Evaho73 komentáře u knih
Veľmi pútavý a mrazivý príbeh. Možno najdesivejšie je, že to znie dosť presvedčivo. Dielo je nabité množstvom medicínskych pojmov s podrobným popisom postupov, kedy naozaj máte pocit, že autorka rozumie tomu, o čom píše. Považujem to za bonus, lebo čítate detektívku a zároveň lepšie pochopíte, ako sa robí napríklad transplantácia srdca alebo transport orgánov.
Vnútorné pocity hlavnej postavy autorka vykreslila celkom dobre, ale ostatné postavy sú trochu ploché, väčšinou iba videné očami postavy. To, samozrejme, vytvára len ďalšie intrigy a hypotézy komu sa dá veriť a kto je do aféry zapletený. Tento druh neistoty sa udržiava naprieč celým príbehom , aj keď sa mi zdalo, že koniec je príliš nútený s množstvom neuveriteľných náhod, čo trochu uberalo na reálnosti a presvedčivosti.
Súdiac podľa reakcií pre niekoho tu ide o krásne a dôstojné zakončenie série a pre iných zase naopak... Myslím, že posúdiť si to musí každý individuálne po prečítaní celej série.
Osobne som túto časť vnímala, ako kľúč k nezodpovedaným tajomstvám z každej jednej z predchádzajúcich častí.
Jasné, že tu ide o čisto zromantizované príbehy, ktoré by sa asi ťažko odohrali v reálnom živote, ale všetky spájajú dve hlavné a úžasné posolstvá - tolerancia a láska k blížnemu a to bez akýchkoľvek predsudkov.
Na záver ešte jeden môj obdiv smerom k autorom.... Snom každej matky je vychovať zo svojich detí pokračovateľov alebo uznávačov svojich presvedčení, a v tomto prípade sa môže Lucinda Riley tam "hore" iba usmievať.
Sen o šijacom stroji možno vďaka použitému štýlu literárneho jazyka definovať ako akúsi pohľadnicu z inej doby.
Tento román s jemnými tónmi rozpráva o ženách, ktoré sa od seba veľmi líšia spoločenskou triedou, ambíciami i možnosťami, ktoré naopak spája rovnaký boj. Ich túžba byť nezávislá a naplnená napriek úzkoprsej mentalite tej doby dokázala dať tomuto príbehu šmrnc.
Celkovo Sen o šijacom stroji hodnotím ako fascinujúcu, odľahčenú a miestami satirickú knihu, ktorá dokáže zaujať, ale i naučiť nás nikdy sa nevzdávať a bojovať za svoju nezávislosť.
Milujem rodinné ságy a historické fikcie, ktorých stredobodom sú reálne historické udalosti. Kniha Zakladatelka rodu je prvou zo série, ktorá má pokryť britskú históriu od stredoveku až po 2. svetovú vojnu očami fiktívnej rodiny.
Autorka sa snažila zachytiť nielen kráľov a bitky, ale aj to, ako ľudia žili, čo nosili a jedli, ako sa rodili a umierali, ako si stavali domy a jednali so svojimi poddanými, ako cestovali, v čo verili...
Podľa môjho názoru sa jej to celkom podarilo a úvodná časť série ma naozaj zaujala. Jedinú pripomienku mám k množstvu postáv, medzi ktorými som strácala orientáciu a musela som sa vracať späť, aby som si pripomenula ich genézu. Čítanie sa mi kvôli tomu dosť predĺžovalo.
Ak je táto kniha literárny podvod zo strany autora, tak veľmi vydarený.
Hoci tu nie sú opisované autentické, ale iba fiktívne zážitky malého chlapca, ktoré prežil u svojich čerokézských prarodičov v Apalačských horách, kniha týmto vôbec nestráca na sile svojich krásnych posolstiev...
Tento kontroverzný autor si dokázal získať aj moje sympatie predovšetkým svojou nenásilnou propagáciou jednoduchého života v harmónii s prírodou a tradíciami.
Taká klasika z tohto žánru, pri ktorej mi bolo sympatické, že z časti rieši aj život dieťaťa s Downovým syndrómom. Páčil sa mi citlivo opísaný vzťah matky k dcére obdarenej chromozomom naviac, ktorej postihnutie sa snažila brať ako niečo prirodzené...
Za mňa práve tento aspekt odlišuje túto knihu od žánrovo obdobných, a zároveň núti čitateľa uvažovať aj o hendikepoch nášho ľudského pokolenia.
Pri tomto žánri ma už máločo osloví svojou originalitou a ani táto kniha nie je výnimkou.
Ako nenapraviteľnej romantičke mi to vôbec nevadí a v tomto prípade ma zápletka aj hlavné postavy s úplne rozdielnym charakterom pobavili. Bolo to milé a úsmevné čítanie, ktoré mi spríjemnilo sviatočné chvíle.
Oproti žánrovo podobným knihám ma táto zaujala atraktívnym námetom z prostredia horolezeckého športu.
Celkom ma prekvapilo, ako autorka dosť vierohodne opisuje, či už predprípravu horolezcov na výstup, alebo aj samotnú expedíciu na jednu z najznámejších osemtisícoviek. Bolo to príjemné spestrenie dejovej línie príbehu.
"Malwina" je ďalší román Anny Szafrańskej plný životných skúseností, ale aj nádeje na nové príležitosti, ktoré osud prináša. Príbeh Malwiny je opísaný veľmi realistický a šokuje emóciami, ktoré sa vynárajú zo stránok knihy. Je ťažké prejsť okolo tejto knihy ľahostajne, pretože autorka neskutočne presne opísala pocity a myšlienky postáv. To asi vyzdvihujem najviac, pretože vytvoriť príbeh je jedna vec, ale opísať ho tak, aby čitateľa oslovil, je vec druhá.
Ústrednou postavou tohto románu je mladá žena z jedenásteho storočia, ktorá pre svoju lásku konvertovala na judaizmus, dôsledkom čoho bol jej nedobrovolný útek z rodnej krajiny, od rodiny a svojej viery.
Autor Stefan Hertmans sa rozhodol napísať tento román po tom, ako zistil, že provensálska dedina, v ktorej žije a píše, sa objavuje v dokumente z jedenásteho storočia.
V knihe sa striedajú dve línie príbehu medzi útekom a pátraním po konvertitke a autorovou vlastnou cestou po jej stopách, pričom zároveň rozpráva svoj osobný príbeh.
Myslím si, že tým, ako sa vcítil do situácie utečenky, poňal jej históriu veľmi hodnoverne. Načrtáva tiež množstvo historických faktov spred viac ako 1000 rokov, ako je pôvod križiackych výprav, postavenie Židov a ich každodenný život.
Príbeh má veľa podobností aj so súčasnou utečeneckou krízou.
Ide o veľmi dobrú knihu, ktorú odporúčam každému milovníkovi historických románov.
Pliaga je niečo zlé, nepríjemné, škodlivé, pohroma alebo nešťastie a cholera, o ktororej pojednáva táto kniha, bola považovaná naozaj za veľkú pliagu.
Kniha Pliaga je pre mňa veľmi príjemným prekvapením predovšetkým svojím spracovaním s využitím reálnych historických faktov. V čase vypuknutia cholery okolo roku 1831 u nás vládol feudalizmus, ľud bol chudobný a zákerná choroba všetko ešte zhoršila. Navyše sa medzi obyvateľstvom šírili dezinformácie, ktoré hnev poddaných voči vládnucej vrstve podnecovali ešte viac...
Perfektná téma pre spracovanie fiktívneho príbehu, ktorý približuje život viacerých spoločenských vrstiev, počas týchto pohnutých časov, kedy zároveň vypuklo aj povstanie roľníkov a ľudská hlúposť nepoznala žiadne zábrany ani v podobe smrteľnej choroby.
Aj mňa zaujala najskôr krásna vystížna obálka, a potom aj samotný autor, ktorého poznám skôr ako redaktora RTVS.
Nemôžem povedať, že spracovanie bolo úplne dokonalé, ale pri čítaní som prežívala akési deja vu hlavne v súvislosti s aktuálnou pliagou - covidom.
La Loba si ma získala hneď od začiatku hlavne svojimi autentickými opismi krásnej a nespútanej Aljašky. Neviem, ale mala som pocit, že autor všetky dominanty, či vrtochy tejto krajiny pozná veľmi dôverne. Úžasne sa mu podarilo zachytiť kontrast spočívajúci v spôsobe života v drsnej a mrazivej pustatine, kde je to najdôležitejšie mať vždy zabezpečenú obživu a aké také teplo, čo je naopak v modernej civilizácii automatický považované ako samozrejmosť.
Rovnako drsný a temný je aj samotný príbeh s dobre vyprofilovanými postavami, kde sa dokonca priznám, že zo začiatku som aj trochu sympatizovala s hlavným zaporákom. Stále som však viac vnímala skôr atmosféru a opísané prostredie, ako samotnú zápletku.
Môj celkový dojem, tak ako aj iným čitateľom tu na DB, pokazil až záver, ktorý pôsobí dosť nekompaktne v súlade s predchádzajúcou cca trištvrtinou knihy.
Moja tretia prečítaná kniha od Cormaca McCarthyho, a ja rozmýšľam prečo ma jeho diela tak fascinujú ?
Ani v tejto knihe čas a priestor akoby nie sú podstatné. Podstatné sú iba naše skutky, ktoré predurčujú i naše cesty života, kde veľmi záleží, koho počas nich stretneme.
Pochmúrna atmosféra plná násilia a brutality slúži ako kulisa, aby lepšie vyniklo dobro od zla.
Knihy od tohto autora majú niečo spoločné s biblickými podobenstvami a možno to je ten prvok, ktorý si ma dokáže podmaniť.
Tentokrát je po prečítaní mojim najväčším bonusom to, že sa mi táto knižka hodila do výzvy.
Inak ju z môjho pohľadu hodnotím asi ako doteraz najslabšiu z celej série.
V príbehu mi chýbalo viac cestopisných prvkov, pre ktoré som si sériu Romantické úteky obľúbila. Švajčiarsko autorka opísala dosť stroho a neprenieslo sa na mňa to pomyselné nadšenie navštíviť túto krajinu (hoc iba virtuálne), ako som to mala v predchádzajúcich častiach. Zamerala sa tu skôr na vytvorenie romantickej atmosféry na malej horskej chate, ktorá tvorila kulisu "rýchlovzťahu" dvoch ústredných postáv a to mne osobne nesadlo.
Poslední bitvu som počúvala ako audioknihu.
Musím uznať, že autor zachytil pád Berlína s nadhľadom a celkom objektívne. Ťažko sa mi počúvalo o tom, čo nás v škole za socializmu neučili, že počas útoku a bezprostredne po ňom v mnohých oblastiach mesta pomstychtivé sovietske
jednotky masovo znásilňovali, drancovali a vraždili tie najnevinnejšie a najbezbrannejšie obete ženy, deti a starých ľudí...
Pád Berlína bol strategický významný a priniesol sovietske víťazstvo, koniec druhej svetovej vojny v Európe, koniec nacistického Nemecka, ale aj zbabelú samovraždu Adolfa Hitlera a smrť ďalších vysokých nacistických predstaviteľov.
Som rada, že som sa prostredníctvom tejto knihy dozvedela o všetkých okolnostiach, ktoré bitku o Berlín sprevádzali.
Rovnako som rada, že som ju počúvala ako audioknihu, lebo prečítať ju by som asi nezvládla, čo týmto úprimne priznávam.
Pred zdokumentovaním tejto knihy vraj Anthony Summers vykonal rozhovory s okolo 600 ľuďmi, ktorí mu podali výpovede o neznámych pravdách v živote geniálnej, ale problémovej Marilyn. Za azda najcennejšie svedectvo považoval prístup k záznamom jej posledného psychiatra, ktoré vrhajú svetlo na Marilynu problémovú psychiku a jej závislosť na liekoch.
Ťažko povedať do akej miery sú tieto svedectvá pravdivé, aby sme ich nepovažovali za konšpiračné špekulácie, ale kniha je napísaná veľmi pútavo.
Možno to rúško tajomstva, ktorým je zahalený život, ale najmä smrť ospevovanej Marilyn dodáva knihe aj na čitateľskej atraktivite.
Ako chutí moc nie je mŕtva kniha a určite patrí do živej knižnice, lebo sa autorovi z rôznych aspektov podarilo vytvoriť mozaiku ľudských charakterov, ktoré sú aktuálne v každej dobe, či dokonca režime.
Osobne mi je ľúto, že som sa ku knihe dostala až teraz. Viem si predstaviť, že zohnať a čítať túto knihu napríklad začiatkom osemdesiatych rokov, si vyžadovalo slušný adrenalín.
Pri čítaní som často mala pocit, že je to paródia, ale okúsila som totalitný režim a uvedomila si: Veď my sme tak naozaj žili s klapkami na očiach a s pretvárkou, ktoré nám nasadzovali masku akejsi nenápadnosti !!!
Pociťujem hrdosť na pána Mňačka, že ako slovenskému autorovi sa podarilo vytvoriť takýto malý, ale závoveň veľký knižný klenot.
Ďalší čitateľský maratón je za mnou a ja som opäť plná dojmov z veľkolepého literárneho diela.
Som prekvapená, ako táto kniha dokázala na mňa zapôsobiť i napriek tomu, že ani jedna postava mi svojím charakterom nesadla a moje sympatie ostali nestranné, či už ku kladným alebo záporným postavám. Možno napriek tomuto faktu som sa viac sústredila na jednotlivé dejové línie a úplne som sa ponorila do opísanej stredovekej atmosféry.
Úchvatili má opisy ohľadom spracovávania vlny, ako sa pokúšali obyvatelia Kingsbridge zdokonaľovať technológie tkania látok z vlny, jej valchovanie a farbenie. Ďalej ma zaujali pôsobivé opisy v súvislosti s liečiteľstvom, ako sa v stredoveku liečili rôzne choroby alebo úrazy, ale v dnešných časoch nášho aktuálneho boja s vírusom covid, som hlavne ocenila opísaný boj s vtedajšou morovou nákazou. Našla som zmienky o dôležitosti používanía rúšok teda akehosi pruhu látky, ktorým si prekrývali nos a ústa, dezinfecie rúk napríklad octom alebo o karanténe.
Nemenej boli pre mňa atraktívne opisy ohľadom roľníctva a všetkého, čo s tým súviselo, ako sa vtedy napríklad dedila pôda alebo skôr právo na nej hospodáriť. Určite nemôžem opomenúť staviteľstvo, ako sa ďalej vyvíjalo od čias Jacka Staviteľa.
Samozrejme dejové pojítka v podaní rôzných intríg, afér alebo incidentov posúvali dej ďalej aj ja som čítala a čítala až som sa ocitla na vrchole najvyššej anglickej veže a bol zrazu koniec.
Čo viacej dodať, azda iba to, že s teším na ďalší diel.
Knihu som prečítala behom jedného popoludnia, takže je určite čitateľný atraktívna.
Je napísaná pomerne jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, kde si svojím presvedčivým prerozprávaním príbehu získava nejedného prívrženca.
Rozohratá napínavá šachová partia medzi troma hlavnými postavami čitateľa núti sledovať ich ďalšie ťahy až do samého konca (PAT, aspoň za mňa).
Môj pocit po prečítaní je trochu rozpačitý, lebo nie som úplne stotožnená touto zvrátenou fikciou so silne erotickým podtónom.
Markéta Lazarová nie je obyčajná kniha. Je to literárne umenie a na tento post ju posúva predovšetkým umelecký jazyk, ktorým je napísaná.
Priznávam, že na čítanie je vďaka tomu náročnejšia, a preto veľa čitateľov nedokáže tento literárny skvost doceniť, o čom svedčí aj pomerne nízke celkové hodnotenie.
Ja som si po rokoch opäť zgustla a príbeh Markéty a Mikoláša mi trochu pripomína Romea a Juliu, ale na český spôsob.
Krásne poetické literárne dielo.