Gracian1964
komentáře u knih
Silver a jeho pomsta
Robert Leeson
Do tretice príbeh o ostrove pokladov, tentoraz s odstupom 15 rokov od hlavného deja, od tretieho, súčasného spisovateľa, ktorý sa snažil písať tým mierne archaickým spôsobom, čo sa mu aj pravdepodobne podarilo. Už len kvôli úplnosti som cítil potrebu prečítať si to a môžem konštatovať, že sa mi to páčilo, aj keď úplný záver snáď mohol byť trochu prepracovanejší, hm....
Zločin plachej lesbičky - Holomráz
Ján Johanides
Pred časom som sa pokúšal čítať od tohto autora knihu s názvom Nepriznané vrany, ale tá mi akosi nesadla, nebavilo ma to. Táto kniha, zložená z dvoch noviel, bola však zaujímavejšia, čítalo sa to lepšie, síce pán autor má svoj osobitý štýl písania, ale dá sa s ním zžiť. Viac ma zaujala druhá poviedka - Holomráz.
Dôvod na radosť
Soňa Uriková
Kniha podsunutá priateľkou, vraj by sa mi mohla páčiť. Nuž, asi nie som ten správny typ na tento žáner, prečítal som si všetky poviedky, najviac sa mi páčila hneď prvá, o tých slimákoch. Knižka je to krátka, dá sa zvládnuť na jedno posedenie, prípadne poležanie. Dúfam, že sem pribudnú i ďalšie zasvätené či menej zasvätené komentáre.
Nětočka Nězvanovová
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Na túto knihu som natrafil v miestnej knižnici a keďže som ju ešte nečítal, vzal som ju. Z raného obdobia autora, nevšimol som si, že je nedokončená, čo ma dosť nemilo prekvapilo na konci, takže neviem, ako sa príbeh nakoniec vyvrbil a čo chcel od Netočky ten úradník z Moskvy. Ale zas až tak veľmi ma to netrápilo. Celé je to písané z pohľadu Netočky.
Knihy, ktoré zhltli môjho otca
Afonso Cruz
Pri výbere tejto knihy ma najprv zaujal názov, potom konotácia vzadu, o čom to bude, nuž som si ju vybral. Dielko je to útle, krátke, dá sa v pohode zvládnuť na jedno posedenie. Lenže vzápätí som zistil, že ma to necháva akýmsi chladným, nepodarilo sa mi to deja nejako extra hlbšie preniknúť, skrátka asi nie som ideálna cieľová skupina pre tento druh literatúry. Alebo som na ňu už pristarý. Očakával som niečo iné. Aspoň to nebolo dlhé, takže táto kniha vo mne nezanechala hlbší dojem, ale nič proti nej, chyba bude možno vo mne.
Zlato z Portobela
Arthur Douglas Howden Smith
Dobrodružný román, prequel k Ostrovu pokladov, o ktorom som sa dozvedel len nedávno, dostal sa mi do rúk, nuž som si ho prisvojil a urýchlene prečítal. Dozvedel som sa, čo sa dialo predtým, než sa poklad ocitol na ostrove Rande, aj čo sa stalo s niektorými postavami, napríklad kapitán Flint, Bill Bones, Ben Gunn. Teraz mám však nutkanie opäť si po rokoch prečítať Ostrov pokladov, hm... To sú mi veci, johohó....
Tajomstvo stratenej galérie
Slavko Pregl
Tak toto je parádna balkánska pecka, už dávno som si to takto dobre neužil. Famózna kniha. K výhrade o tom pančevskom falzifikátorovi - skutočne existujú takí umelci, čo to dokážu, ani svetoví odborníci ich nedokážu odhaliť, to je holý fakt. Vraj príbeh vychádza zo skutočných udalostí. Aj mne liezol Leon na nervy, v súvislosti s tou jeho Kristinou, mal ju kopnúť do zadku skôr než ona jeho, po pravde, ani si s takou kravou nič nemal začínať, to ma teda fakt hodne vytáčalo, ale inak skvelé.
Stena
Márius Kopcsay
Tak toto je teda riadny úlet. Absurdný šialený humor, obludná metafora, nihilistické orgie. Myslel som, že mi z toho hrabne. Možno aj hrablo, hm, ešte si nie som celkom istý.
Svet je plný démonov
Mark E. Pocha (p)
No, ja trochu znížim predchádzajúce skvelé hodnotenia, čo už. Kniha požičaná z knižnice, našťastie. Asi rýchlo zbuchnuté a pomerne dosť zle napísané dielko, ale prečítal som si ho až do konca. Ukážková braková literatúra. Zaslúžila by si prepísať, poopravovať chyby. Hneď zo začiatku jednu vypichnem, ktorú neviem z akého dôvodu nezaregistroval samotný autor a po ňom niekto, kto mal knihu editovať, teda nejaký zodpovedný redaktor. V prvom príbehu, keď vojdú Bosch s Munchom do toho kaštieľa, či čo to bolo, si Munch dá na seba divadelný historický kostým. Hneď na nasledujúcej strane si zoblieka žltý pršiplášť a spod koženej bundy vyťahuje revolver s hrozitánsky dlhou hlavňou. Je to síce len detail, ale toto by sa stávať nemalo. Potom, čo si obliekol divadelný historický kostým, si dal na seba ešte koženú bundu a pršiplášť? Nezmysel, doporučujem Pochovi čítať po sebe, čo napísal. Česť práci!!!
Maltézská výměna
Steve Berry
Áno, hodne histórie, ale nevadí, bolo to zaujímavé aj napínavé miestami. Dosť mi to pripomínalo Dana Browna, hlavne Da Vinciho kód, len v zelenom. Možno by som časom siahol aj po iných majstrových dielach.
Hra na mnohých bubienkoch
Olga Tokarczuk
Poviedky. Niektoré zaujímavé, niektoré už menej, samozrejme striktne z môjho subjektívneho pohľadu. Nie je to prvé stretnutie s autorkou, ale zrejme nebudem jej cieľová skupina, čo už. Každý sme nejaký.
Excentrická univerzita
Stanislav Rakús
Žiadny komentár predo mnou? No toto, pán Rakús by nebol spokojný, hm. Moje druhé stretnutie s pánom Spisovateľom. Nezaprie v sebe literárneho teoretika a vedca, je to v texte cítiť. Tentoraz to bolo pre mňa oveľa stráviteľnejšie, než Nenapísaný román. Pomaly sa chystám aj na Ľútostivosť, čo by malo byť ešte prístupnejšie, však dám vedieť. Zatiaľ dovi.
Sebeklam
Aharon Appelfeld
Prečítal som si len prvú poviedku, z druhej pár strán a zistil som, že ma to príliš neberie, číta sa to ľahko, lenže ma to dosať nudilo, tak som sa rozhodol odložiť. Snáď mi to autor odpustí.
Jumper: Deti slobodného kraja
Ján Babarík
Zbierka poviedok, kratších i dlhších. Vedel som o tejto knihe dávno, len som sa ju neodhodlal kúpiť, veď čo ak...(doplňte podľa nálady). Narazil som na ňu v mestskej knižnici, tak som to využil a prečítal si ju. Niektoré poviedky sa mi páčili, iné menej, niektoré som pochopil, iné nie alebo len menej, dokonca som mal miestami pocit, že niektoré hlavne závery možno nechápe ani sám autor, hm... Hneď prvá bola skvelá, dosť ma zaujala aj Deti slobodného kraja, i keď si myslím, že druhá časť je trestuhodne nedotiahnutá. Alebo som ju nepochopil.
Souhvězdí Kata
Rafal Dębski
Celkom pekne sa to čítalo. Mám pomerne rád príbehy z konkrétneho historického obdobia, s reálnymi postavami, ktorým sa vkladajú fiktívne postoje. Plus navyše v závere knihy bohatý poznámkový aparát.
Obcování se smrtí
Jesse Bullington
Tak toto bola celkom zaujímavá, zábavná a vzrušujúca jazda stredovekou krajinou, v spoločnosti žoldákov, duchovných, pošahaných doktorov, prostitútok, čarodejníc, inkvizítorov, nekromantov, alchymistov a inej hávede. Bavil som sa kráľovsky a rozhodne si zoženiem aj autorov prvý literárny počin, lebo to vyzerá, že zábava by mohla byť rovnaká. Však dám vedieť.
Zdivočelá země
Jiří Stránský
Tak konečne som si to prečítal, i keď na mňa občas text občas pôsobil trochu ťažkopádne, ale asi to je len autorov štýl, doteraz som od neho nečítal nič. Mierne sa to líšilo od televízneho seriálu, ale o to lepšie. Možno sa pustím aj do pokračovania? Uvidíme.
Hnev
Zygmunt Miłoszewski
Posledný diel trilógie o odmeranom prokurátorovi mám za sebou. Páčilo sa mi to, všetko v poriadku, vedel som už, že toto je rozlúčka s hlavným hrdinom, takže som to neprežíval nijak tragicky. Poslednú hviezdičku som ubral kvôli koncu, ten som totiž vôbec nepochopil, myslím konkrétne poslednú scénu. Čo to malo znamenať, nerozumiem, buď som úplný hlupák, alebo nepozorný čitateľ? Fakt neviem. Päť kľúčov od áut z požičovne Hertz? Podľa ostatných komentárov nie som jediný, koho koniec zmiatol, hm... Ostáva mi prečítať si od autora ešte jednu knihu, aby som ho mal kompletného, tou je tuším Nezaplatitelný.
Pod mocným anjelom
Jerzy Pilch
Autor vie písať, to je jasné. Ďalšie je potom, či sa strafí do vášho vkusu, čo sa v mojom prípade asi ani veľmi nestalo, ale to nič. Prelúskal som to a z všetkého toho alkoholu mi bolo takmer zle. Určite úprimná a pôsobivá spoveď. Som rád, že skončila pozitívne. Alkohol je dobrý sluha, no zlý pán, na to nikdy nezabúdajme, hm.... Česť práci, Polska ješte nezgynjela!!!
Bez lásky
Iris Kopcsayová
Píšem len druhý komentár k tejto knihe? Čakal som, že ich tu bude viac, zaslúžila by si to. Prišiel som k nej nechtiac, od kamaráta, tak som ju hneď aj prečítal, nerobilo mi to žiaden problém, krásne strávený čas, občas to bolo mierne depresívne, ale uveriteľné a znesiteľné. Ku koncu knihy pribudlo dosť eroticky odvážnych pasáží, čo ma prekvapilo a potešilo, predpokladám, že istú časť zážitkov čerpala autorka zo svojho života. Každopádne, domnievam sa, že s ňou môže byť podnetná legrácia. Ale to je len moja malá bezvýznamná domnienka. Neviem, či sa poobzerám aj po iných knihách pani Iris, ale ak na ne naďabím, nebudem sa im vyhýbať. Hor sa nadol!!!