Gracian1964 komentáře u knih
Autor je sice grafoman, s tým sa dá súhlasiť, ale ja by som rozhodne slovíčko vyškrtol, a nie jedno, ale spústu slovíčok by som odtiaľ tak vyškrtol, že až.... Ale nedá sa. Niektoré časti sa mi páčili viac, niektoré menej... Neviem, či po tomto ešte siahnem po Solenoide, ale azda mu dám šancu.... časom....
Opäť znamenito napísané, obzeranie sa späť slávneho umelca - maliara Ona za svojou kontroverznou minulosťou, prehodnocovanie, ospravedlňovanie, pochopenie, zmierenie, hm... Krátke, úderné.
Dobre a kvalitne napísané, bez debaty. Aj téma zaujímavá, záhrobie, duchovia, démoni, tajné spolky, mysteriózne atmosféra, vraždy, kúzla, rituály, napätie, tajomstvo, hm.... je z čoho vyberať. Až na záver mi docvaklo, že je to vlastne len prvá časť, takže dej je zatiaľ neukončený a ak budem chcieť vedieť, či sa podarí dostať Darlingtona späť do sveta živých, musím si počkať na druhú časť. Ale vydržím, vždy je čo čítať, není liž pravda???
Tak, dočítané pomerne rýchlo, však to nebolo dlhé. Prvý komentár, hm...na to, že to už nie je úplná novinka, čudné, že ju tu ešte nikto neprečítal a nekomentoval. No, dej sa odohráva čosi vyše 5 rokov po prevrate v Chile, to znamená tipujem že v roku 1979 na jar až v lete. príbeh dvoch mladých ľudí, redaktorky z buržoáznych kruhov s dobrým srdcom a fotografa zo strednej vrstvy, vyštudovaného psychológa, ktorý sa zapája do ilegálnej činnosti. Tí dvaja sa zblížia a napokon aj Irena sa podieľa na ilegálnej činnosti, na čo doplatí a obaja sú nútení emigrovať. Nuž, číta sa to pekne a dobre, nie je to síce také skvelé, ako Dom duchov, ale štandardne dobré to veru je. Howgh!!!
Až mi bolo zle, keď som si to všetko predstavoval.
O čom je táto kniha, sa dočítate v konotácii. Moje dojmy sú vrelo pozitívne. Poučil aj pobavil som sa. Navyše opäť ma potešilo, že dávam prvý komentár. Taktiež prvé stretnutie s Kasardom ako prozaikom, konečne. Nebudem sa brániť ani ďalším.
Ja nie som veľmi rád, že už to mám za sebou, lebo by som chcel poznať dalšie osudy majora Starbucka. Opis najkrvavejšej bitky americkej občianskej vojny v septembri 1862. Des a hrúza. Nathaniel krásne zatočil so svojimi neprajníkmi. Z konca knihy som mal dojem, že autor sa ešte nechystá skončiť, ale skutočnosť je taká, že asi skončil. Čo už, škoda.
Zaujímam sa o všetky knihy s témou atentátu, takže ani táto mi nesmela uniknúť. Áno, vcelku seriózna práca, aj keď musím pripustiť, že som sa v podstate nedozvedel nič nové. Keď autor knihu písal, ešte nebolo známe, že záhada Gabčíkovej zbrane sa medzitým vyriešila. Šlo o vzpriečený náboj.
Zasvätený pohľad na dielo a čiastočne aj život spisovateľa. Zrozumiteľné, korektné a zaujímavé.
Toto bol môj druhý pokus s pánom spisovateľom a bol úspešnejší, než ten prvý. Pokúšal som sa predtým čítať Rozprávača, ale buď som bol príliš nezrelý, neoboznámený alebo nepripravený, nedokázal som to dočítať, skrátka nebavilo ma to. Ale dávam tomu ešte šancu, hm... Zato tento opus je úplne iná káva, čítavé, zaujímavé, pôsobivé a okrem toho ešte snáď aj s poriadnou dávkou autobiografickosti. Plus do toho zmixované rozhlasové príbehy Pedra Camacha, spočiatku normálne, potom mierne zmätené... Dobre som sa bavil. Myslím, že siahnem aj po ďalších dielach dona Maria.... Časom....
Čítal som slovenský preklad od Dušana Slobodníka z roku 1977 a bolo to veru cítiť, pomerne nešikovne je spravený. Ale to len tak na okraj, inak príbeh je to zaujímavý a napínavý. Občas som sa síce strácal, že kto kde prečo a o koľkej, ale to je môj problém a asi to aj patrí k veci.....
Pridávam svoj komentár. Po knihe poviedok konečne klasický Simmons. Mohol som si ho vychutnať a presne to som aj učinil. Príbeh sa odohráva v roku 1942 prevážne na Kube, ale na začiatku sa ocitneme v USA, ak sa dobre pamätám. Hemingway sa rozhodol založiť si taký malý kontrašpionážny krúžok, ktorý ma za cieľ pátrať po nemeckých ponorkách. Nasadia na neho agenta FBI, aby ho mali pod kontrolou. Do hry sa zapájajú aj iné spravodajské služby, nielen americké, ale aj britské a nemecké, až som v tom začal mať trochu hokej. Ale čítalo sa to dobre. Vraj to vychádza zo skutočnosti. Každopádne : ESTAMOS COPADOS!!!
Nuž, musím povedať, že Simmons je jeden z mojich obľúbených spisovateľov, prečítal som od neho naozaj dosť. Ale jeho poviedky asi nebudú pre mňa to pravé orechové, hm... Prvá sa mi páčila, o Sirotkoch som nebol schopný dočítať, to bola taká vznešená, dobre napísaná, ale NUDA!!! Páčila sa mi poviedka o výstupe na K2 a na počudovanie, aj tá posledná sa mi páčila, a možno aj najviac. Mám asi nejaký iný vkus, ha.... No nič, hor sa do Továrny křivákú.
Nie že by som bol nejaký veľký fanúšik BS, ale na druhej strane ani proti nim nič nemám. Keď som túto knihu objavil v antikvariáte, kúpil som ju. Dozvedel som sa niečo nové, niečo z toho ma zaujalo, niečo nie. Autorove osobné zážitky, nuž, netýkajú sa ma, ale asi potreboval o nich písať. Našťastie neboli dlhé.
Moje druhé stretnutie s Kadarem. Prvé bolo Spiritus, tú knihu som kúpil za pár šupov v antikvariáte. Na túto druhú, Kroniku v kameni, som narazil vo verejnej knižnici, tak som po nej hneď aj siahol, aby som sa s týmto pánom spisovateľom oboznámil bližšie. Netuším, ktorá z kníh bola napísaná skôr, ale Kronika sa mi páčila viac, je napísaná čítavejším, možno o niečo jednoduchším spôsobom. Ide o spomienky malého Ismaila, predpokladám, na detstvo v rodnom meste počas Druhej svetovej vojny. Mesto striedavo obsadzovali armády Talianska, Grécka a Nemecka. Zaujímavé čítanie. A pomerne ojedinelá možnosť zoznámiť sa s albánskou literatúrou.
Kniha z antikvariátu, nechal som sa nalákať na albánske reálie a na dobré meno autora. Napísané je to skvele, náročná literatúra. Prvá časť ma príliš nebavila, bolo to zdĺhavé, trochu nudné a únavné. Druhá časť bola samotným príbehom, o ktorý tam šlo. To bolo fajn, aj sa to čítalo dobre. Tretia časť o niečo lepšia ako prvá, taký dovetok. Občas si treba prečítať aj niečo takéto, náročnejšie, ťažšie, aby si človek rozšíril obzor.
Moje prvé stretnutie s touto spisovateľkou. Na knihu som narazil vo verejnej knižnici a keďže ide o čerstvú držiteľku Nobelovej ceny za literatúru, siahol som po nej. Kniha je zložená z fragmentov kratších či dlhších príbehov. Niektoré ma bavili viac, iné menej. Trochu som s tým bojoval, ale nakoniec som to zvládol. Napísané dobre, ale asi nie som ten ideálny cieľový konzument.
Moja druhá kniha od E. Pochu. Z verejnej knižnice, inak by som si ju asi nekúpil. Rýchlo prečítané, za odpad by som to nepovažoval, je to béčková literatúra, horor, netreba očakávať Dostojevského alebo Hamsuma. Za gramatické chyby a preklepy autor nemôže, preto ani nemá zmysel mu to vyčítať, on to predsa s tými chybami neodovzdal, to ide na vrub vydavateľstva.
Výborné. O knihe som už predtým počul samú chválu a keď som na ňu narazil v antikvariáte, neváhal som a kúpil. Vynikajúce čítanie, presne podľa môjho gusta, klasický román. Rozhodne vám na druhý deň nevyfučí z hlavy.
Kratší príbeh, ale na to som bol pripravený, preto to nebolo nemilé prekvapenie. Ani som nečakal niečo nadštandardne výnimočné. Nedá sa povedať, že by som bol nespokojný. Ako verný čitateľ Kinga som pociťoval povinnosť vlastniť a prečítať aj toto dielko. Podarilo sa mi to na posedenie. Teším sa na niečo rozsiahlejšie a kompletne od neho, tuším to budú Povznesení? Hm....