emptyRow komentáře u knih

Je to celé zvláštne, zamýšlali ste sa niekedy nad tým čím si Chuck vydobil miesto medzi top spisovateľmi sveta ??? Ponúka len to najhoršie z ľudskej prirodzenosti, ponúka hnus, strach, bolesť, neistotu ... smrť. Ponúka príbeh (príbehy), ktorý sa snaží vybudovať román. Úprimne čakal som niečo tajomné možno s duchmi nejaká ta mystika atď. Až neskoršie ma to napadlo, čo by si vlastne tento spisovateľ počal s týmito nadprirodzenými bubákmi ??? Odpoveď znie NIČ. On ich nepotrebuje. Palahniuk totiž pochopil, že tie najodpornejšie, najnevyspitateľnejšie a najhoršie nočné mory aké si vieme predstaviť ponúka človek, on sám je týmito strašidlami . Pochopil, že ak chceme nájsť hnus, strach, bolesť, nestotu či smrť nemusíme kriesiť tisíročia staré príšery či vyvolávať z hrobov našich mŕtvych predkov. Stačí len jediné nazrieť do vnútra svojej duše a nebáť sa pozerať, nazrieť do nej v ten pravý okamih. Strašidlá sa totiž už dávno neskrývajú v temnote ulíc, parkov alebo starých domov. Nájdeme ich v temnote mysle a duše, keď v sebe nájdeme dosť odvahy prezrieť si ich.

´´Čo ak Boh nie je dobrý, láskavý a milujúci ? Čo ak človeka nestvoril na svoj obraz, preto aby konal dobro ? Čo ak je to najhoršie na ľudstve, to na čo sme boli predurčení ... čo ak je to všetko tak, ako to malo byť ?´´

1 17.02.2014

Krásna kniha. Myšlienky a komentáre tohto velikána českej literatúry na veci všedné i nevšedné. Spomienky na miesta kde prežil mladosť. Osobne by som túto knihu odporučil ako povinnú literatúru pre všetkých, ktorí študujú alebo sa čo len trocha zaujímajú o etiku, morálku či uvedomenie si určitých morálnych hodnot. Hlavne Werichova myšlienka o recyklácii ľudstva. Veľmi trefné prirovanie ohľadom vredov nie na tele človeka, s ktorými sa možno dá nejako vysporiadať... ale vredy a šmuhy na duši, tá prastará vlastnosť človeka neustále klamať a byť neustále klamaný ...

´´ Spomínam si na jedného chlpca, ktorý počas 1. svetovej vojny predával noviny a pri tom vykrikoval. Biela je čierna a čierna je biela. Chytili ho a uveznili. No nepomohlo im to, vojnu aj tak prehrali.´´

13.11.2013

Dobrý deň, volám sa Čičikov.
Hľadám a vykupujem neživých. Potrebujem ich mŕtve duše, toto snaženie dáva zmysel celej mojej existencií. Nie, nemajte strach chcem len tú nehmotnú časť, ktorá zvýšila po tom, ako sa pobrali z tohto sveta. Nechcem otvárať ich horby a nezaujímajú ma ich kosti, ktoré sú uložené v zemi. Len to prvé a posledné, čo im na tomto svete patrilo ich vlastné meno, ako odtlačok týchto mŕtvych duší. Stopu atramentu na bielom kuse papiera, ktorý predstavuje človeka.

Dej románu je klasicky rozvláčny. Pri troche snahy by sa z neho dalo urobiť aj niekoľko samostatne sa tváriacich kníh.
Spočiatku mi dej knihy pripadal ako klasický román bez veľkých zvláštností, zlom však nastal po príchode hlavného hrdinu na hospodársky dvor. Nastalo až mrazenie po tom ako som zistil o čo vlastne v tejto knihe ide. Gogoľ hovorí o mŕtvych dušiach. Kto je mŕtva duša ? Človek, ktorý už nežije, alebo ten kto túto mŕtvu dušu chce vlastniť ? Ten kto z nej chce mať zisk. Kto je viac mŕtvym ? Kto je viac neživým ??? A akú hodnotu má človek, ktorý sa neštíti podobných praktík ?

Dobrý deň, volám sa Pavel Ivanovič Čičikov a mám pre Vás zaujímavú ponuku ...

'' Čítal som do rádia to čo chceli aby som čítal. Články boli plné nezmyslov o osočovaní, zlobe, strachu, nenávisti ...
A ja som im robil tú radosť, veď kto by už len bral vážne to čo stálo na tých papieroch.
Až neskor som z hrozou zistil koľko ľudí chcelo, bolo schopných a aj skutočne osočovalo, tŕplo hrozou a nenávidelo. Až z toho šiel strach.
... Koľko ľudí chcelo nenávidieť ... ''

Knihu som čítal ako druhú v poradí od tohto autora (dnes som prečítal od Vonneguta asi 6 kníh) a musím povedať, že je to jeden z nejlepších spisovateľov posledných desaťročí. Jeho štýl rozprávania, začiatok v strede deja, čierny humor, vykresľovanie dejín, hodnotenie všetkého a všetkých ma absolútne nadchlo. Rovnako je veľmi zaujímavý druh vedenia príbehu, komponovanie postáv deja, rozpracovávanie hneď niekoľkých častí zároveň. Človek má chvíľami pocit akoby čítal tri knihy naraz. Najúžasnejšie však ostáva to ako majstrovsky dokáže Vonnegut všetky časti dopracovať k záveru aby čitateľ pochopil všetko na pár stranách (niekedy aj na tej poslednej). Matka noc je podľa mojej mienky absolútne vážne sa tváriacou knihou, dosť depresívnou, kde človek objaví smútok, strach, odovzdanosť či samotu hlavného hrdinu aj keď ako sám píše: ... Samotu nikdy nepocítil, pretože mojou jedinou spoločníčkou bola len smrť.

1 31.07.2013

´´ Príjmam tvoj papierový život a ty teraz musíš prijať moju smrť. Keď nedokážu pomáhať živí, musia nám pomocť mŕtvi. ´´

Miluj blížneho svojho kniha, ktorá ma doslova nadchla. Myslel som si, že nič nepreváži knihy Na západe nič nové alebo Iskra života od majstra svojho remesla. Toľko kníh z prostredia vojnovej a povojnovej Európy a stála nachádzam nové a nové variácie nové a nové metaforické vyobrazenia hroz, bolesti, smútku, útrap ... každodenného života ľudí, ktorí žili v tomto období. Jedná sa o veci, ktoré sa nám dnešným obyvateľom EU zdajú neskutočné a svoju realitu im uznávame len keď ich nachádzame na stranách kníh či dokumentov v TV. Pri čítaní knihy, ktorej dej neskutočne letí a máte pocit akoby sa vám dej premietal pred očami, doslova cítite emócie a pocity hlavných i vedľajších hrdinov. Opis ich vnútorných pochodov, prežívaných situácii, lásky, nenávisti, beznádeje toto všetko a ešte oveľa oveľa viac som dostal vďaka čítaniu tejto knihy. Nádherná kniha.

4 21.07.2013

Láska znamená a predstavuje mnoho, je hodna viac ako výchor slov. Láska nekričí, láska hovorí šeptom, len v tejto tichosti ju možeme počuť, zacítiť a prežiť. Po tom ako som už dávnejšie dočítal Camusov Mýtus o Syzifovi som sa zapovedal, že už niečo podobné čítať tak skoro nebudem. Pri tejto knihe je potreba sedieť v tichosti bez rušenia a striehnuť na každé slovo, ktoré Exupéry zveční na belobu listu papiera. Je to pre mňa prácne a dlhé čítanie, no kniha svojimi úvahami o ľudskej duši túto prácnosť dokonale vynahradila. Čo na koniec ?? Akými slovami ešte mám vyjadriť to čo sa slovami vyjadriť nedá ?? Slová sú zbytočné, ďalej staviam svoju citadelu k nebeským výškam.

5 15.03.2013

´´ Tá hrôza, tá hrôza!´´ Novela Srdce temnoty od Josepha Conrada považujem za absolútny literárny skvost. Jediné negatívum tohto diela je podľa mňa v jeho rozsahu, pretože niečo také ako je Srdce temnoty by som čítal s chuťou aj keby malo 300 - 400 strán. Množstvo metaforických vyobrazení, opisov ľudskej prirodzenosti, jeho duše a samotná premena človeka z mrevného a cnostného na úroveň jeho pravekej podstaty je popísaná majstrovsky. Pán Conrad píše o premene z ľudskej bytosti na bytosť božskú, rozhodujúcu o živote a smrti, ktorá nepripisuje ostatným právo nielen majetku, šťastia ... ale vlastníctvo duše samotnej. Zostáva nám len dúfať že svetlo nádeje a života bude silnejšie a porazí aj tú najtemnejšiu temnotu srdca bijúceho v hrudi človeka, ktorý sám seba prehlási za Boha.
´´ Aké ťažké je opísať inému človeku pocit, ktorý mnou zmietal vo chvíli, keď som sa nachádzal v tomto pekle vytvorené človekom ešte na tomto svete. Asi takisto ako by som opísal svoje pocity pri snívaní. Je to veľmi ťažké, až nemožné. Asi preto je človek človeku tak vzdialený a žije tak ako sníva svoj sen, opustený. ´´

5 14.02.2013

Často sa mi v poslednej dobe stávalo, že som čítal knihy, ktoré som už predtým videl sfilmované: Vesmírna odyssea, Potomci ľudí ... našťastie sa mi nepodarilo pozrieť si Solaris vo filmovej podobe (či už sa jednalo o ruskú alebo americkú produkciu s fešákom na booklete ...) Dnes to už možem povedať pán Lem bol pre mňa absolútne neznámy človek a hambím sa za to, že tomu tak bolo. Jeho Solaris prehralo už po niekoľkých desiatkach strán všetky sci fi knihy aké som ked čítal ... snáď okrem už spomínanej Odysei ... Koncepcia knihy je užasná, jej prelínanie siahajúce od strojových opisov vedeckého bádania, pokračujúce skrz poznávanie úplne nového sveta, cez filozofické úvahy, ktorým je Solaris prešpikovaný až prestáva niesť charakteristické prvky svojej platformy a samozrejme milostným príbehom s ? človekom ? či len niečím čo si myslí, že je esenciu života. Pán Lem stvoril niečo, čo nechcem opustiť, svet kde je možné všetko, svet, v ktorom je stále miesto a čase pre prežívanie krutých zázrakov. A mne zostáva len jediné: Ďakujem.

'' Večnosť bola stvorená Bohom, aby sa mohol navečnosť opájať svojim víťazstvom, jediné čo však Bohu z tejto večnosti zostalo je nutnosť čeliť svojej prehre a to už na veky vekov. ''

5 11.02.2013

Nadherna kniha. Tajil som dych ked som sa blizil ku koncu tohto diela. Nemam slova ktorymi by som vyjadril to co citim, ked niekto vyslovi slova Egyptan Sinuhe. Najlepsie co som kedy cital. Je absolutne zbytocne vyzdvihovat nejake casti tejto knihy a rozoberat myslienky, ktore tu rozvadza Waltari. Rovnako aj styl jeho pisania. Mam za to ze Mika bol v minulom zivote kralovskym otvaracom lebiek. Slova ktore vklada do viet a do myslienok tak mojmu ponimaniu vzdialanemu moze pochadzat len od cloveka ktory ma dokonale znalosti vtedajsich pomerov a sposobu zivota ludi v starovekom Egypte. Uzasne Excelentne Brilantne.

Krásny príbeh. Krásny príbeh. Krásny príbeh. Mohol by som to tu písať do nekonečna. Od začiatku ma táto knižka dostala.Začiatok veľmi tajomný ako od spisovateľa naturistickej prózy. Vykresľuje temne postavy z ich ešte temnejšou minulosťou. Príroda sa stáva súčasťou deja a je živá rovnako ako samotné postavy tohto dielka. Druhá časť je podstatne odlišná ale v tejto odlišnosti sa rodí zmysel celého diela. Posledná myšlienka je sama o sebe neskutočné zamyslenie sa nad zmyslom života a vystihuje ho veľmi presne. Ešte raz a naposledy: Krásna knižka. Krásny príbeh. Krásne posolstvo. Krása.

4 31.08.2012

´´... Proč ješte sítí hvězdy, když už není člověka, který by se jimi kochal ...´´
S úžasným citom a krásnymi metaforickými zamysleniami sa prešpikovaná hra od majstra svojho remesla. Začiatok bol trošku nezáživný a uťahaný, následne sa z tohto čítania stala veľmi pekná jazda. Samotné zakončenie bolo naozaj zaujímavé od prechodu z o sveta technológií ku návratu človeka ku knihe kníh. Veľmi pekné čítanie.

Kniha akú som do teraz nečítal a predpkladám, že ani tak skoro čítať nebudem. Golding popísal sposob akým sa vytvárala ľudská spoločnosť. Nïe na základoch morálky a ľudskosti ale nenávisti a strachu. Popisuje tu enormné množstvo pocitov prechádza od šťastia, priateľstva cez beznádej, strach, hnev až ku odporu, hnusu, nenvisti, násiliu, smrti ... Jediná emocia. ktorá tu nie je zobrazená je láska (ostatne však nebolo na čom vystavať tento ľudský cit). Opustený ostrov sa stáva samostatnou entitou oddelenou od ostatného sveta, ktorý v mysliach detí, ktoré stratili svoju nevinnosť, detstvo a dušu, prestáva existovať. Prechod Goldinga od jednej situácie vcelku kľudnej a pokojnej ku situácií diametrálne odlišnej, ktorá sposobuje až zimomriavky na chrbte je zvládnutý majstrovsky a bravúrne. Prečítané, ohodnotené a zapísané. 90%.

8 03.08.2012

Proglas korene našej kultúry a vzdelanosti. Konštantín filozof zostavil čarokrásnu báseň, ktorá nemá obdoby vo vtedajšom ranne stredovekom svete. Nedá sa ani vypovedať aký význam pre nás Slovanov obývajúcich v tých dobách Veľkú Moravu mal príchod Solúnskych bratov a ich dar, ktorý zo sebou niesli. Dar gramotnosti a písma, aby sme sa aj my mohli stať národom nie malým ale veľkým. ´´ Ako može obdivovať krásu sveta ten kto je slepý a ako može užasnúť nad voňou kvetu ten kto nemá nosa ? ´´ pre týchto učencov bol človek bez písma ako duša, ktorá je prázdna a pustá. Tohto odkazu sa musíme držať a pokračovať v ňom.

2 23.07.2012

užasná kniha ako malý som ju vedel naspamať :D

1 23.07.2012

Ťažká kniha na čítanie obsahovo, rozsahom i štýlom akým je napísaná. Určite však patrí medzi to najlepšie čo som kedy čítal. Závidím Ecovi ako dokonale opisuje všetky historické údaje a fakty, od kacírstva, stvorenia človeka, večnosti, apokalypsy atď. Veľmi dobrou priam nezabudnuteľonu časťou sa pre mňa stal opis vyobrazenia Boha so zvieratami stvárňujúcimi štyroch evanjelistov, keď ´´sa to čo bolo len počuté stalo obrazom.´´ a ´´ dranie duše z umierajúceho cez ústa, ktorá je v podobe dieťaťa, čo bohužiaľ nebolo stvorené pre život večný.´´

3 21.07.2012

Vcelku podarená zbierka poviedok za zmienku určite stoja hlavne kúsky od F. Monda Prvé stretnutie a Mesie Larx.

16.07.2012

Veľká vďaka patrí pánovi Pavlovi Dobšinskému za záchranu množstva krásnych príbehov o dobre a zle, ktoré pozbieral počas svojich potuliek po Slovensku.

06.07.2012

Viem, že ľudia sa boja zimy rovnako ako smrti. Ale ja sa nebojím jedného ani druhého. Zima je tichá rozprávka, biely narušný sen. A smrť ? Smrť je naša spoločná milenka. Každý len raz sa s ňou vyspí, ale jej opojenie je také horúce a také veľké, že sa dá zaplatiť len najvyššou sumou. Ako sa pripravujem a čakám na zimu, tak sa pripravujem aj na tú slávnostnú chvíľu, keď ma znásilní smrť, keď budem mocť vyzliecť život, keď v extáze zabudnem na svet ...

29.06.2012

Na príbehoch pána Poe-a je zaujímavé, najma to že sú písané viacerými štýlmi. Autor sa doslova ponára do duše svojich postáv tak hlboko, že človek ako ja zabúda že číta knihhu a jej dej mu plynie plynule pred očami a v myšlienkach. O mrazivé chvíle nie je núdza a je veľmi zajímavé aj to, že aj po takmer dvesto rokoch po smrti tohto velikána svetovej nielen desivej literatúry sú tieto príbehy lahodiace čitateľovi s vášňou pre podobné príbehy. Vyzdvihujem hlavne poviedky: Pád domu Ussherov, Jama a kyvadlo, Čierny kocúr, Medailón, Maska smrti a predčasný pohreb.

20.06.2012

Klasický koncept a aj obsah a charaktery postav na ktoré som u Svantnera zvyknutý. Užasné dielo, možno to najlepšie čo som kedy čítal. Kazdá jedna časť tejto knihy stojí za zapamatanie. Ľutujem len jediné že pri jej rozsahu to nie je možné.

12.06.2012