E.T.007 komentáře u knih
Priemerná oddychovka. Dejová linka nebola zlá, ale na druhej strane nebola ani ničím originálna. Až príliš sa tam riešilo jedlo a varenie - niekomu možno práve to príde originálne, mňa to dosť otravovalo.
Zaujímavý, aj keď v podstate tragický príbeh. Zachytáva Tomášovo detstvo aj dospievanie, počas ktorého začal holdovať alkoholu a neskôr sa dostal aj k drogám. Túžba vyliečiť sa však nestačila - ono je to vždy ťažký boj, nech ide o akúkoľvek závislosť.
Druhá polovica knihy väčšmi zachytáva jeho vnútorný svet a obsahuje zopár pekných myšlienok - už len kvôli nim sa knihu oplatí prečítať. Mňa osobne zaujali tieto:
"Život je taký, akým si ho človek urobí. Život človeka je vlastne obrazom jeho duše." (str. 125)
"Ak niekoho nezávislosť závisí od peňazí, potom je to závislosť, a nie sloboda." (str. 158)
"... cez utrpenie sa človek stáva človekom. Kto netrpel, nevie si vážiť vlastné šťastie. Považuje ho za samozrejmosť. Zem je drahšia stroskotancovi, ktorý k nej musí plávať, ako tomu, kto na nej žije." (str. 161)
A s týmto som sa obzvlášť stotožnila: "Cítim, že nepatrím do tohto sveta. Nie je mojím domovom. Mojím domovom je príroda." (str. 159)
Začiatok bol fajn, ale potom (už počas druhého dňa v rekreačnom stredisku) to začalo ísť dolu vodou. Ľuboš mi bol vyslovene nesympatický – to, ako sa Izabely furt dotýkal a ako jej neustále pchal ksicht rovno pred tvár. A napriek tomu, že ho nezaujímali baby, ktoré sa pretŕčajú a správajú sa ako štetky, sa zachoval ako totálny idiot, keď ho Izzy pobozkala. Nedá mu vášnivý bozk a on sa jej doslova vysmeje, že je neskúsená a kladie jej pridrbané otázky? To mi jeho osobu ešte viac znechutilo, hoci autorka v nás chcela vzbudiť dojem, aký je zdržanlivý a trpezlivý a skrátka úžasný, a pokúšala sa ho vykresliť ako stelesnenú dobrotu (asi mám inú predstavu o super chalanoch).
A keď sa po odlúčení opäť stretli... To čo malo byť akože v tom kníhkupectve? Čo za divadlo to tam Ľuboš akože hral? Neskôr sa to Izabele pokúsil vysvetliť, ale to bola taká kravina, že som len neveriacky dvíhala obočie a znechutene gúľala očami.
A potom už autorka asi nevedela, ako rozvinúť zápletku, tak všetky ich interakcie prebiehali ako cez kopirák – on ju ignoruje, ju potom niekto obťažuje, tak hneď uteká za ním, nech ju zachráni, on sa hrá na veľkého macha a potom ju zas oblbuje sladkými rečami. A to isté stále dookola.
Keby Izabelu otravoval len jeden chalan, tak je to v poriadku (pochopila by som taký zvrat), ale aby sa to dialo takmer na každom jej kroku? Podľa autorky po svete očividne behajú len chalani, ktorí nechápu, čo znamená slovko NIE.
A Ľuboš sa zas neustále rozháňal päsťami a vkuse by niekoho prizabíjal – podľa mňa to nie je celkom normálne a chalan má fakt vážny psychický problém. Ja osobne by som sa od takého násilníckeho typu držala čo najďalej.
A ešte by som sa rada vyjadrila k Heni a Mare – to čo boli za kamošky? Nabalia si chalanov, privedú ich do stanu, aby si s nimi užili, a vôbec ich nezaujíma, čo bude s ich kamoškou? Kde strávi noc? Kde bude spať? Sorry, ale ja by som sa na také kamarátky okamžite vysrala.
Zaujímavé sci-fi s fakt originálnym nápadom a skvelým spracovaním. Taká jednohubka, ktorá sa číta v podstate sama. Možno by som trochu viac rozviedla záver - viac detailov zo života 0.4 aj 1.0.
Ja osobne nemám knihe čo vytknúť – čítala sa vynikajúco.
Príbeh je zaujímavý, zápletka skvelá a ako bonus dostanete zopár pekných myšlienok. A tiež pár zaujímavostí o Thomasovi Edisonovi.
Tegan aj Mac mi boli sympatickí a obidvaja mi prirástli k srdcu. Ich charaktery autor vykreslil veľmi reálne. V Teganinom prípade (myšlienky, pocity, správanie) vôbec nič neprikrášľoval a aj vďaka tomu je v závere vidieť zmenu v jej zmýšľaní.
Napriek tomu, čo Tegan vykonala, nedokázala som voči nej cítiť nič negatívne a už vôbec nie ju za to odsúdiť. V podstate som jej počínanie chápala. Lebo kto z nás nikdy nemal pocit, že život je nespravodlivý? A kto nikdy v živote netúžil vziať spravodlivosť do vlastných rúk? Aspoň takým spôsobom, že poukáže na nedokonalosť iných?
Prečítala som si len začiatok anotácie na prebale knihy, ktorá ma zaujala natoľko, že som si knihu hneď brala domov, takže som nečakala, že hlavným rozprávačom príbehu bude otec jedného z tých piatich tínedžerov. Bola som vtom, že to bude podané z pohľadu Connora.
Sklamaná však nie som, o čom svedčí aj mojich päť hviezd. Bavilo ma to od prvej po poslednú stranu. Zápletka je skvelá, všetko sa čoraz viac zamotáva, dej neustále graduje až napokon vyvrcholí v nečakanom odhalení. Aspoň ja som teda netušila, čo sa z toho napokon vykľuje. Odporúčam.
Zo všetkých kníh, ktoré som od Ježovičovej zatiaľ prečítala, sa mi táto páčila najviac. Príbeh je super, celý čas sa niečo deje, nie sú tam nijaké hluché miesta či zbytočnosti a Dafné aj Dominik mi boli sympatickí. Obaja mi prirástli k srdcu.
Veľmi som si obľúbila aj Dominikovho deda. Rodina to s ním niekedy zaiste nemala ľahké, ale tie jeho hlášky boli fakt bohovské. Párkrát som až vyprskla smiechom. Za mňa preto plný počet hviezd.
No... tak toto bola poriadna zlátanina.
Ak by som bola učiteľka a tento príbeh by bol rozsiahlejšou prácou nejakej mojej žiačky, tak si poviem: z tej baby raz možno bude spisovateľka - potenciál tam totiž je. Ale ako čitateľovi mi ten náznak potenciálu v tej rozsiahlej slohovej práci, žiaľ, ani náhodou nestačí.
Anotácia vyznieva zaujímavo, preto som aj po knihe siahla. Žiaľ, zatiaľ ma príbeh vôbec nezaujal, do každej strany sa musím nútiť, takže končím. Nedávam knihe hodnotenie odpad, lebo minimálne nápad je zaujímavý, ale ako ho autorka spracovala, sa už nedozviem, keďže odmietam strácať čas čítaním niečoho, čo ma nebaví.
Cukrová vata - na môj vkus až príliš sladké. Dalo sa to prečítať, ale do ďalších častí už určite nepôjdem.
Podľa názvu som očakávala, že to bude dojímavý príbeh, ale akosi nebol. A dokonca ma kniha ani nepresvedčila, že hoci svet nie je dokonalé miesto, tak aj tak sa v ňom oplatí žiť – ako sa píše vzadu na obálke. Mať kamošku ako Sofia, frajera ako Boris, brata ako Adam a nápadníka ako Thomas, tak si zrejme rovno hádžem slučku.
Pre mňa to bol príbeh, ktorý síce neurazí, ale ani nenadchne. Mňa dokonca miestami nudil. Kapitoly z pohľadu Borisa, Sofie a Maroša by som pokojne úplne vynechala. A dala by som tam viac Nory a Frederika – tí ma celkom zaujímali, keďže si ich pamätám z knihy Nevyslovené. Práve ich tam, žiaľ, bolo málo. Škoda.
A koniec podľa mňa autorka totálne odflákla. Nie pre samotný koniec, ale pre to, že: Thomas niečo hovoril - chcem, dofrasa, vedieť čo! - a Andrejka tiež niečo kričala - chcem, dofrasa, vedieť čo! -, ale to je všetko, čo nám autorka ponúkla. Že tá chvíľa romantiky sa skončila krikom a plačom. Ibaže ja som chcela byť svedkom každého jedného slova, ktoré medzi nimi padlo, doriti!
Námet je zaujímavý, no pre mňa to bola obyčajná zlátanina (ako časová slučka, tak cestovanie v čase), a keď som došla k záveru, len som si v duchu vravela: O čom to vlastne celé bolo, keď osud už hneď na začiatku rozhodol, kto zo šestice priateľov prežije?
Čo ma na príbehu ako-tak bavilo, bola detektívna zápletka - objasňovanie Jimovej záhadnej smrti.
Táto útla kniha v sebe ukrýva neskutočne silný príbeh. Na jednej strane brutálne drsný, na druhej neuveriteľne krásny.
Beck bol ako mužská postava skvelý - konečne normálny chalan! - a to, aký vzťah mal k svojej malej sestre, ma dostalo asi najviac. Som rada, že autorka mu do života priniesla August - aj ona bola úžasná a svojím spôsobom výnimočná. Zaslúžil si ju, lebo to, čo musel od svojej matky znášať, bolo proste hrozné, na jedného až priveľa.
Páčilo sa mi, ako pomaličky sa to medzi Beckom a August vyvíjalo, že autorka sa vyvarovala hlúpych klišé, že šla svojou vlastnou cestou.
Táto kniha si podľa mňa zaslúži viac než päť hviezd - žiaľ, viac sa ich tu dať nedá. Tak aspoň jedno veľké: ODPORÚČAM!
Čítalo sa to takpovediac samo, autorka sa drží hlavnej dejovej línie, takže dej plynie rýchlo. Zápletka je zaujímavá a postava Alice... uf, bola to hrozná potvora. Ja by som sa ju z toho mora nepokúšala zachrániť. Ani by mi to nenapadlo. Asi by som pokojne šla domov a nech si tá mrcha skape - nič iné si za tú bezohľadnosť a krutosť ani nezaslúžila.
Prvá polovica knihy bola celkom v pohode, aj keď začiatok vzťahu s Vincom sa mi zdal akýsi odfláknutý. Len pár viet z ich dialógu, ktoré ani neboli ničím výnimočné, len také bla-bla-bla, a potom zhrnutie, že sedeli a kecali spolu až do zotmenia, ale mne to nestačilo. Rada by som tú konverzáciu aj sledovala - o čom sa bavili, aké informácie si vymenili, aby som Vinca tiež mohla bližšie spoznať. Takto som nemala možnosť si ho obľúbiť či neobľúbiť. Bol pre mňa len niekto, s kým Val klábosila na dvore či hocikde inde, a zaľúbila sa doňho.
Druhá polovica knihy ma nebavila. Valino neustále filozofovanie a mudrovanie mi už neskutočne liezli na nervy. Čo sa vzťahu s Vincom týka, bolo to celé také hŕŕŕ, doslova čáry-máry-fuk a je z toho láska, ktorú som im neuverila.
LGBT tematika mi nevadí, ale ani ma neohúri, keďže mám dojem, že už pomaly v každej knihe (v zahraničných určite) je nejaký gej či lesba. Vzťah medzi Val a Lukášom sa mi páčil, ale všetko to okolo Lukáša mi prišlo až príliš vyhrotené a také akoby nasilu.
Valin bookstagram by mi v príbehu ani nechýbal, takže...
Za mňa to bolo dosť slabé.
Taký trochu zvláštny príbeh. Nie zlý, ale ani ma nijako zvlášť neoslovil. Miestami ma dokonca trochu nudil.
Začiatok ma celkom zaujal, aj keď tie pravidlá sa mi zdali dosť o ničom. Veľmi sa mi páčili časti s Buffy - asi preto, že milujem psy. Romantická linka je taká jemná, milá. Ale asi od polovice ma príbeh akosi prestával baviť a zhruba posledných 80 strán ma čítanie všetkých tých sprostostí okolo vysokej a hľadania podnájmu hrozne nudili, až som preskakovala pasáže.
Svojím spôsobom to bolo celkom zaujímavé, ale asi som od príbehu očakávala niečo iné. Možno viac akcie? Viac diania? Nejaké vyhrotené situácie?
Aj keď miestami dej trochu viazne a vtedy sa to tam točí akosi dokola, bola to milá a vtipná oddychovka. Pheobe mi ako postava sadla. Možno preto, že mi jej myšlienkové pochody a názory dosť pripomínali mňa samu. Veľmi som si obľúbila aj jej tetu Kate - tiež by som takú chcela mať, bola proste bohovská.
Navyše, štýl, akým autorka knihu napísala, je zaujímavý a stránky vám doslova samy miznú pod rukami.