egan komentáře u knih
Absolútne nerozumiem všeobecnému nadšeniu z tejto knihy! Respektíve, asi je to dnešnou dobou, kedy je všetko rýchle...plytké...kĺže po povrchu...nezamýšľa sa...bez imaginácie...prvoplánové...Taká je kniha Hana!
Práca šikovnej maturantky, bez väčšej literárnej hodnoty. Tam, kde vám vynikajúci spisovatelia vedia zájsť pod kožu a spôsobiť zimomriavky, tak tam Hana iba úsmevne a trápne “přicmrndává”. Niekto to v komentároch nazýva mainstreamom (proti ktorému ja v zásade nič nemám), ale aj ten môže byť kvalitný, alebo...Mornštajnovej Hana.
Postavy sú čierno-biele, čiže sú vám dosť jedno, alebo v lepšom prípade na smiech...nič vás v románe neprekvapí...dostávate stále len informácie a možno práve preto sa číta tak “rýchlo”.
A že je téma závažná? To bezpochyby!!! Ale takto povrchne o nej čítať naozaj netreba. Vzhľadom na závažnosť témy sa to až bojím napísať, ale táto kniha je zbytočná! Sú lepšie! Oveľa lepšie! Knihy v úplne inej lige!
Na tejto knihe je zlé snáď úplne všetko. Okrem vydarenej obálky od vydavateľstva Argo... Neuveriteľná zlátanina napísaná tak diletantsky, že som neveriacky počas čítania krútil hlavou. Nevedel som, či sa mám smiať, a či to celé nie je myslené len ako nevydarený fór.
Text nedosahuje ani úrovne maturanta! Pri čítaní som sa chcel touto (absolútne nezmyselne) obsiahlou knihou umlátiť, aby som už nemusel ďalej trpieť. Ale dočítal som...hrdinsky vytrval, aby som sa presvedčil, že táto (s prepáčením) "sračka" nemá náhodou nejakú skrytú pointu!
Literárne ceny? Jediné možné vysvetlenie je, že sa písal strašidelný rok 2012!
Podľa môjho názoru je táto kniha výnimočná.
Možno o to viac, že som na ňu narazil pár mesiacov po prečítaní (z môjho pohľadu vysoko preceňovanej) knihy autorky Anny Bolavej - Do tmy. Obe knihy majú spoločnú tému a tou je maniodepresia alebo bipolárna afektívna porucha hlavnej hrdinky - rozprávača príbehu. Kým "Do tmy" pre mňa bola skoro neakceptovateľná a neznesiteľná svojou vyumelkovanosťou, manierou a akýmsi zvláštnym druhom otravného pozérstva, "Bellevue" ma oslovila a zasiahla práve svojou obyčajnosťou a čistotou rozprávania. Vysoko hodnotím aj formálnu stránku knihy, kde sa vývoj duševnej choroby hrdinky premieta aj do štylistiky. A práve toto spojenie malo na mňa obrovský emocionálny dopad (narozdiel od neúnosného tlačenia na pílu a akáhosi príliš chceného dojímania čitateľov a ľutovania hlavnej hrdinky v "Do tmy"). Ivana Dobrakovová napísala hlbokú, krásnu, smutnú a hlavne dôležitú knihu!
Opäť raz fantastická Yrsa a jej advokátka Tóra!
Mám pre detektívky tejto autorky slabosť. Dokáže tak krásne napísať svoje postavy, že sa s nimi počas plynutia deja maximálne stotožníte. Rozumiete každému ich konaniu a motivácii. Treba uznať, že v tomto príbehu advokátky Tóry je motív a priebeh zločinu trošku prekombinovaný, ale stále veľmi uveriťeľný. Pre mňa je to Yrsina najsmutnejšia kniha. Vlastne preto mám rád knihy tejto autorky - lebo aj keď sú to "len" detektívky, dokážu vo mne vzbudiť veľmi silnú emóciu.
A tá posledná kapitola...to už bol naozaj tvrdý "úder na solar"...ten záver bude vo mne doznievať ešte dlho!
Nikto predsa neočakáva, že romány tohto povedzme "brownovského" typu budú mať nejakú logiku...práve naopak! Čítame (alebo aspoň ja teda) ich preto, aby sme sa zabavili. Siaham po tomto druhu literatúry, keď cestujem, či keď chcem "zabiť čas" a stráviť ho v spoločnosti oddychovej knihy. Konec řetězce sa mi čítal fantasticky a presne splnil svoju funkciu :) Dej rýchlo ubieha, postavy sú sympatické a zaujímavé. A musím povedať, že logiky je v ňom dokonca viac, než vo všetkých švédskych detektívkach Larsa Keplera dohromady! A hotovo!
Prekrásna kniha!
Knihy Moniky Kompaníkovej majú pre mňa fantastickú atmosféru...autorka dokáže vytvoriť veľmi silnú emóciu na pár riadkoch a čítať jej knihy je naozaj zážitok!
Krásne balansuje na hrane melanchólie a veľmi jemného a múdreho humoru...pre mňa dokonca na úrovni mojej milovanej Zadie Smith!
BRAVO!
Opäť výborná Tess!
Dej je strhujúci a tentoraz letí naozaj turbo rýchlosťou...čítate, čítate a zrazu je koniec, ktorý sa mi ale zdal až priveľmi odbitý a niektoré motívy a dejové línie trochu nedoriešené.
Krásna detektívka. Yrsa je jednou z mojich obľúbených autoriek v rámci žánru. Príbeh je opäť veľmi uveriteľný, postavy a ich motivácie realistické a nesmierne zaujímavé. Záverečné rozuzlenie a motív pre krutý čin, pre Yrsu typické...kto číta príbehy advokátky Tóry, ten vie o čom hovorím :) Som šťastný, že sa vydávajú ďalšie knihy tejto skvelej autorky.
Toto bolo utrpenie vôbec dočítať...Prečítal som zatiaľ všetkých Keplerovcov a týmto veľdielom sa aj s nimi rozlúčim. Hypnotizér bol pre mňa sľubný začiatok série, potom s Paganiniho smlouvou prišiel totálny prepad...Svědkyně ohně považujem za vrchol ich doterajšej tvorby (v rámci ich možností samozrejme)...Písečný muž bol celkom zábavný a vtipný v tom, aký bol hlúpy a naivný...ale tento Stalker??? Tento paškvil, ktorý nedosahuje ani úrovne maturitnej slohovej práce? Príbeh postavený na hlavu, konanie postáv vykonštruované až za hranicu debility,...ach jaj! Keplerovci vytvorili nový žáner - "absurdné sci-fi náhody bez kúska logiky". Už sa mi to nezdalo ani zábavné...jednoducho je to celé hlúpe. (jednu hviezdičku dávam asi za tri krátke kapitolky popisu stalkerovho napádania a popisu snahy o prežitie jeho obetí, kde to malo aspoň záblesk nejakej atmosféry)
Mo Hayder opäť nesklamala...a mám už pocit, že ani nikdy nesklame! Jej thrillery majú všetko, čo od kvalitného thrilleru očakávam - napätie, prekvapenie, skvelé postavy a samozrejme aj trochu toho "šokujúceho" násilia. Ale o to pre mňa ide až v druhom pláne...Skrátka, SKIN je štvrtým románom s Jackom Cafferym a druhým románom z Walking Man série, ktorý ma dostal. Mo je bravúrnym rozprávačom a jej knihy čítam na jeden záťah. Od začiatku celú túto sériu hodnotím štyrmi hviezdami, lebo mám pocit, že Mo si stále "len" chystá pôdu na niečo, čo nám všetkým (jej verným čitateľom) naozaj vyrazí dych. Ten plíživý, mrazivý a zvlášty pocit v žalúdku pri čítaní, je toho dôkazom!
Veľmi "nepríjemná" kniha...Je rozdelená na štyri časti, kde pri prvej som sa absolútne dostal do deja aj do pocitov oboch postáv (skvelá psychologizácia oboch hrdinov), v druhej časti môj záujem dosť upadal...ale tretia a hlavne štvrtá časť (záver knihy) bola pre mňa čistá, pomaly plíživá a ťažkotonážna hrôza. Je mi z toho trochu zle...
Priznávam, že som začínal knihu čítať so značnou nedôverou a od začiatku som k nej pristupoval ako ku knihe pre teenagerov...ale musím uznať, že po asi 50-tich stránkach sa mi neuveriteľne zaryla pod kožu a začal som si ju vychutnávať až som nakoniec pocítil po jej prečítaní ten zvláštny očistný pocit... Kniha ma "dostala" svojou úprimnosťou a krásnou jednoduchosťou... A ak jej človek uverí, dostane to, čomu sa snáď hovorí nezabudnuteľný, výnimočný a povznášajúci pocit, keď vám niekto (autor) doslova "hovorí z duše"...
Vybral som si knižku na základe jej podtitulu "berlínsky román". Vôbec som netušil, na akú strastiplnú cestu plnú smútku, depresie, strachu a bolesti ma autorka prostredníctvom hlavnej hrdinky vezme.
Musím, ale priznať, že táto cesta je plná neskutočne fascinujúcich obrazov (ktoré spája aj v ich najtemnejších podtónoch silná lyričnosť, často dokonca čierno-čierny humor a až kafkovská atmosféra) a napriek svojej temnote ma v čítaní neodradzovala - priam naopak! Človek sa túži spolu s Margaret dopátrať podstaty jej stavu a trápenia, lebo jednoducho musí, pretože táto žena si to zaslúži. Čakal som na záver nejakú najtvrdšiu ranu, ale to, čo som dostal, predčilo všetky moje očakávania.
Autorka má môj veľký obdiv, že sa pustila do tejto témy týmto spôsobom - spôsobom, ktorý možno viacero čitateľov po chvíli odradí, ale ja mu fandím, lebo každé utrpenie raz musí skončiť očistou. A tá je povznášajúca!
Theorin ma opäť nesklamal. Má skutočne obrovský rozprávačský talent a vie vytvoriť atmosféru na pár riadkoch ako maloktorý severský autor. Už Mlhy Olandu ma presvedčili, že čas strávený s jeho knihami stojí za to!
Smršť je fantastickou knihou, ktorej strašidelná a ponurá atmosféra sa vám dostane pod kožu.
Theorinove knihy nie sú "prvoplánové" detektívky - sú plné melanchólie a plíživej podprahovej temnoty a smútku. V jeho príbehoch je vždy prítomný silný katarzný moment!
Veľmi pekná kniha - zručne napísaná po štylistickej aj formálnej stránke. Naozaj krásny jazyk a práca s ním. Príbeh vyrozprávaný takým spôsobom, že som ho prečítal za jeden deň. Aj keď si knihu chcete vychutnať po malých dávkach - nedá sa. Autorka vás núti v zbesilom tempe obracať strany a noriť sa hlbšie a hlbčie do príbehu. Postavy sú ako živé - veríte im každé slovo, každý čin. Po prečítaní sa pocitu z knihy na pár dní nezbavíte, budete okolo nej chodiť a občas do nej ešte raz nahliadnete, prípadne ju prečítate na zruhý záťah znova, ako ja :) Kniha, ktorá má čo povedať a je dnes veľmi dôležitá.
Priemerné, po všetkých stránkach.
Oceňujem dvojicu vyšetrovateľov a občasný humor.
Čiastočné sklamanie. Po výnimočnej knihe Dítě číslo 44 je jej pokračovanie slabučkým odvarom. Z hlavných postáv sa stali skoro už komiksoví superhrdinovia a thrillerovosť a akčnosť sú na prvom mieste. Váhal som medzi hodnotením 3* alebo 4*.
Nakoniec dávam 4*, lebo stále sa jedná o nadpriemerný a veľmi pútavo napísaný akčný thriller, ktorý vás núti čítať ďalej. A ak ho neporovnávam s fantastickým prvým dielom, toto hodnotenie si zaslúži.
Jedným slovom: STRHUJÚCE!
Knihu okamžite radím k svojim obľúbeným. Ani sa mi nechce vypisovať všetky superlatívy, ktorými pre mňa tento román disponuje. Snáď len, že je veľmi prekvapivý na každej stránke a nedá sa od neho odtrhnúť. Postavy sú skutočne plnokrvné a rozhodovanie v tak hraničných situáciách, im nemôže nikto závidieť. Kniha určite presahuje žánrové hranice "obyčajného" thrilleru.
Ak by som mal niečo vytknút, snáď len, že je v niektorých detailoch cítiť, že autor pochádza zo "západného" sveta :) Ale aj tak mu patrí veľký obdiv za dôkladnú prípravu pri písaní tohto príbehu.
Kvalitná detektívka.
Moja prvá od Connellyho a veľmi milé prekvapenie. Má všetko, čo od dobrej detektívky očakávam - pútavý príbeh, zaujímavé postavy a je veľmi šikovne napísaná - prispieva k tomu rozprávanie v prvej osobe - tým sa stáva napínavejšou a čitateľ sa velmi rýchlo s hlavným hrdinom stotožní.
Fantastická kniha!
Ako už napísal jeden recenzent: "Po prečítaní knihy Room sa svet okolo vás nezmení, ale zmení sa niečo vo vás."
S tým absolútne súhlasím - ešte stále sa v myšlienkach k tejto knihe vraciam, vyvolávala vo mne veľmi silné pocity (všemožného druhu:)) a kládla znepokojivé, ale nesmierne dôležité otázky, na ktoré nie je také jednoduché nájsť v sebe samom odpovede. Treba ísť hlboko do svojho vnútra, do vlastného svedomia. Určite sa nevyhnete zamysleniu sa nad svojím vlastným životom a detstvom, vzťahmi k ľudom vo vašom okolí.
Ak sa nebojíte samého seba, Room je práve pre vás:)