Grepp komentáře u knih

Wakeman je vtipálek, človek sa aj schuti zasmeje (v MHD som sa raz takmer prestal kontrolovať), každopádne zdá sa, že Ricka baví viac rozprávať o hovadinách, jak o hudbe. Po 101 stranách som to nakoniec vzdal, je to asi najslabšia "hudobná" autobiografia a aj veselé historky sú z veľkej časti dotvorené fantáziou autora.

24.04.2019

Drvivá väčšina poézie, ktorú som kedy čítal nestála za veľa, resp. mňa osobne neoslovila a nebavila, čo sa ovšem rozhodne nedá povedať o Šrámkovych básňach.

Baudelaire nebol žiadnou naivkou, ktorá by sa nechala nekriticky obalamutiť sladkými mámeniami narkotík, táto kniha je toho dôkazom. Kniha je prirodzene preniknutá duchom vysokej poetiky a všadeprítomnými závanmi geniality.

Čo mi v knihe trochu chýba, je nejaký objektívny výpočet potenciálnych nebezpečenstiev súvisiacich s užívaním halucinogénov, v odbornej literatúre sa spomína, že tieto látky môžu byť napr. spúšťačom rôznych duševných chorôb. Inak majstrovsky napísaný životopis jedného človeka a jednej epochy. Môj spolužiak prečítal Záblesky paměti osemkrát, pričom drogy nikdy nebral, čo je jasným dôkazom, že táto kniha má vo svojej mnohovrstevnatosti čo ponúknuť širokému spektru čitateľov.

Z tejto knihy mi utkvela v pamäti najmä Sinéadina averzia voči Princeovi, zašlo to tak ďaleko, že dokonca odmietala na koncertoch spievať pieseň Nothing compares to you, ktorú pre ňu zložil práve on.

Pre fandov zaujímavé a pre všetkých ostatných určite alespoň vtipné čítanie. Pri tomto človekovi nikdy neviete na čom ste a to je fajn, tá tenzia je podstatnou súčasťou celej hry. p.s. Zappov klávesák George Duke na koncerte v bratislavskom PKO zahral na Frankovu počesť skladbu Inca roads, následne bolo PKO zrovnané so zemou a Park kultúry premenovaný na Kráľovské údolie.

Keď sme jednej dávnej noci s kamarátom siahli po tejto knihe, opovrhovali sme žánrami ako punk a mysleli si, že sa aspoň dobre zabavíme na Rottenov účet, ale opak bol pravdou, tá kniha si nás svojim spôsobom získala a ja osobne som si neskôr punk do istej miery obľúbil.

Kafka sa nezaprie, robiť si z ľudí dobrý deň je jeho špecialita, v tomto prípade si to odnáša istá Felice. Musela byť z týchto jeho sladkobôľnych výlevov asi pekne zmätená.. aspoň spočiatku. Viem, že Kafka to myslel na jednej strane úprimne a vážne, hľadal spriaznenú ľudskú bytosť, ale na strane druhej si skrátka ako rodený mystifikátor nedokázal určité svoje špecifické ťahy odoprieť ani tu.

Ak siahate po tomto titule netušiac o čo pobeží, vedzte, že vás čaká síce pomerne krátka, ale o to parádnejšia psychologická jazda. Drsná knižka.

Úvod, ktorý som si prečítal v kníhkupectve, bol tak skvelý, že som si knihu hneď kúpil a stal sa autorkiným obdivovateľom, ale potom to začalo jaksi zadrhávať a došlo to až tak ďaleko, že knihu som nakoniec nechal nedočítanú, položenú na sedadle nočného rýchlika do Žiliny.

Táto kniha je ako džungľa slov, obrazov, asociácií, v ktorej som strácal orientáciu, topil sa v bažinách trojzmyslov, stokrát uviazol v slučkách popínavých rastlín záhadných filozofií, bol som požieraný šelmami zbesilej poetiky, štípaný jedovatými pavúkmi vyšších sfér a to všetko len preto.. že Žvaniti fér.

Keď som bral do rúk túto knihu, dúfal som, že to bude iná liga ako väčšina ostatných hudobných titulov, ale keď mi po náhodnom otvorení ako prvé do očí udrela akási cool průpovídka o heráku, vrátil som knihu späť do police.

Po dlhých rokoch som túto knihu vzal opäť do rúk a.. bol som príjemne prekvapený.

Táto kniha mi zničila život, ale navždy mi utkvelo v pamäti, akým skvelým rozprávačom je Slash.

Kniha pre fajnšmekrov..

16.03.2019

Tu niet čo komentovať, asi preto si nemôžem odpustiť krátky komentár.. Táto kniha by mala byť povinnou četbou pre všetkých rádoby umelcov, nafúkaných pózerov, mudrlantov a hochštaplerov.. Prečo? Pretože sa z nej možno naučiť skromnosti, pokore a ľudskosti. A to všetko od najväčšieho hudobného génia druhej polovice 20. storočia.

16.03.2019

Keď si predstavím bezkonkurenčnú silu muziky Sepultury, mám z tejto knihy pocit, akoby ju písal skôr človek, ktorý sa pohyboval niekde v kruhoch kapely Gladiator. Ľudské, príliš ľudské..

16.03.2019

Nahé slunce na mňa v porovnaní s Nadáciou pôsobilo príjemne prehľadne, mojou najobľúbenejšou knihou od Asimova ostávajú Ocelové jeskyně.

15.03.2019

Táto kniha mi utkvela v pamäti ako jedno z najlepšie napísaných sci fi, taká správne kvalitná komercia.