Gracian1964 komentáře u knih
Myslím, že toto bolo moje prvé literárne stretnutie s Dobrakovovou. Páčilo sa mi to, postupné stupňovanie, zamotávanie sa, závislosť, rodinné problémy. Psychlogická sonda do postupného rozkladu a odcudzovania sa jednej, i druhej, rodiny. Ponuré, desivé, temné. Na záver sa zjaví akési svetlo aj s nádejou, aspoň som to tak chápal.
Tak tento žáner sa volá splatterpunk? Kombinovaný s young adult? Aspoň už viem, o čo ide, ha. Nostalgický návrat do socialistických osemdesiatych rokov v bývalom Československu. Áno, autor pokombinoval jedno s druhým, ale napriek tomu, alebo vďaka tomu, ma dobre pobavil. Aj je to pomerne dobre napísané, na to, že ide v podstate o tzv. brakovú literatúru. Vidieť, že autor je učiteľ. Objavil som v texte jednu nezrovnalosť, ktorú si autor ani neskorší editori nevšimli. Keď odchádza eštébák Novák s iblis do hotela, idú autom Tatra 613, čiernym. Potom, čo sa Iblis Nováka zbavila, nasadla do auta, no to sa nejakým podivným zázrakom zmenilo na čiernu Volgu. Alebo že by autor skúšal pozornosť čitateľa? Ešte som si všimol časté nezmyselné rozmiestnenie čiarok, ale za to asi milý Kubicsko nemôže, hm... Vždy pripravený!!!
Moje tretie stretnutie s Conanom z pera Ondreja Trepáča a štvrté vôbec od tohto autora. Zaujímavý a pútavý príbeh o putovaní nášho slávneho barbara za kalichom života, ktorý pomôže prebrať jeho milovanú Dareenu. Obdivujem, s akou fantáziou dokáže vystavať príbeh. Samozrejme, nejedná sa o žiadnu vysokú literatúru a preto k nej treba pristupovať s týmto oným. V rámci žánru. Celkovo by ma zaujímalo prečítať si, ako Conana spracovali iní autori, či už zahraniční alebo českí či slovenskí. A porovnať si ich. Neviem, či sa k tomu niekedy dostanem, ale ak áno, určite využijem príležitosť.
Knihu nebudem klasifikovať hviezdičkami, lebo som ju nedočítal do konca. Kdesi za polovicou som to vzdal, priznávam pokorne. Keď som sa tak zamyslel a spýtal sám seba, prečo to vlastne čítaš, milý Gracian, keď ťa to vlastne ani nezaujíma, ani nebaví a navyše si z toho unavený jak to hovado. Nuž, tak som to s úľavou odložil. Tento Cartarescu písať vie, o tom žádná, ale moje nervy, nech si tie halucinačno horúčkovité vízie číta kto chce. Tie nudné nekonečné opisy a úvahy. Občas mi blysla hlavou myšlienka v znení : pološialený grafomanský maniak. Nič v zlom, Cartarescu, ale idem radšej čítať nejakú normálnu knihu, lebo z tej tvojej by mi mohlo aj švihnúť. Hor sa nadol!!!
Mne to rozhodne nepripadalo ťažko čitateľné, zdĺhavé ani nudné. Práve naopak, bolo to veľmi zaujímavé, pútavé a dobre čitateľné. Akési polotemné dobrodružstvá marockého mladíka, odvrhnutého rodinou a hľadajúceho si svoje miesto vo svete a v živote. Jeho zložité putovanie z Maroka do Barcelony, jeho láska, túžby, vášeň k arabskej poézii i k francúzskym detektívkam. Koniec je dosť smutný. Páčilo sa mi to hodne, na plný počet hviezdičiek, rozhodne!!!
Autor opisuje pokrivené obdobie normalizácie, miestami to bolo zábavné, miestami aj trochu nudné, napísané však bravúrne, cítiť, že autor je literárny vedec. Skúsim od neho aj inú knihu, aby som dokázal porovnávať, keďže toto bolo moje prvé stretnutie s autorom.
Tajomná atmosféra, hmla, dom na vrchole hory, tajomní obyvatelia, mladá návštevníčka, čo chce prísť veci na koreň, záhada, temno, strach, skrátka gotická atmosféra. Musím sa však priznať, že sa ku mne toto dielo nedokázalo tak celkom priblížiť, alebo naopak, hm....
Škoda, že som nestihol prvý koment, ale nič to zato. Mierne náročnejšie čítanie, to rozhodne, ale keď sa čitateľ ponorí a sústredí do sveta autorovho vnímania a spôsobu písania, ide to. Občas som sa v tých dlhých, košatých a odbočovacích súvetiach strácal, bolo treba udržiavať pozornosť a sústredenie, ale časom som si zvykol a dokázal toto filigránske umenie oceniť. V niektorých pasážach nám autor predvedie, že dokáže písať aj jasne, stručne, úderne a jednoducho. Nádherne napísané, pripomínalo mi to atmosférou Kafku, Canettiho a podobne. Kedysi som videl aj kúsok filmu, natočeného podľa tohto famózneho románu, ale len matne si naň spomínal, utkvela mi v pamäti len veľryba a ponurá bezútešná atmosféra. Rád by som si ten film pozrel, takisto aj iné filmy od režiséra Bélu Tarra. Možno raz, hm... Kto to s čítaním tohto skvelého románu nevzdá, rozhodne neoľutuje, ale varovanie - nie je to pre čitateľa začiatočníka, hehe....
Pekne vymyslené a dobre napísané. Musím priznať, že český preklad je omnoho lepší, prvý a tretí diel čítam v slovenčine a je to zreteľný rozdiel k horšiemu. Túžba pozrieť si mesto Sandomerz vyvstala aj u mňa.
Správa amerického psychoanalytika o mysli Adolfa Hitlera. Zaujímavé čítanie. Samozrejme, v tom období boli k dispozícii obmedzené zdroje, správa je z roku 1943, takže informácie a svedectvá, ktoré sa objavili po tomto roku, sa tu neobjavujú, ale v doslove je to pekne doplnené.
Dobrá a erudovane napísaná kniha, snaží sa byť objektívna, čo sa jej aj v podstate darí. Číta sa pohodlne, bál som sa, že v nej bude plno nezáživných informácií a nudných pasáží, ale nebolo to tak. Mnohé som sa dozvedel. Kto sa o danú problematiku zaujíma, rozhodne neurobí chybu, keď po tomto diele siahne.
Moje druhé alebo tretie stretnutie s Moraviom, ale tie predchádzajúce boli tak dávno, že si ich pamätám len veľmi matne, takmer vôbec. Sú tu dva príbehy, prvý, Nuda, je o zhýčkanom chlapíkovi z bohatej rodiny, považuje sa za maliara, ale maľovať prestal. Trápi ho nuda, ale on si pod nudou nepredstavuje to, čo obvykle my, ale to, že si nedokáže vytvoriť vzťah k veciam a k ľuďom. Divný chalanisko, čo? Je tu aj jeho tupá a pomerne uderená milenka Cecília, prázdna a živočíšna, pre mňa obidvaja hlavní predstavitelia vrcholne nesympatickí, úprimne, najradšej by som ich utĺkol hrdzavou motykou, odpustite mi. Druhá novela, Cesta do Ríma sa mi páčila oveľa viac, aj s jej hlavným protagonistom Mariom, ktorý sa považuje za básnika, ale žiadnu báseň nenapísal, lebo vraj všetko zaňho už napísal Apolinaire, okrem toho sa cíti byť dosť disponovaný, nech už to znamená čokoľvek. Takže tak, neviem, čo k tomu viac napísať, každopádne, dá sa to prečítať a Moravia je považovaný za kvalitného, hodnotného spisovateľa.
Známy mi to veľmi doporučoval, tak som si to prečítal, ale mňa to zas až tak nezasiahlo. Nie som veľmi na sci - fi, keď tak radšej nejaká dobrá fantasy, hm....
Pohodové čítanie, príbeh s detektívnou zápletkou z nezvyčajného prostredia Kurzu tvorivého písania. Nedá sa povedať, že by ma ktovieako nadchol, ale ani ma neurazil. Poďme ďalej.
Čakal som, že táto kniha bude mať viac komentárov, ale čo už, tak aspoň pridám ten svoj. Dozvedel som sa z nej mnoho nových zaujímavých vecí, týkajúcich sa hudby, ktorá ma baví a zaujíma. Taktiež som rád, že tie turbulentné roky pán autor prežil a neprefetoval sa až do víťazného konca. Asi by som si celkom rád prečítal aj Těžkej nářez, hm....
Opäť návrat do detstva po dlhých rokoch. A dobrodružstvá Tarzanovho syna Jacka s bojovým menom Korak v divokej džungli. Príjemné reminiscencie.
Na knihu som narazil na blšáku, v detstve som ju vlastnil i neraz čítal, tak som ju z nostalgie kúpil a prečítal opäť, s odstupom 40 rokov. Príjemný návrat v čase.
Bol som z čítania dosť unavený a znechutený, možno až deprimovaný z toľkého násilia, mizantropie, bezútešnosti a beznádeje. Pobavil ma autorov postoj k deťom - malé zrúdy, haha...je na tom niečo, hm....
Prečítané rýchlo. Páčilo sa mi to, viac prvá časť, ale ani druhá nebola zlá. Pútavo napísané, akčné, poučné. Hneď som to posunul aj synovi, nech sa poteší, prirovnal to trochu k Mužovi z vysokého zámku, teda že je to podobná téma.