fanciulla komentáře u knih
Moja prvá kniha od Daphne du Maurier. Pekná rodinná história, dobre sa čítala, ale je to také ľahké čítanie, nijak zvlášť ma to nenadchlo, za pár mesiacov si ju nebudem pamätať.
Kniha zoznamuje s prostredím Oxfordu, hlavný hrdina prežíva "úžitkový" milostný vzťah a odhalí jednu záhadu tragickej lásky. Dobre sa mi čítala, ak budem mať príležitosť určite si prečítam ďalšie.
Kniha má smutnú atmosféru, Hadžim, aj keď má všetko, nedokáže byť šťastný a jeho láska z detstva sa bohvie prečo rozhodne pre samovraždu. V doslove som sa dočítala, že samovraždy sú v Japonsku vo vyššej spoločenskej vrstve dosť bežný jav. Prvá a asi aj posledná kniha od tohto autora.
Nie som čitateľkou detektívok, skôr sa im vyhýbam. V tejto je na môj vkus príliš veľa vrážd a príliš veľa vrahov. Ale, samozrejme, geniálne vymyslené to je.
Páčila sa mi časť o zasvätení do duchovného sveta, veľmi zaujímavé predstavy o posmrtnom živote a o silách pôsobiacich za svetom.
Knihu som si požičala po tom, čo som v rádiu začula útržok rozhovoru s autorom. Očakávala som zaujímavý cestopis, ale sklamala som sa. Hlavná postava mi bola krajne nesympatická aj tým, že bola ochotná súložiť bez výčitiek s kdekým. Keď sa na scéne objavil démon a hlavný hrdina s ním uzavrel dohodu, bolo to na mňa príliš a prestala som čítať. Súhlasím s leami.
Tak opakované narodenie sa na tento svet je téma, ktorá je v móde, nemôžem sa zbaviť dojmu, že kniha je napísaná na efekt, komerčne, aby sa dobre predávala.
Prečítala som len prvú časť a odložila. Celý čas som čakala, kedy tie detiská niekto poriadne vytrieska po zadku, ale nedočkala som sa. Mimochodom, odkiaľ sa v americkom prostredí vzali mená ako Eliška a Mikeš? Prečo postavy nemajú anglickú variantu týchto mien, keď majú anglické priezviská? Pôsobí to rušivo a mňa to dráždi.
Prečítala som len prvé dve či tri poviedky a ďalej sa nedalo, autorkin štýl mi vôbec nesedí. Pre mňa neskutočne patetické.
Pred prečítaním knihy som nevedela nič o asasínoch, moslimských bojovníkoch ochotných k samovražednému atentátu. Takže táto zvrátenosť má najmenej osemstoročnú tradíciu. Dej knihy je zaujímavý a nie je v ňom núdza o vraždy uskutočnené s veľkou krutosťou, napriek tomu som necítila ani zhnusenie ani smútok. Pre mňa je najväčším plusom tejto knihy, že autor využil postavy k tomu, aby predniesli svoje stredoveké kresťanské, moslimské a židovské názory na život, lásku, ženy, sex, smrť, moc a zmysel života.
"Láska je smyšlenka dekadentních horních společenských tříd." s.140
"Existují jen stracené a nedosažitelné ráje" s.144
"Jsem žena z háremu.
Krása je mým osudem.
Zajetí mým prokletím.
Mám bohatý šat
a bídné postavení.
Mým řemeslem je oddanost,
rozkoš mým břemenem.
Ač paní mnoha služebnic
sama jse otrokyně,
střežena jako poklad,
využívaná jak jízdní zvíře.
Jsem hračka,
měmý anděl
v předsíní pekla." s. 245
Po prečítaní som mala dojem, že Indovia sú národ posadnutý kúzlami a trikmi, ktoré považujú za skutočnú mágiu, podvodmi všetkého druhu a túžbou po bizarnostiach. Ani trochu som sa nenudila a občas som na musela nahlas smiať, naozaj dobre napísaná kniha. Obálka je zavádzajúca, lebo na nej nie je Ind, ale pravdepodobne nejaký melanézsky šaman.
Tak van Gogh mal skutočne ťažký život, najťaživejšie pre mňa bolo to obdobie, keď žil ako kazateľ medzi chudobnými baníkmi.
Spočiatku som knihu často odkladala, naozaj baviť ma začala, až keď sa na scéne objavili ľudia. Orientovať sa v množstve mien som sa ani nesnažila, ale páčil sa mi príbeh o Turínovi a z úpadku a potopenia Númeronu mi bolo smutno. Určite je to inšpirované Atlantídou.
Neradostný a príliš stručný príbeh, ktorý mi nedal veľa možnosti pochopiť postavy a ich počínanie. Na obálke pekná, mladá žena zatiaľ čo dcéry Bernardy Alby boli do jednej škaredé a nesympatické.
Túto knižku som čítala ako dieťa a pamätám sa, že bola prekrásna, čarovná. Z deja už neviem nič, zostal len ten pocit.
Asi nie som zvyknutá na tú stredovekú krutosť, knihy o stredoveku nečítam. Prečítala som si komentáre a nikomu to zrejme nevadí, ale mne áno, zdá sa mi to až príliš ponuré. Časti o inkvizícii som preskakovala. Ale koniec je dobrý, zlí sú potrestaní a dobrí zo všetkého vyviaznú.
Po prečítaní asi tretiny som knihu odložila, pretože odlíšiť skutočnosť a predstavy hlavnej hrdinky je nemožné a to nie je nič pre mňa, nebaví ma to, rozčuľuje ma to. Po tomto autorovi už nesiahnem.
Táto kniha ma nenadchla, je v nej pár scén, kde som sa dobre bavila, ale pred koncom som musela pár strán preskočiť, aby som ju vôbec dočítala. Príbehy sú tam zaujímavé, ale žiadnu z postáv som si neobľúbila, nemá to atmosféru, je to hrozne suché.
Dej je zaujímavý, napínavý, vôbec som nerozumela Edite. Je tam niekoľko postáv, ktorých motívy by mohli byť viac objasnené, charaktery viac prepracované.
Kniha o tom, čo môže spôsobiť veľká nenaplnená láska. Čítala som ju ešte v puberte, dala by som si ju znovu, zo zvedavosti ako by na mňa zapôsobila dnes. V slovenčine má krásny poetický názov - Búrlivé výšiny.