatí siahať po tejto knihe, ak máte radi priamočiare príbehy, dobrodružstvo a podobne. Autor svojsky pracuje so štylistikou, problematizuje významy, núti k pomalšiemu, sústredenejšiemu čítaniu; neviem, či je fér dávať potom nízke hodnotenie zato, že nás kniha nebavila. Autor nás ani nechcel prvoplánovo pobaviť.

20.06.2020

Bavilo ma to ohromne, ale nie je pre každého. Nemá to príbeh. Je to systematicky antipríbehové. Je to meta, písanie o písaní, analýza analýz, uprený pohľad ponad plece, komentár k vede, k filozofii vedy, tej literárnej, ale aj vedy vôbec. Kto už od tohto autora niečo čítal, asi nebude prekvapený.

20.06.2020

\"Smutný to stav musí byť na Mesiaci, keď tam ani potôčika nieto, a čo keď na Mesiaci nebude ani studničky, ani mora?\"

Takmer zabudnutá kniha, nie? Pritom je úplne super. Hrdina sa volá Krutohlav - pretože krúti hlavou, keď sa díva na nebo. Krutohlav s kamarátmi mudruje niekde na slovenských holiach, stavia prapodivné plavidlá (nezabudne sa pri tom zásobovať nejakými klobáskami a ďalšou trvanlivou domácou stravou) a lieta do vesmíru, aby sa pozrel zblízka, ako to tam vyzerá. Reuss pochádzal zo skvelej rodiny, mal obdivuhodný rozhľad, kniha je populárno-náučná, doslova - aj fun, aj facts. (Aj keď niektoré tie fakty prešli medzičasom revíziou, jasná vec.)

31.01.2020

Správna cesta nie je revolúcia, píše autor, ale evolúcia. Treba nazrieť do vlastného vnútra. To samo osebe nie je nič nové a čitateľ, ktorý nemá vzťah k spirituálnej literatúre, to určite dlho nevydrží. Mňa to napodiv chytilo, prečítala som knihu za necelých sedem dní. Pekné postrehy o láske, o vzťahoch, o pocitoch viny. O tom, ako si mýlime hromadenie vedomostí s poznaním.

Čo mi najväčšmi utkvelo - v jednej chvíli píše, dobre, zvykli sme si na predstavu, že svet nemá zmysel, žijeme s ňou mnoho rokov, niektorí z nás celý život. Čo keby sme tri dni skúsili žiť, ako keby veci, čo sa nám dejú, zmysel mali? Tri dni, za to nič nedáme. Len sa zamyslieť nad tým, čo nás cez deň stretne, a prijať to ako drobnosť, ktorá nám pomáha rásť. To môže urobiť aj skeptik, nikoho to nezabije, pozrieť sa na svet inými očami.

31.01.2020

\"Povedzme v tejto súvislosti, že niektoré romány, hoci im mnohé a mnohé chýba, sú oveľa lepšie ako tie, ktorým nechýba nič.\"

Skvelá kniha. Matuška chvíľami takmer sarkastický, chvíľami nečakane láskavý. Výborné poznámky k Hečkovi, k Tatarkovi. Po kapitolách rozoberá zvlášť niektoré otázky písania (napríklad kompozíciu či modelovanie postáv), to by určite mohlo zaujímať nádejných autorov, ale aj čitateľov, ktorí by sa chceli naučiť lepšie oceniť čítané texty.

31.01.2020

Podracká nevie, o čom hovorí. Kochá sa vo svojej latine, ktorá miestami ani len nedáva zmysel, potom zmontuje niekoľko prekrútených citátov z Timravy. Celé to zaklincuje doslovom, z ktorého je úplne jasné, že si ani len poriadne nepamätá dej Timraviných próz, ktoré tu údajne tvorivo spracúva. Tunel, táto knižka, alebo fakt neviem, ako to mohlo vyjsť.

31.01.2020

Písať sa autor ešte nenaučil, hlavne protagonistu naháňa z jednej situácie do druhej, dialógy sú chvíľami kŕč (keď sa nám snaží podsunúť nejaký antropologický alebo iný vedecký poznatok), chvíľami melodráma (všetky výmeny medzi protagonistom a jeho ženou), slovom, ako literatúra je to školácke. Ale dočítala som to, je to v pohode. Lepšia oddychová literatúra.

31.01.2020

Je to super. Ochutnávka: "Stáročia sme rozmýšľali o svete, akoby sme boli jeho stredobodom. Je to príliš egocentrický spôsob nazerania, ktorý v budúcnosti nebude fungovať. Od toho, či budeme schopní zmeniť naše nahliadania na seba ako centrum sveta a vidieť sa len ako čiastky rozsiahlej osobnosti, bude závisieť, či budeme pokračovať vo svetových vojnách, deštruktívnej ambicióznosti a ničivosti."

Do slovenčiny prekladal Anton Heretik a to vydanie je odfláknuté, akoby sa veľmi, preveľmi ponáhľali, ale informatívne stačí. Kto má rád napr. Josepha Campbella, Mindell sa mu bude páčiť. Tu je všeobecnejší než vo svojej knihe o kóme, ale aj tu uvádza príbehy z praxe; číta sa to výborne; je zrozumiteľný a sympaticky nástojčivý.

13.01.2020

Útla kniha, do ktorej sa veľa vošlo. Lopatka analyzuje súdobý rozhlasový brak a vrhá pritom svetlo na rôzne problémy prozaickej aj dramatickej tvorby všeobecne. Výborné sú jeho poznámky k problematike gýču. Zo začiatku som váhala, napokon som bola veľmi šťastná, že som knihu neodložila - oplatí sa dočítať.

13.01.2020

Nádherné - básne aj ilustrácie. Niektoré drzé, niektoré nežné - čo som len prelistovala a prečítala prvých pár, úplne ma rozlámalo.

31.07.2018

Velmi překvapivé. Bernhard s nevídanou vlídností popisuje všechno, na co pak v pozdější tvorbě hází bláto. Kniha OK, tak vlažně OK, je to něco jako ten úplně realistický pecen chleba z Dalího rané tvorby - jsem ráda, že vím, že kdysi namaloval i něco takového, ale nevracela bych se k tomu.
Nejvíc zaujala povídka Kulterer.

01.05.2016

Takovýchhle pohádkových knih nevychází moc, je to jakoby pro děti očima dítěte, a to je vzácné. Ilustrace taky OK. Celé hravé a zároveň k zamyšlení. Místy příjemně potrhlé. Rozhodně pobaví i dospělého.

10.02.2015

Četla jsem Léto anglicky, naprosto mě dostalo. Vytříbený styl, psychologicky brilantně propracované postavy, žádná slepá romantika. Ohromně mě to nadchlo.

Popisy života ve starém Lisabonu moc hezké, postavičky vskutku hrabalovské. Postmoderní hra s vypravěčem není na čtenáře nijak náročná, ale mně se popravdě prostě nelíbila.

Já ho prostě miluju, ale tohle je asi zatím jeho nejméně zajímavá kniha, z těch, co jsem od něj četla. Přesto pořád za pět hvězdiček, velký čtenářský zážitek, díky, Rudo.

08.04.2014

Kvalitnější oddechové čtení. Autor místy překvapí neotřelým postřehem, jeho důvěrná znalost špíny pařížského polosvěta také oslňuje. Nicméně snad do poloviny je to celkem impresionistické, poznámkovité, ději chybí směr, napětí, zásadnější zápletka - tudíž jsem se chvílemi téměř nudila. Ke konci se to zase zvedlo. Uchvácená nejsem, ale jinak příjemná jednohubka.

26.09.2013

Vynikající kniha plná velmi podnětných úvah, psaná srozumitelným jazykem. Autor analyzuje problematiku na konkrétních příkladech, díky čemuž jsem našla několik skvělých tipů na čtení (například kouzelný Pochod Radeckého, ale třeba i Szekerezádu, která je dodnes jednou z mých nejoblíbenější knih ever). Z teorie literatury jsem toho svého času četla hodně, nicméně tato kniha patří k nejlepším. Food for thought. Celá ta edice Nakladatelství Host je chvályhodným počinem.

29.07.2013

Současná dánská literatura má jistě i zajímavější zjevy než je tato autorka. Nicméně sbírka celkem zajímavá. Některé povídky výrazně lepší než jiné, celkově dosti pesimistické vyznění, existenciální témata. Samota ve společnosti takzvaných blízkých, náhlá odcizení, hysterické záchvaty. V jednu chvíli jsem nevěděla, jestli to vůbec dočtu, ale nakonec nelituji.

14.03.2013

Moc hezké! Merzov způsob psaní je spíš atmosféra než dějový zvrat, nečekejte žádné drama; nicméně velmi působivé. A určitě nejlepší z toho, co od autora zatím u nás bylo přeloženo.

29.10.2012