Grepp komentáře u knih
Úvod, ktorý som si prečítal v kníhkupectve, bol tak skvelý, že som si knihu hneď kúpil a stal sa autorkiným obdivovateľom, ale potom to začalo jaksi zadrhávať a došlo to až tak ďaleko, že knihu som nakoniec nechal nedočítanú, položenú na sedadle nočného rýchlika do Žiliny.
Užívateľka lushi píše "Ta kniha pro mě má nulovou hodnotu, jen prohloubila můj nesouhlas s drogami...", myslím si, že práve v tomto je obrovská hodnota jak knihy, tak filmu, prehlbujú nesúhlas s drogami, čo viac si želať. Trainspotting som čítal v lete 1999, nezabudnuteľný zážitok a to aj vďaka českému prekladu, ktorý je kapitola sama osebe.
Keď vidím ten obal, mimovoľne sa vraciam do roku 1993, vzrušujúce večierky, nevinné hry, cítim disco hmlu, mžiky stroboskopu, pot a parfémy, rum (ďalej len um), päsť urasteného mladíka na svojom nose.. A Pink Floyd vo walkmane cestou z pohotovosti.
Táto kniha je ako džungľa slov, obrazov, asociácií, v ktorej som strácal orientáciu, topil sa v bažinách trojzmyslov, stokrát uviazol v slučkách popínavých rastlín záhadných filozofií, bol som požieraný šelmami zbesilej poetiky, štípaný jedovatými pavúkmi vyšších sfér a to všetko len preto.. že Žvaniti fér.
Táto kniha sa asi bude čítať dobre každému okrem tých, ktorí sú v nej spomínaní. Mimochodom, autor tu nič nedaruje ani sám sebe a to je zo všetkého najsympatickejšie. Frešova totálna otvorenosť môže v dnešnej dobe pôsobiť až zarážajúco.
Keď som bral do rúk túto knihu, dúfal som, že to bude iná liga ako väčšina ostatných hudobných titulov, ale keď mi po náhodnom otvorení ako prvé do očí udrela akási cool průpovídka o heráku, vrátil som knihu späť do police.
Po dlhých rokoch som túto knihu vzal opäť do rúk a.. bol som príjemne prekvapený.
Táto kniha mi zničila život, ale navždy mi utkvelo v pamäti, akým skvelým rozprávačom je Slash.
Tu niet čo komentovať, asi preto si nemôžem odpustiť krátky komentár.. Táto kniha by mala byť povinnou četbou pre všetkých rádoby umelcov, nafúkaných pózerov, mudrlantov a hochštaplerov.. Prečo? Pretože sa z nej možno naučiť skromnosti, pokore a ľudskosti. A to všetko od najväčšieho hudobného génia druhej polovice 20. storočia.
Jedna z tých lepších hudobných autobiografií, naviac z prostredia L.A. 80-tych rokov (čo viac si želať). Po prečítaní tejto knihy vo vašich očiach asi trošku klesnú chlapci z kapely Metallica, ktorých tu Dave vo svojich spomienkach z ranej mladosti vykresľuje ako pomerne nesympatických ľudí. Naopak Dave u mňa viac menej zbieral body.
Mimoriadne zábavná kniha, pri ktorej som dostával záchvaty smiechu, niečo na spôsob Chinaskiho peripetií.. Má to len jeden háčik, mám neodbytný dojem, že to nepísal Ozzy.
Kniha nabitá historickými faktami, fakt slušný náklad. A ako správne konštatuje užívateľ beanstk "Z knížky přímo cítíte, že to víceméně opravdu psal sám".
Keď si predstavím bezkonkurenčnú silu muziky Sepultury, mám z tejto knihy pocit, akoby ju písal skôr človek, ktorý sa pohyboval niekde v kruhoch kapely Gladiator. Ľudské, príliš ľudské..
Vzhľadom na nízke hodnotenie a znechutené komentáre som si túto knihu nezadovážil, takže som ju nečítal a pravdepodobne ani čítať nebudem.
Nahé slunce na mňa v porovnaní s Nadáciou pôsobilo príjemne prehľadne, mojou najobľúbenejšou knihou od Asimova ostávajú Ocelové jeskyně.
Mrzí ma, že takéto knihy sa dnes už v kníhkupectvách na poličkách so sci fi žánrom neobjavujú. Ja som Nonstop objavil v mestskej knižnici a je to fakt super vec. p.s. autor je Brit, čo nespomínam samoúčelne.
Táto kniha mi utkvela v pamäti ako jedno z najlepšie napísaných sci fi, taká správne kvalitná komercia.
Táto knižka mi čtivosťou pripomína sci fi Nonstop, číta sa výborne a hlavne nie je tak temná ako Stalker, čo mi momentálne absolutne vyhovuje.