fanciulla komentáře u knih
Halinu ráda poslouchám, s touto knihou je to slabší. Některé texty byli lepší /příběhy s pointou/, některé byli jen takovým vyprávěním o tom co jedla na dovolené.
První část mě bavila o hodně víc. Podrobné popisy soubojů mě nudí, to jsem jen přelítla. Bylo tam i pár pěkných pasáží, ale ten konec, SPOILER kdy Ciri skončila u Potkanů, mě sklamal. A to až tak, že nevím jestli budu číst další části.
Knihu som počúvala ako audioknihu cez youtube. Keby som ju mala čítať, asi by som to nezvládla. To, čo si z tejto knihy môže odniesť aj človek, ktorý neverí v pravdivosť príbehu je, že pokiaľ si človek vyberie cestu, má po nej kráčať s nezlomným odhodlaním. Páčila sa mi aj charakteristika života v pravde. Je to život úmyselný, silný. Pre mňa osobne to bolo poštuchnutím k tomu, aby som netrávila čas hlúposťami, ale venovala sa podstatným veciam. Je viacero ciest ako sa dostať za hranice bežnej skutočnosti, cesty popísané v tejto knihe patria k tým nebezpečným, toho si musí byť učeník ustavične vedomý. Don Juan si s Carlosom musia vyjasňovať aj zakladné pojmy, lebo každý z nich pochádza z inej kultúry. Najlepšie boli zážitky s Mescalinom. To, čo je obsiahnuté v knihe je len torzo toho, čo sa mal Carlos naučiť, ale pretože podľahol prvému prirodzenému nepriateľovi - strachu, zutekal. Záver knihy tvorí analýza celého učenia, v ktorej autor nezaprie vedca v sebe.
Mala som trochu strach, z toho, že sa jedná o prostredie tajných služieb, bála som sa, že to bude príliš komplikované, ale nakoniec to bolo príjemné čítanie. V skutočnosti je to viac o literatúre, než o tajných službách, v knihe je mnoho odkazov na literárne diela, prevažne britské. To, že je to napísané v ich-forme z pohľadu mladej ženy je významné plus.
Prečítala som len prvú poviedku a začala druhú, ale nudí ma to, je to morbídne, tak nejak strohé či stručné, ide to úplne mimo mňa, takže sa nebudem nútiť to čítať ďalej.
Autor-rozprávač a Zorba predstavujú dva prístupy k životu, jeden je intelektuál, ktorý si zachováva odstup a druhý je jednoduchý človek, ktorý sa do všetkého vrhá po hlave. Jeden rozjíma o Buddhovi a druhý sa v údive pýta "Čo je to more, žena? Čo to je pane?" Autorov prístup je mi bližší aj jeho vnútorný monológ, jeho prežívanie a pocity ma bavili. V knihe je dosť zaujímavých momentov, kvôli ktorým stojí za prečítanie.Jediné čo sa mi nepáčilo, je ponímanie ženy čiste ako sexuálneho objektu, ale asi to zodpovedá dobe a prostrediu.
Knihu som čítala dávno, niekedy na strednej škole a dej si dobre pamätám. Ako ja som trpela s tými deťmi!
Moja prvá kniha tohoto druhu, zaujímavý pohľad na miznúce spoločenstvá, teda miznúce už v prvej polovici minulého storočia. Napriek tomu, že sa jedná o tak dávno napísanú knihu, má čo povedať aj vďaka autorovým úvahám na začiatku a na konci knihy.
Moja prvá kniha od Chestertona, rozhodne si prečítam aj ďalšie, ku ktorým sa dostanem.
"Když Tomáš Akvinský prohlašoval duchovní svobodu člověka, dával základ všem špatným románům ve vypůjčních knihovnách."
"Důvod, proč životy boháčů jsou v hloubi tak krotké a bez událostí je prostě v tom, že si mohou výbírat události. Jsou nudní, protože jsou všemocní."
"Být narozen na tomto světě znamená narodit se v nepříznivém prostředí a tudíž narodit se v romantickém příběhu."
Na tejto knihe ma fascinovali dve veci. Človek, ktorý nevie čítať ani písať odíde za prácou na druhý koniec sveta a nechá doma ženu, ktorá takisto nevie čítať ani písať a pritom si ani neuvedomí, že osem rokov bez akéhokoľvek kontaktu môže nejak narušiť toto manželstvo. Druhá vec je Hordubalovo odmietanie vidieť pravdu. V prostredí a dobe, keď bol rozvod nemysliteľnou vecou ťažko riešiteľná situácia. Je to moja druhá kniha od Čapka a som prekvapená ako perfektne vystihol myslenie dedinského človeka. Trochu ma mrzí, že nedáva nahliadnuť aj Polaninej mysle.
Príbeh o neobyčajne nesympatickom človeku zostavený zo svedectiev jeho známych. Moja prvá od Čapka a určite nie posledná.
Ku knihe som sa dostala cez videá na you tube a myslím, že sa k nej budem stále vracať. Mnohé veci som už pochytila aj skôr kde-tu, ale v tejto knihe som pochopila mnohé "prečo". Som z nej nadšená, najmä z toho, že nepoužíva podobenstvá a príbehy, ale rozpráva polopatisticky a dnešnou rečou. No a teraz je predo mnou úloha nájsť v sebe bránu do ticha, nechať rozpustiť ego a poznať kto som, kto sme. Ďakujem, pán Tolle.
Prekvapilo ma ako jednoducho žil pán doktor, obyčajné lavice pri kuchynskom stole, šatníková skriňa, čo držala zavretá len pomocou ponožky, malé izbičky. Ale nikde ani stopa po rozmrzelosti, závisti či reptaní na ťažký život. Dýcha z toho láska k ľuďom i zvieratám a humor. Krásne čítanie, kam sa hrabú trilery a horory a podobné nezmysly. O to krajšie, že sú to reálne príbehy.
Ale tá obálka, tak tá je jednoducho strašná. Keby som na knihu narazila v knižnici, určite si ju nepožičiam a to by bola škoda.
Knihu som si kúpila v šestnástich, pretože ju veľmi vyzdvihovala moja milovaná svätá Terézia z Lisieux. A snažila som sa, ale neoslovila ma. Nemám problém s myšlienkami, ktoré obsahuje, ale so spôsobom podania. Hrozne ma rozčuľoval a rokmi to bolo len horšie, je to na mňa príliš stredoveké.
Táto kniha ma utvrdila v tom, že knihy o stredoveku nie sú pre mňa. Tak do polovice som to poctivo čítala, ale potom to už boli len popisy bitiek a to ma nudilo. Čakala som niečo viac, pretože autor tu bol doporučovaný v diskusii, ale je to samé zabíjanie, znásilňovanie a pomsta a do toho "Boh je na našej strane". Z druhej polovice som si vyhľadala len pasáže o Mesalinde, čo bola jediná postava, ktorá ma ako tak zaujala. Už sa ani nebudem pokúšať o iné knihy autora.
Moja prvá kniha od autora, prečítaná za dva dni. Začiatok bol napínavý, ale od chvíle, čo sa Paul a Claire stanú milencami, je to už len trápenie. Celé to vyznieva do prázdna, aspoň ja som nepochopila k čomu to malo dospieť. Asi potvrdenie jednej myšlienky z knihy, že prehlásiť nejaký okamžik za koniec, je len zvyk, očakávať rozuzlenie je predsudok. Čo sa nedá poprieť je autorova schopnosť vykresliť atmosféru, úplne som zatúžila navštíviť Paríž.
To je presne ten druh kníh, ktoré mám rada. Je to zo života, je tam humor a nadhľad, neuveriteľná prehliadka prapodivných postavičiek obývajúcich odľahlý kút Ameriky.
Pre Semish: do šesťdesiatky mi chýba ešte 25 rokov.
Knihu som si vybrala kvôli komentárom na DK a nezdá sa mi nijak zvlášť úžasná. Hlavný hrdina a rozprávač Jack je protivný a sebecký puberťák. Atmosféra knihy je skľučujúca, celá rodina žila vo zvláštnej izolácii ešte za života rodičov, čo sa odrazí na tom, že deti to sami nezvládajú.
Knihu som mala prečítanú raz-dva, číta sa ľahko. Sandy mi trochu pripomínala slečnu Smily tou svojou samostatnosťou a tvrdohlavosťou.