booklovertina
komentáře u knih
Náhodné úvahy
Elena Ferrante
Ak máte radi tvorbu Eleny Ferrante, resp. ak aspoň čiastočne sledujete dianie v svetovej literatúre, určite ste zachytili, že pred časom dostala ponuku písať pravidelnú týždennú rubriku pre britský časopis Guardian. Články z rubriky neskôr vyšli aj knižne pod názvom Náhodné úvahy a ten o obsahu vypovedá dokonale. Skutočne ide o celkom náhodné témy, Ferrante reflektuje seba ako matku i dcéru, dotýka sa emancipácie žien, politických otázok či duševného zdravia (psychoanalýzy), no čitateľom približuje aj úvahy o literatúre, potrebe písania, predkladania, jazyku a národnosti. Prináša ženský pohľad na určité aspekty fungovania sveta, vzťahov, kultúry, života vo všeobecnosti.
Nie je to kniha pre všetkých, skôr by som ju odporučila čitateľom, ktorí Ferrante chcú spoznať aj z inej stránky, ako len spisovateľku, pre tých, ktorí ju chcú poznať ako človeka.
A hory odpovedali ozvenou
Khaled Hosseini
Prvá kniha, ktorú som od Hosseiniho čítala ma nesklamala. Keď som si ju kupovala, nevedela som do čohi idem, nepoznala som autorov štýl písania ani spôsob, akým do textu vpletá emocionalitu. V knihe sledujeme viaceré dejové línie, príbehy viacerých ľudí, ktoré sú prepletené, hoci o tom ani netušia
Harry Potter a prekliate dieťa
Jack Thorne
Nie, nie a ešte raz NIE! Som z generácie, ktorá na Harrym Potterovi vyrastala, už od decka som hltala knihy jednu za druhou, len čo sa objavili na pultoch kníhkupectiev (ani nemusím hovoriť, že som ich prečítala nie raz, ale neskutočne veľakrát), zbožňovala som filmy a repliky som vedela recitovať spolu s hercami, ale toto NIE! Prekliate dieťa som prečítala po dlhom váhaní, počula som na to pozitívne aj negatívne ohlasy a bola som dosť skeptická pustiť sa do toho. Predsa len, kúzelný svet Harryho Pottera bol už roky "uzavretý", Rowlingová vytvorila niečo, za čo môže byť právom hrdá, a tak som váhala, či si chcem "rozšíriť" tento príbeh o najnovší diel. Môžem len povedať, že prečítanie tohoto odpadu ľutujem, vidím v tom len nepodarený pokus o obnovenie slávy, vytlčenie financií z verných fanúšikov. Keby som mohla zabudnúť, že niečo ako Prekliate dieťa existuje, tak to urobím. ALe aspoň som sa rozhodla, že existenciu tejto knihy budem ignorovať, akoby sa to ani nestalo, HP má pre mňa navždy 7 dielov.
Tri kroky do pekla
Miroslava Varáčková
Oceňujem, že autorka si zvolila kontroverznú tému, ktorá je, aj napriek tomu, že takéto zverstvá sa aj v 21. storočí stále dejú, ešte stále relatívne tabuizovaná. No musím povedať, že záver ma mierne sklamal, mám pocit, že veľa zostalo nevypovedaného, zdalo sa mi, že mnohé veci by si zaslúžili rozviesť, resp. dotiahnuť do konca, čo mi v knihe chýbalo.
Láska, kde si?
Nick Spalding
Romantiku veľmi nemusím, ale táto dilógia sa podarila. Ľahký štýl písania, v knihe prevládal vtip a nebolo to zbytočne preromantizované.
Očistný debakel
Enja Rúčková
Oproti prvému dielu (Čo koho do toho) mi Očistný debakel pripadal taký nasilu, pokračovanie, resp. ukončenie veľmi podarenej prvej časti, no chybou podľa mňa bolo, že to chcelo byť až príliš tragické s typickým happyendom
Láska na dvoch kolesách
Enja Rúčková
Mám pocit, že všetky Rúčkovej knihy sú viac menej na jedno kopyto - temperamentný, vášnivý mladý muž (poväčšine tmavšej pleti), ktorý má buď problémy s výbušnosťou, a mladé dievča, ktoré sa do neho aj napriek všetkému zaľúbi. Je jasné, že cieľovkou tejto autorky sú dievčatá v pubertálnom veku.
Risknem to s punkerom
Enja Rúčková
Čítala som ju na základke a veľmi sa mi páčila, hoci cúhlasím s @Perla, že Čo koho do toho je lepšie.
Na počiatku bolo koleso
Zuzka Slaninka
Čítala som ju ešte na základnej škole a vtedy sa mi veľmi páčila. Taká typická teenegerovská kniha v podstate o ničom, ale teenegeri sa v tom určite nájdu (aspoň teda teenegeri mojich čias) - vyvádzanie na bicykloch, začleňovanie sa do novej partie, prvé lásky, prvý sex...
