egan komentáře u knih
Moje prvé stretnutie s Karin Slaughter.
Will a Angie sú nesmierne sympatické postavy, ktorým jednoducho musíte fandiť. Sú tak krásne nedokonalí a robia také chyby, až sa chytáte za hlavu:)ale tak veľmi im rozumiete!!!
Úplne obyčajná detektívka. Po slabučkom Netopýrovi je to ale rozhodne posun k lepšiemu. Číta sa pomerne rýchlo, dej napreduje a hrdinovia sú celkom duchaplní. Dúfam, že pri Nesbovi platí, že sa každou novou knihou zlepšuje, lebo inak si zatiaľ jeho obrovskú obľúbenosť vysvetliť neviem.
Maximálna spokojnosť. Myslím, že práve autorov štýl písania je dôvodom, prečo som sa rozhodol pre maximálne hodnotenie. Záleží na každom čitateľovi, čo od tejto knihy čaká. Ja som dostal veľa pre mňa zaujímavých informácii, podaných kvalitným literárnym jazykom a spôsobom rozprávania, ktorý bol veľmi osobný a mne preto sympatický. Páčia sa mi autorove pochybnosti o jeho vlastných schopnostiach (je to možno od neho alibistický prístup, ale zároveň ho tento prístup v čitateľových očiach akosi "poľudšťuje") a pochybnosti o schopnosti byť vôbec objektívnym rozprávačom historických udalostí.
V tomto prístupe osobného rozprávania o histórii, o konfrontovaní samého seba s danou témou, o hľadaní dôsledkov a následkov historických udalostí pre seba samého - v tomto sú Binet a jeho HHhH pre mňa výnimoční. Určite odporúčam!
Dobrá kniha "na jeden záťah". Prečítaná za pár hodín. Lee Child vie veľmi rýchlo vtiahnuť čitateľa do deja, pekne buduje atmosféru, dej ubieha závratne rýchlym tempom. Nevadili mi krátke, jednoduché a strohé vety. Páči sa mi rozprávanie v prvej osobe - myslím, že je to polovica úspechu tejto knihy. Pekný a dynamický thriller.
Moja prvá kniha s Jackom Reacherom a nie posledná. Trochu sa bojím, že budú ďalšie príbehy úplne rovnaké, napísané podľa jednej šablóny ako na bežiacom páse :) Uvidíme...
Ach jaj! Zase som raz tomuto pánovi a bubline okolo neho naletel!
Možno platí pravidlo, že prvá prečítaná kniha od Kinga je tá najlepšia. V mojom prípade to je Řbitov zviřátek a následne Carrie, ktoré bavili a mali pre mňa aj určitú nadstavbu, než len "hororový príbeh". Mali v sebe aspoň určitý ľudský rozmer, riešilo sa v nich nejaké morálne dilema, živé postavy atď.
Prokletí Salemu je totálne ordinérna báchorka o upíroch, navyše často asi nechcene smiešna. O atmosfére nemôže byť ani reč (môj skromný subjektívny názor), prekvapivé v príbehu nie je ale naozaj že NIČ a správanie postáv hraničí s diagnózou ľahkej demencie. Neupieram autorovi schopnosť pútavo rozprávať - aj keď rozpráva totálne kraviny. V tom asi jedine bude king:)
Danovi Simmonsovi a jeho Hladovým hrám (Carrion comfort) nemôže táto hlúposť konkurovať v ničom.
Ale veď nehádžem ešte flintu do žita... keď skutočne nebude chvíľu čo čítať, tak ešte po niektorom Kingovi siahnem. Ale nech je to už niečo dobré!
Nič viac, než absolútne priemerná kniha. Je v nej história, romantika, trošku vedy, dosť sexu, rodinná dráma, nejaké "pikošky" z architektúry a dejín umenia. Skrátka, z každého niečo a (pre mňa) nič nie je spracované poriadne. Číta sa to dobre, opisy sú pekné, rodinný príbeh je ale dosť predvídateľný. Vilu Tugendhat poznám veľmi dobre - opisy sú verné a pekné. Postavy sú dosť mdlé. Snáď až na Hanu, ktorá je zo všetkých "najživotnejšie" napísáná, dokáže prekvapiť a baví.
Skutočne neviem, za čo tá nominácia na Man Booker Prize! Že kniha "akože" mapuje veľkú časť dejín 20.-teho storočia?
Sú o dosť lepšie knihy.
Kniha, na ktorú sa nezabúda. Kniha, ktorá sa chce čítať viackrát. Kniha, ktorá je podľa môjho názoru dokonalá.
Indridason nám opäť predkladá neuveriteľne smutný príbeh hneď niekoľkých islandských rodín. Mám pocit, že intenzita smútku sa v jeho príbehoch každou ďalšou knihou stupňuje.
"Dech smrti" sa čítal dobre. Nie je to však detektívka so závratným tempom, nabitá dejom a zvratmi. Je to príbeh plný smútku, násilia a nespravodlivosti, ktorý treba často rozdýchavať, knihu na chvíľu odložiť a zamyslieť sa nad ňou. Neviem, čo ešte Erlendura čaká, ale v tomto svojom príbehu si už prešiel takým osobným peklom, že by snáď mohlo začať svitať na lepšie časy!
Kniha je skutočne dosť intenzívna svojou zvrátenosťou a popisom určitých zvrhlých sadististických praktík. Veľmi dobre a rýchlo sa číta, vyvoláva nepríjemné pocity. Ďalej oceňujem jej "anglickosť" - prostredie rôznych zákutí Londýna, mentalita jeho obyvateľov, počasie a neprestajné pitie čaju:) Mňa bavila! Teším sa na ostatné knihy Mo Hayder! Plný počet zatiaľ nedám:
a) niektoré miesta v deji sú dosť predvítateľné
b) od knihy sa dá bez problémov "odtrhnúť" :)
c) je to moja prvá prečítaná Mo Hayder a jej prvá napísaná kniha, tak si nechávam ešte rezervu
Opäť depresia ťažkého kalibru! Indridason je vynikajúci rozprávač, ktorý vždy ide priamo k veci, bez zbytočných slov a dejových odbočiek. Píše stručne, jasne, dynamicky a pritom vie vytvoriť nezabudnuteľnú pochmúrnu atmosféru bez zbytočných opisov. Jeho príbehy sú plné smútku, alebo skôr melanchólie. Najviac oceňujem vykreslenie postáv, ich charakterov, osudov a ich konania. Téma predurčenosti a nemožnosti uniknúť pred svojím osudom, nemožnosť určité veci ovplyvniť a schopnosti/neschopnosti vyrovnať sa s nimi, posúva túto detektívku v mojich očiach vysoko nad súčasný priemer.
Krásna kniha! Strhujúca! Drsná! Aj nežná a poetická! Začal som ju čítať ráno a skončil som okolo jednástej večer - čo asi nie je nič mimoriadne - v komentároch sa táto jej vlastnosť "strhnúť a nepustiť", objavuje pomerne často. Kateřina Tučková je obdivuhodne talentovaná! Ale slová pre hodnotenie tejto knihy sú podla mňa zbytočné. Čas strávený s touto knihou bol výnimočný a ešte sa k nej určite vrátim. Bodka.
A vy tiež už nečítajte tento komentár a zažite niečo výnimočné - čítajte Žítkovské bohyně :)
Veľmi depresívna a ponurá záležitosť. Vzťahy medzi postavami, ich rodinné zázemie, príbeh a k tomu hmlisté a chladné prostredie Islandu spolu s obdobím bielych nocí - to všetko na mňa vplývalo dosť silno a vytváralo vo mne často pocity úzkosti. Zároveň však Indridason vie vypointovať dialóg a situáciu s riadnou dávkou čierneho humoru a to je mi nesmierne sympatické. Zo severských detektívok, ktoré sú teraz v móde, sú autori z Islandu pre mňa jednoznačne dobrou voľbou. Arnaldura Indridasona radím k mojej obľúbenej Yrse Sigurdardóttir - sú "moja krvná skupina" :)
Výborná detektívka. V knihách Yrsy Sigurdardóttir všetko krásne "šlape". Od jazyka a štýlu písania, cez príbeh, atmosféru, dialógy, postavy... Dúfam, že sa dočkáme vydania ďalších prípadov advokátky Tóry, lebo autorka je každým novým príbehom lepšia a lepšia. V záplave severskej krimi je pre mňa vzácna tým, že sa na nič nehrá, Nepotrebuje byť prehnane akčná, prehnane násilná, aby zaujala a nenudila - motívy zločinov a jednanie postáv je tak krásne obyčajné a má vždy tak osobný ľudský rozmer - až ma to vo finále stále znova prekvapuje.
Krásna kniha! Prečítaná za pár hodín. Musím priznať, že som sa jej veľmi dlho vyhýbal - možno preto, že som študoval na bilingvalnom gymnáziu, kde nám ju naši americkí lektori neustále "vnucovali" ako americkú klasiku, priam až literárny poklad, ktorý jednoducho musíme prečítať. Tak som k nej získal značnú averziu (ako ku všetkému, čo sa "musí" a čo "všetci" adorujú). S pokorou uznám svoju hlúposť :)
Kniha - spôsob rozprávania, štylistika, príbeh, postavy - ma neuveriteľne pohltila a zomlela. Ale nie tým, že vynikajúco popisuje jednu "dávnu" dobu, ale práve tým ako je nesmierne aktuálna dnes! Pre mňa je to kniha o našej dnešnej dobe, o našej dnešnej spoločnosti a morálke. Až z toho ide trochu strach.
Yrsu Sigurdardóttir čítam veľmi rád a ani tretí prípad advokátky Tóry ma nesklamal. Autorka si stále udržuje vysoký štandard. Škoda, že mám pred sebou už len jeden (štvrtý) prípad advokátky Tóry a vydania jej novších prípadov sú (aspoň podľa mojich informácii) pre nás v nedohľadne.
Veľmi príjemné čítanie. Po návale severskej krimi to bola pre mňa zaujímavá zmena. Zo začiatku mi chvíľu trvalo, než som si zvykol na štýl písania a vôbec rozprávania príbehu, ale keď som pochopil, že práve v tom tkvie pre mňa najväčšia devíza tejto knižky, bola radosť ju čítať a ponárať sa do atmosféry tej doby a príbehu. Aj "spoločensko-kritické vyznenie" bolo pre mňa veľmi prijateľné! Pekná kniha!
Dávam 5* a vôbec mi nevadí, že to bolo (ako niektorí v komentároch píšu) "vykalkulované". Ktorá detektívka nie je? A že sa tam autori snažili dostať "všetko možné za každú cenu"? Nič to nemení na fakte, že sa kniha číta veľmi dobre a rýchlo, nemožno ju odložiť. Príbeh je zaujímavý, ubieha rýchlym až filmovým tempom. Čo ma však definitívne utvrdilo v absolútnom hodnotení bola paradoxne posledná čast knihy, ktorá vôbec nesúvisela s hlavnou kriminálnou zápletkou. Neskutočný záver!
Po Hříšnici, ktorá ma veľmi sklamala, som opäť nadšený! Tess Gerritsen je skvelá a táto kniha vo mne vyvolala rovnaké pocity ako keď som čítal jej prvú knihu Chirurg. Vynikajúca zápletka, skvelo napísaná, zaujímavé postavy. Nemohol som prestať čítať. A to je pre mňa známka dobre napísanej detektívky/thrilleru.
Tretia kniha Rizzoli a Isles je zatiaľ najslabšou. Stále platí, že sa číta rýchlo, má spád, ale na môj vkus je v nej až príliš veľa sentimentu a klišé. Postavy sa stále niečím dojímajú a ľutujú sa, rekapitulujú a hodnotia svoje osobné životy. Nie, že by to nebolo zaujímavé a nedávalo im to ľudský rozmer, ale ten spôsob mi nesedel. Vety typu: láska je vždy hazardná hra a ja som svoju už prehrala...,neviem. Žeby to bolo tým, že sa príbeh odohráva na Vianoce?:) Knihu vnímam ako ženský román s detektívnou zápletkou.
Pekná detektívka. Autorkin štýl písania sa mi páči určite viac ako preceňovaná Asa Larsson. Postavy sú veľmi živé, dialógy prirodzené, zaujímavé a často aj vtipné. Jej príbehy majú pre mňa "hlavu aj patu". Advokátka Tóra ma jednoducho baví.