Grepp komentáře u knih

Prečítal som pár prvých strán a som prekvapený, že je to písané veľmi odľahčeným, vtipným štýlom, žiadne ťažoby, vypadá to byť fajn četba do tramvaje aj do práce.

Takúto prirodzenú autobiografiu dokážu napísať iba ľudia od nás, preto dávam 5*, rovnako ako v prípade Fedora Freša. Angličania a Američania sú možno lepší muzikanti, ale ich autobiografiám vždy niečo podstatné chýba (tým niečím myslím OBYČAJNOSŤ v najlepšom ľudskom zmysle slova), takže sa ma nedokážu natoľko dotnúť.

2 10.06.2019

Tá pridaná hodnota s drtením walkmanov v zveráku v úvode knihy ma takmer priviedla k slzám.

2 06.06.2019

Pre tých, kto obdivujú Žambocha mám tip na autora T. Žlůvu, ktorý v knihe Trichamin dotiahol brakový žáner k dokonalosti.

'Poslední zbytky rozumu mi napovídaly, abych vzal nohy na
ramena. Tak jsem je vzal. Uběhl jsem sotva třicet metrů, když mě
začaly utržené, mrtvé nohy stejně mrtvého vojáka na ramenou tížit.
Odhodit či neodhodit? Toť otázka.
Hm, radši si je nechám, mohly by se hodit.'

Ak máte radi Kotletu, určite vás bude baviť T. Žlůva a jeho fenomenálny brak s názvom Trichamin.

Toto je tak blbé, až je to dobré, nemôžem uveriť, že som sa pri tejto knihe zabavil lepšie jak pri kulhánkách a libových kotletách!

04.06.2019

Knaak sa poučil, tajomstvo úspechu Království stínu v porovnaní s Dědictvím krve tkvie v zmene štýlu a vôbec celkového prístupu. Ideálne čítanie do práce, tramvaje, či na večerné posedenie u jazera.

Podstatne príjemnejšia četba ako Vyhlídka na věčnost. Stručné, jasné, trochu otravné, tak to mám rád. Touto knihou sa myslím inšpiroval T. Žlůva pri písaní Trichaminu, ktorý je podľa mňa vrcholom žánru.

Môj štrnásťročný kamarát (Majo B.) mi kedysi hovoril, že je milovníkom Troch pátračov a najradšej má Záhadu zeleného strašidla. Dlhé roky som to mal v podvedomí, až som nakoniec v r. 2016 (po 25 rokoch) zašiel do knižnice - detského oddelenia a knižku si požičal. Páčila sa mi však menej ako Záhada stonajúcej jaskyne, ktorú sestra dostala v škole za dobrý prospech. Ardenov štýl mi vyhovuje najväčšmi, nedávno som si kúpil 'trojnásobné dobrodružstvo' knihu obsahujúcu Záhadu zlata vikingov, Záhadu rozbitého skla a Záhadu rýchlych kolies (všetky napísal Arden) a som moc spokojený.

Perfektné čítanie do tramvaje. Ak mi niečo na Nočnom klube vadilo, tak tie obligátne dialógy medzi hlavnými postavami, to večné škádlenie, neustále dokazovanie svojich dovedností, tie nikdy nekončiace hravé šarvátky s nebezpečným erotickým podtónom stále dokola.

Americké psycho som začal čítať po Kulhánkových knihách a ten skok bol neskutočný, je to jak intenzívne pozerať Trošku a potom trošku pozerať Spielberga.

Moja prvá kniha od Kotletu. Čítal som ju súčasne s Kulhánkovou 'Vyhlídkou na věčnost' a vzhľadom na to, aké nízke očakávania som mal, bol som veľmi príjemne prekvapený istou sviežosťou, priamočiarosťou až odľahčenosťou v porovnaní s vyššie zmieneným Kulhánkovým neúnosne prekombinovaným mega nákladom.

Kulhánka som hľadal vo všetkých bratislavských kníhkupectvách, ale všade len Kotleta, Kotleta, Kotleta, až som po šiestich hodinách došiel do posledného a už len tupo a rezignovane čumel na scifi-fantasy regál, keď mi zrazu otupelý mozog zasignalizoval 'Kulhánek!' a bola tam 'Vyhlídka na věčnost'. Užívateľ pistalka píše "Čteno v posteli, v práci, ve vlaku, v autobuse, kavárně, bazénu, u bazénu i jinde, za bílýho rána, teplého dne i černé noci. Nikdy to nebylo ono." Ja som tú knihu čítaval hlavne v električke a musím povedať, že som mal pravidelne problém vystúpiť na správnej zastávke. Keďže Danteho som nemal po ruke, prečítal som si po Vyhlídce aspoň knihu od Aurelia Augustina 'O svobodném rozhodování' a premeditoval kľúčové momenty Kulhánkovo magnum opusu z tejto perspektívy.

Správne vybalancovaná autobiografia; "Měl jsem kamarády, kteří s drogami experimentovali opravdu ve velkém. A taky jsem měl švagra, který dělal na stavbách a 'šedesátkové' zkušenosti se ho prakticky nijak netýkaly." Nie som Springsteenov fanda a nepoznám ani jeho texty, ale po prečítaní tejto knihy je mi jasné, že je to predovšetkým úžasne poetický typ, tá kniha sa chvíľami číta ako nádherná zbierka poézie, ak aj človek Springsteena v minulosti odsúval z rôznych príčin na vedľajšiu koľaj, po tejto knihe už to nejde, toto zďaleka nie je len klasická hudobná autobiografia, tá kniha má v sebe ďalšie nečakané rozmery. Raz som sedel v jednej prázdnej vinárni, písal dopis kamarádovi a barmanka púšťala výberovku Bruce Springsteena, to bolo moje prvé veľké stretnutie s týmto chlapom (keď nerátam pieseň I'm on Fire, ktorá ma očarila už v detstve), táto kniha je druhý veľký medzník. Najlepšia autobiografia svojho druhu podľa mňa. A keď si človek priebežne s čítaním vypočuje aj albumy, najmä tie prvé, všetko dáva zmysel, o kľúčovej skladbe Bruceovej kariéry 'Born to run' ani nehovoriac, čitateľ má pocit akoby tie epochálne zlomy prežíval s E street bandom priamo v štúdiu.

4 15.05.2019

Svojská, prirodzene pôsobiaca autobiografia (evidentne si do písania nikým nenechal zasahovať),
neučesaná v tom najlepšom zmysle slova, ako Neilova muzika s Crazy Horse. Neil je stále plný chuti do života a hlavne patrí medzi ľudí, ktorí sa do minulosti obzerajú s nehou a láskou, takže je to príjemné čítanie, ktoré zanecháva veľmi autentické dojmy.

1 14.05.2019

Úvod knihy za 5*, zbytok za 1*.

Túto knihu, presne s týmto istým obalom, som čítal v lete r. 2000, bol to môj prvý Bukowski, na tie pocity sa nedá zabudnúť ani po rokoch.

2 30.04.2019

Keď som do knižnice vracal až urážajúco slabú (dvojhviezdičkovú) autobiografiu Ricka Wakemana, plnú plytkých zábavných historiek, mrkol som ešte do regálu so životopismi a rovno si požičal 'Ještě žiju' od Phila Collinsa. Tentokrát som si vydýchol! (výdych za 5 *) Keď som si po prečítaní tejto knihy, už ako znalec Philovho života, pozrel videklip k piesni 'Everyday', takmer som sa rozbrečal.

5 30.04.2019

Predtým som čítal iba Nonstop, ale ani v Skleníku sa Aldiss nezaprie. So starými sci-fi je to zdá sa podobné jak so starou dobrou hudbou. Vrcholom Aldissovej vzletnej imaginácie sú pre mňa 'traverzéři', tí to celé vystrelili kamsi do iných sfér a aj vďaka nim mi táto kniha utkvie v pamäti asi ešte hlbšie ako kultový Nonstop.

2 29.04.2019

Matěje Lipavského som objavil vďaka časopisu Tvar, nie som znalec, ale pre mňa osobne je momentálne najzaujímavejším básnikom na domácej scéne, myslím že od roku 2015 sa jeho tvorba ešte neuveriteľne zlepšila.