Evaho73 komentáře u knih
Svetlo medzi oceánmi je román, ktorý ma úplne emočne vyčerpal.
Ústredným motívom je morálna diléma, kde aj ta nesprávna voľba sa javí ako dobrá, ale...
Jednoduchý príbeh o hľadaní zmyslu života po prežitej traume počas vojny, o šťastí v manželstve, o bolestných stratách, o nádeji a nesprávnom rozhodnutí, o výčitkách svedomia, o zrade, o láske, o odpustení, či nádeji.
Ako čitateľka musím vyzdvihnúť opísané prostredie ostrova Janus, ktoré dodávalo príbehu dokonalú búrlivú atmosféru. Ďalej boli hlavné postavy vykreslené tak, že s každou som sympatizovala, každú som chápala, s každou som prežívala bolesť, bolo i pre mňa ťažké rozhodnúť sa, ktorá je tá dobrá a zlá.
Po prečítaní môžem iba konštatovať, že túto knihu tak skoro znovu čítať nebudem, lebo prežité emócie budú vo mne rezonovať ešte veľmi dlho.
Je to dobre alebo zle ???
Keď autor vie písať a zapojí vás, okamžite to pochopíte, hltáte stránky, nevnímate okolie, hodiny utekajú a chcete, aby ste mohli zastaviť čas, aby ste tú knihu nedočítali do konca.
Asi toto všetko som cítila pri čítaní oboch kníh z tejto série, a podľa mňa je ich autor jeden z najtalentovanejších autorov psychologických thrillerov vôbec.
Myslela som si, že prvý diel už nič neprekoná, a namiesto toho ma tento druhý ešte o niečo viac pohltil svojím silným, rozhodným a intenzívnym štýlom jazyka. Okrem toho, že ma autor dokázal udržať v napätí až do poslednej stránky, rovnako ma dokázal aj prekvapiť.
Teším sa na ďalší diel !!!
Toto stretnutie s kanceláriou č. 141, kde nechýba svojský humor a typický nadhľad nad vecou, som si zatiaľ užila asi najviac.
Opäť musím pochváliť autora, ako dokáže okoreniť svoje zdanlivo obyčajné príbehy možno práve aj dobre vyprofilovanou skupinou postáv z radu vyšetrovateľov, ktorých praktiky sú nám čitateľom akési povedomé a možno aj blízke z pohľadu našej mentality. Tento prípad poznačil aj samotných detektívov a som zvedavá aký dopad to bude mať na ich ďalšie vyšetrovacie praktiky.
Excelentná historická sága zo 17. storočia približujúca zrod českého krištáľu, ktorý sa stal veľmi žiadaným luxusným artiklom.
Musím iba obdivovať spracovanie tohto diela, ktorým autor preukazuje svoje odborné vedomosti, či už ohľadom výroby skla, ako aj opisom s tým súvisiacich historických udalostí.
Dej je veľmi dobre prepracovaný do posledného detailu so zaujímavými postavami, ktoré ma neprestávali baviť až do konca. Teším sa na ďalšie pokračovanie osudov rodiny Heřmánov.
Navzdory zaškatuľkovaniu tohto diela medzi pornografickú literatúru, som sa ho odvážila začať čítať s predsavzatím, že pokiaľ bude jeho obsah presahovať určitú hranicu nemravnosti, knihu odkladám. Pokiaľ by som ju čítala v čase jej vydania, tak by som ju s najväčšou pravdepodobnosťou aj odložila, ale na dnešné pomery, kde v skoro každom druhom ženskom románe je sex opisovaný oveľa pornografickejšie, ju považujem za kultivovaný spoločenský román s odvážnym nádychom erotiky.
Na pozadí opisov predovšetkým ženskej zmyselnosti vynikajú asi najviac rozdiely a predsudky vtedajšej spoločnosti.
Ďalej je to román, napísaný síce mužom, o žene ako takej v celej jej podstate.... o ženskej osamelosti, o pomalom prebúdzaní vášne, o túžbe byť matkou, o ochote obetovať pohodlie za šťastie a partnerskú lásku...
Bodaj by dnes aspoň jedno erotické dielo obsahovalo aj takéto vyššie rozmery, ako iba prázdne, akože ohurujúce sexuálne opisy, častokrát hraničiace s už spomínanou pornografiou.
Nehodnotím na plný počet z toho dôvodu, že niektoré opisy mi prišli veľmi primitívne aj vzhľadom na dobu vydania tohto románu a použitý literárny jazyk na mňa zapôsobil nesúrodým dojmom, hoc si uvedomujem, že to bol možno aj autorov zámer na vyniknutie spoločenských rozdielov.
Mám rada romantické knihy a obzvlášť ten spôsob romantiky, ktorý zachytáva táto kniha.
Láska má veľa podôb, niekedy sa rodí pomaly a veľmi bolestne, aby cez priateľskú lásku, prerástla do lásky obetavej, mileneckej, zaväzujúcej rodičovskej až do prístavu stálej partnerskej lásky.
Obdobne sa vyvíjala i láska medzi hlavnými postavami a páčil sa mi autorkin štýl, akým knihu napísala. Postavy boli trochu komplikované, ich vývoj nebol priamočiary, ale o to vyznievali realistickejšie.
Najskôr ma zaujala obálka a neskôr i samotný thriller s nedôveryhodnou rozprávačkou v hlavnej úlohe, kde jej psyché ovplyvňuje detstvo prežité v pestunských rodinách. Za mňa knihu hodnotím, ako divokú jazdu s množstvom zvratov vyvolávajúcich následné špekulácie o možnom pachateľovi, kedy sa navyše v závere potvrdil môj prvý predpoklad.
Celkovo bola zápletka trochu "pritiahnutá za vlasy" a viac by som ocenila jej reálnejší vývoj a následné vyústenie.
Obrovské prekvapenie.
Nečakala som od tohto diela až takú autentickosť a hlavne pre čitateľa tak atraktívne spracovanie, ktoré i mňa pohltilo od prvej po poslednú stranu.
Na to, že Tichý Don I. obsahuje skoro 670 strán, nenašla som v ňom jediné hluché miesto, ktoré by ma nebavilo alebo nudilo.
Najviac ma zaujal opísaný spôsob života kozákov, ich tradicií, mravov alebo obyčajov. Autor na mnohých miestach opisuje prácu na poliach, lebo kozáci boli v prvom rade roľníci s hlavnou túžbou pracovať na poliach. Veľkolepé opisy prírody alebo napríklad odevov, tancov a piesní, rovnako uchvátili moju čitateľskú dušičku.
Nečudujem sa, že autor za toto dielo obdržal Nobelovú cenu.
Dúfam, že III a IVdiel, na ktorý sa po krátkej prestávke chystám, bude obdobne spracovaný.
Niekedy sa cítim ako Joanna (hl. postava) pri návšteve rodnej dedinky.
Mám pocit, že sa tam ženy správajú obdobne, ako opisuje vo svojej knihe Ira Levin ;-).
Malomestský spôsob života, kde každý každého pozná, chtiac - nechtiac núti nových prisťahovalcov prispôsobiť sa sociálnemu stereotypu, aby zapadli do komunity. Často tak nevedome tieto osoby začnú meniť svoje návyky a ten, kto sa nedokáže prispôsobiť, vyčnieva z radu, je terčom pre ostatných...
Ja v tomto vidím istú nadčasovosť, ktorú sa autorovi podarilo zachytiť, hoc trochu extrémnym spôsobom.
Krásny príbeh odohrávajúci sa v jednom z najatraktívnejších miest na svete v Paríži.
Autorka Paríž vykreslila ako mesto nezabudnuteľných chutí, z ktorých najviac vyniká omamná chuť i vôňa čokolády.
V knihe sa prelínajú dva krásne príbehy lásky, jeden zo súčasnosti a jeden z minulosti, na ktorú sa nikdy nezabudlo. "Báječný krámek s čokoládou" je však aj príbehom lásky k sebe samému a znovuobjavenej dôvery a sebaúcty. Hymnus na život, ktorý treba mať odvahu žiť až do posledného dychu.
Magický, pútavý a dojemný...
DNA je inteligentný detektívny román s pomaly plynúcim dejom, so sympatickými ústrednými postavami, podrobnejšie zameraný na policajné postupy, ktoré metodicky odhaľujú vrstvu po vrstve dômyselné sprisahanie zahŕňajúce záhadné, kódované správy, temné rodinné tajomstvá a niektoré nové hrôzostrašné metódy vrážd obetí, o akých som ja osobne zatiaľ nečítala.
Teším sa na ďalšie časti.
"V zúfalstve a v nebezpečenstve sa človek naučí veriť v zázraky, inakšie by to neprežil."
Krásny citát... a čo dodať ?
Erich Maria Remarque v tejto knihe dômyselne vykresľuje predvojnové obdobie a náladu v Európe. Zároveň čitateľom približuje realistický obraz vtedajšej spoločnosti, ktorá mám pocit, sa svojimi zvláštnosťami alebo problémami nezdá príliš vzdialená od našej súčasnosti.
Najviac sa mi páčilo, že okrem utrpenia, prenasledovania, smrti a nešťastia zohráva v príbehu rozhodujúcu úlohu aj láska.
Úžasné litarárne dielo.
Atmosferický detektívny román odohrávajúci sa v Austrálii prezentujúci rôzne ľudské charaktery, ktoré môžu existovať v malom farmárskom meste zmietajúcom sa v ťažkostiach spôsobených suchom. Príbeh sa odohráva v minulosti aj súčasnosti a postavy sú vzájomne prepojené. Autor čitateľa nabáda k neustálemu spochybňovaniu hypotéz o tom, čo sa skutočne stalo a dokáže prekvapiť rozuzlením.
Drsné, brutálne a zvrátené scény, pri čítaní ktorých mi naskakovali zimomriavky.
Opäť som dostala 2 v 1, čiže sa tu riešili dve zápletky, vyšetrovanie ktorých sa presúvalo od jedného detektíva k druhému.
Postavy sú celkom dobre psychologický vykreslené a práve tento aspekt ma nútil prevracať stránky jednu za druhou, o čom svedčí aj fakt, že som knihu prečítala za dva dni.
Stopy vraha tu boli naozaj precízne premyslené do najmenších detailov a pre vyšetrovateľa až priveľmi frustrujúce. Práve tento aspekt si dokázal udržať moju pozornosť od začiatku až do konca. Dvojica vyšetrovateľov mi bola sympatická hlavne v tom, ako sa dokázali dopĺňať a navzájom si pomáhať. Trochu rušivým elementom bola nie príliš vydarená zápletka týkajúca sa dôvodov prestupu Luca Callanacha z Interpolu.... ta ma vážne sklamala a vôbec sa mi do celkového konceptu nehodila. Inak super napínavé čítanie to bolo.
Táto kniha bola presne to, čo som potrebovala - únik do vidieckeho sveta, kde každý každého pozná, so skvelými postavami a humorom.
Páčili sa mi tu opisy írskeho vidieka, jeho tradícií a zvykov. Dr. Fingal Flahertie O'Reilly bola skvelá postava a neviem prečo, ale jeho svojrazný charakter mi veľmi pripomínal doktora z filmu Vesničko má středisková.
Postupne sa pustím do čítania ďalších epizód, lebo je to pohodové a relaxačné čítanie.
Autor ma zaujal už knihou Sběratel sněhu, ktorá sa mi veľmi páčila svojim spracovaním, takže pri Café Groll som svojim spôsobom išla na istotu, že i táto kniha ulahodí mojej čitateľskej dušičke.
Opäť sa čítanie stalo pre mňa zážitkom, pri ktorom mi najviac imponovalo dobové stvárnenie čias minulých a úžasná atmosféra.
Užívala som si prerozprávanie spomienok bývalého lekára padlých žien z dvoch perspektív, kde ma zaujala práve rozdielnosť ich vnímania z pohľadu oboch rozprávačov.
Perfektná charakteristika postáv pridáva tejto novele ešte ďalší pomyselný punc kvality. Na záver musím dodať, že sa teším na ďalšie diela tohto talentovaného autora.
Kniha "Pařížská švadlena" splnila moje očakávania. Spájajú sa v nej rôzné prvky ako napríklad rodinná história opradená tajomstvom, dve časové línie, špionáž, láska a utrpenie. Vďaka tomu je dej veľmi pestrý a čitateľ je konfrontovaný s neustále sa meniacimi zápletkami.
Dejová línia odohrávajúca sa v čase 2. svetovej vojny ma presvedčila viac, ako tá zo súčasnosti, keďže pocity postáv tam pôsobili oveľa živšie. Hoci móda nepatrí medzi moje životné topky, autorke sa podarilo nadchnúť ma aj pre toto odvetvie. Predovšetkým bolo vzrušujúce zistiť to, čo sa deje v zákulisí. Hlavná postava bola dokonalá, pretože používala vlastný rozum a vo svojich rozhodnutiach bola tvrdá a nezastaviteľná.
Pridávam sa k skupine čitateľov, ktorá túto knihu hodnotí skôr ako podpriemerné čítanie.
Prečo ?
Medziľudské vzťahy zachytené v knihe mi pripomínali malú kralikáreň, kde hlava - nehlava každý s každým, akoby to malo byť úplne prirodzené v živote nás ľudí. K tomu všetky postavy vlastia prevažne samé záporné ľudské vlastnosti, ako pokrytectvo, závisť, žiarlivosť, škodoradosť, vypočítavosť, chamtivosť...atď. Akoby toho už nebolo dosť aj tie detské postavy premýšlali a konali obdobne.
Možno by som to všetko aj dokázala tolerovať, pokiaľ by to malo aspoň nejakú originalitu.
Dve hviezdy dávam iba preto, lebo som si tento román nakoniec zaradila do kategórie "paródia na život" v domnienke, že azda by to mohol byť aj autorkin úmysel.
Môj aktuálny prienik českou literatúrou zatiaľ uzatvára nenápadná Honzlová, ktorá si totálne získala moje sympatie svojim postojom voči nespravodlivosti alebo ľudskej hlúposti.
Ako sa vlastne budoval socializmus, na akých princípoch, aké mal dopady na ľudí ? Na tieto otázky poskytuje vysvetlenie prostý príbeh mladej nadanej speváčky a tanečnice, ktorej talent ostal nevyužitý z dôvodu politickej "nespoľahlivosti". Autentická výpoveď napísaná úžasným literárnym jazykom s postavami, ktoré dokážu chytiť za srdce je pozoruhodné literárne dielo, ktoré určite stojí za povšimnutie.