Hradčiatko
komentáře u knih
Souhvězdí Labutě
Lenka Lanczová
Bola fakt fuška zistiť, v akej knihe je postava menom Mirka a potom tú knihu zohnať! Ani by mi nenapadlo, že sú knihy tejto autorky tak rozchytané, bola moja prvá od nej do výzvy, kde som potrebovala Miroslavu. Čestné slovo bolo dosť zvláštne čítať príbeh, v ktorom bola hlavná hrdinka "mnou", pri každom oslovení vo mne heklo :D Celkom zaujímavá skúsenosť, si vravím, ako to majú tí s častými menami, či si zvyknú... rozhodne to pridalo príbehu na gradácii a zaujímavosti. Potešilo ma, že som sa s príbehovou Mirkou mohla povahovo dosť stotožniť a tým pádom prežívať akciu v jej koži s dobrým pocitom (v 15-tich som začala pracovať na hrade a pod tričkom nosila lentilky :D akurát môj Alex z detstva sa inak volal, musela som na neho ešte 7 rokov počkať a vlastne naše méty skončili v bode ako ten príbeh a potom sa naše cesty rozišli). Určite však túto knižku pokladám za veľmi peknú, kľudne pre dospievajúce slečny (na rozdiel od mnohým súčasných). Okrem toho som sa vrátila do nádherných 90.-tych rokov bez internetu, na našom malom meste, kedy sme bežne pomáhali doma a na záhradke, prázdniny trávili s kamošmi pri rybníku a tešili sa z každej zvláštnosti, ktorá sa udiala :)
Večeře v oblacích
Carole Mortimer
Beriem to v žánre Harlequin a ako takú som ju čítala, do kabelky, do metra či busu, kde proste nie je praktické nosiť nič tučné a náročné na sústredenie, keď človek furt prestupuje, alebo sa okolo neho klábosí, čiže celkovo vzaté, dala sa. Páčilo sa mi, že hlavný hrdina rešpektoval stav hlavnej hrdinky a mohla táto slaďárnička vzniknúť aj bez búrlivých sexuálnych scén, okej, trošenku dosť pritiahnuté za vlasy v morálnych hĺbkach do oboch strán spektra a tých znakov luxusu, čo sa tam blyštilo, to skoro človek na čítanie videl aj bez svetla blikajúcich neóniek mestskej integrovanej :D
Kdybychom se neviděli
Cynthia Hand
(SPOILER) Vlastne som si povedala, že bolo jediné šťastie, že kniha obsahovala dva aspekty, ktoré mi prišli pri mojej povahe a životnej ceste cez a boli beletristické: duchárina a Patrick. Inak... to bolo ako dívať sa do vlastnej budúcnosti a minulosti a trúfam si povedať, že túto skúsenosť má minimum čitateľov, veď kto z vás, kolegovia, žije po boku svojho Willa z Kým som ťa poznala, Gusa z Hviezdy nám nepriali? Bojuje proti jeho démonom, proti veterným mlynom, proti smrti, ktorá sa plíži neodvratne ako svitanie a súmrak, denne, osamelo, o každučký okamih, kedy ešte dýcha, hreje a vonia, o každý maličký kúsok "my" natoľko, že začne používať množné číslo, aj keď nenávidí materský plurál v zmysle "máme prdíky, už máme 3 mesiace a vyrástol nám druhý zúbok", ale "nám je zle... my musíme vziať lieky, priezliecť posteľ... znova... dnes po tretí raz... my dnes vďakabohu umierame menej než včera a je to nádherný pocit, na chvíľku si ho vychutnáme, kým príde zajtra". Ešte žijeme, keď toto píšem a druhá polovica nášho jing-jang spí. Som presvedčená, že nikdy osobnejšiu recenziu nenapíšem. Tá kniha je výborná, v pocitoch Lexie až desivo presná.
Vášeň mezi mrakodrapy
Jennifer Hayward
Mohlo to byť aj horšie :D Dobre, prišla ku mne náhodou a kuknem, ona má hodinky na ruke, tak to jej dám šancu a lup ho ako druhú do výzvy, inak no... no... Malo to všetko, čo má mať Harlequinka, silnejšie i slabšie stránky, ale tak jedna hviezdička za dialógy, čo neboli stupídne, druhá hviezdička za uveriteľnú zápletku, kde som si netrhala vlasy "toto sa nemohlo stať" a tretia hviezdička za uvedomenie si Harrisona (verte, či nie bárs, ale toto sa často deje s pomstou a odpustením) ;)
Karneval v Benátkách
Lucy Gordon
Prečítané v rámci výzvy - žáner, ktorý bežne nečítam. Bolo náročné niečo zvoliť, pretože okrem hororov a psychothrillerov čítam vlastne všetko, šla som teda cestou menšieho zla, pretože v rámci vlastného duševného zdravia vyššie uvedené red flags fakt nejdú. Nebolo to tak hrozné... Harlequinka, ale čítala sa fajn, dialógy neotravovali, vývoj vzťahu a postavy sa celkom dali prijať, takže hodnotenie dávam vyššie v rámci tohto žánru, v ktorom som mala dosiaľ hodne negatívne skúsenosti. V tom porovnaní v zásade dobre :)
Váhavý Řek
Lynne Graham
(SPOILER) Nie som žánrovo predpojatá, celkovo v pohode knižočka prečítaná za pár lenivých hodín, čo je prima, akurát ma tie postavy nechytili ani vzťah medzi nimi... Dúfam len, že sa tejto naivnej predstavy o happyende nebude žiadna skutočná stážistka držať, lebo gréckych miliardárov s vlastnými ostrovami a chuťou si vziať hneď prvú, u ktorej sa šmykne a urobia jej rovno dvojičky, nechodí po svete veľa (ak nejaký) a okrem toho... ťažko ľudia zistia, že by im to vydržalo z dvoch spoločných čísel (tu sa nedá povedať ani rande či noci) a cca 5 rozhovorov. Ale žánrovo ju beriem, podľa toho hodnotím.
Když slunce ještě nezapadalo
Sigrid-Maria Größing
Na túto knižku musíte byť naladení a trochu znalejší histórie alebo naozaj zamilovaní do jej zvratov. Nie je to na bežné čítanie beletrie pre pokojný večer, ale autorka (jedna z mojich obľúbených) na to upozorňuje hneď v úvodníku, že sa jedná o súbor článkov z odborných časopisov. Veľmi sa mi páčili črty doby, napr. život cirkusantov a lazebníkov a ďalšie menej obvyklé témy. Celkovo som spokojná, ale ja medzi fanúšikov tohto žánru patrím! :)
Kdyby to bylo tak snadné, dělal by to každý
Petra Hülsmann
Tento príbeh je čiastočne mojou autobiografiou, až ma to fascinovalo sledovať, resp. v značne sladkom obale a s úžasným happyendom na konci, pričom je Annika obklopená na "šialenej" škole síce extrémnymi deťmi, ale prajnými kolegami a láskavým riaditeľom, také šťastie som ja nemala... Situácia s rodinnými príbehmi mojich žiakov na nemenovanom pražskom sídlisku bola ešte brutálnejšia, ibaže to ani po hlásení vedenie školy, ani úrady neriešili inak, než že vypísali a orazítkovali papier. Deti sa zhromažďovali na psychiatriách, menili sa na ghotic zombíkov a ja som sa prepadala do bolesti a frustrácie, obklopená zľahostajnenými kolegami, čo chceli dožiť penzie a ostatnými, čo sa pre prémie za tie vypísané papiere pchali do zadočku riaditeľovi, na ktorého osobnostnú charakteristiku a sebalásku by slušný slovník nestačil, takže pomlčím. Zhodou okolností sme s deťmi taktiež vytvorili anglické divadlo a vyhrali malú cenu, ja som sa svojou snahou zachrániť ich osudy dopracovala do semifinále Global Teacher Prize Czech Republic (v roku 2020, to tam mali ešte iné pravidlá, neonlinové a ľudsky vrúcnejšie kritériá), no ani všetkým tým a rokmi snahy som to nezmenila - a vlastne ani Annika nie, no mala s kým bojovať ďalej. Moja Maryam bol uzbecký chlapec a povolenie hrať vo vianočnom divadle dostal, dokonca mamka dorazila na premiéru a tešila sa z jeho role druhého kráľa. Môj Meikel takmer prišiel o život, keď nenašiel inú možnosť úniku zo svojho pekla... Osvojila som si ho a odišla zo školstva, aby som sa o neho mohla starať. Bohužiaľ, dôsledky ohňov pekelných (a čo je k plaču rodinných) nejde vymazať, o náš happyend stále bojujeme, stále na hrane prežitia. Našťastie mám po boku milovaného manžela "Sebastiana", ktorý povedal podobnú vetu v tisícich krízach, kedy už ani Meikelovi psychiatri nevedeli: "prostě musíš jít dál a dělat to, co doteď, bojovat za něj až do konce"... Ono sa to mnohým tu zdá len ako knižka, ale mne na tom príde nemožné len dôvod násilného preloženia na danú školu (mi nehovorte, že v Hamburgu sú učitelia otroci a nemôžu dať výpoveď a nájsť si iné miesto), inak sa toto deje u nás v Prahe, naozaj...
Zamilovaný vévoda
Barbara Cartland
(SPOILER) No moje nervy, takto nízke hodnotenie som asi nikdy nedala, ale s hlbokým prepáčením, tu proste nesedelo absolútne nič! Postavy boli nevierohodné, ich chovanie totálne nelogické, napr. otec vykreslený ako milujúci donúti slečnu sa vydať z nepochopiteľných a neobhájiteľných príčin, a to dosť kruto, vojvoda je od počiatku popisovaný ako bonviván a na konci to ospravedlní veta: "ony sa na neho vešali" a ona si povie: "prima, milujem ho!", Lynda má byť vzdelanou a emancipovanou ženou, ale vlastne to od začiatku do konca neprejaví a okrem dvoch zavraždených totálne nevinných ľudí v okamihu, keď hlavní hrdinovia bez hanby dvojnásobne kradnú (národnú kultúrnu pamiatku, ktorá im nepatrí a ešte k tomu nález priateľa, ktorý mu chacha fakt nehodlajú dať) a literárne to znova zavraždí pre autorku už typické pseudo-naivno-romantické koktanie hlavných hrdiniek (znova opakujem, x-krát omieľaných ako extrémne vzdelaných, tu aj s plynulou gréčtinou), kde každé dve slová oddelia troma bodkami... z toho... mi fakt... tečú nervy... ale že... úplne extrémne... :D :D :D
Nevedko v Slnečnom meste
Nikolaj Nikolajevič Nosov
Tak toto by mi nikdy nenapadlo si prečítať, keby mi ju nezadal kamarát v rámci pohľadnicovej hry - pošli ma do rozprávky. Mali sme ísť na nejaké miesto podľa zadanej rozprávky a poslať odtial vhodnú pohľadnicu. Toto bola skvelá výzva z jeho strany, pretože knihu som doma objavila a zistila, že na nej vyrastal aj môj osvojený syn (je Rus), aj manžel (je Čech). Najlepšie boli tie vynálezy a mená!!! Úplne dokonalé i v preklade slovenskom či českom :) Zlaté!
Jane Austenová: Slova a cit
Catherine Bell
Snažila som sa nechať vtiahnuť príjemnou atmosférou, pokojom, čo z textu vyžaroval, jeho uveriteľnosťou, lebo to tam napriek všetkému bolo, ale akosi sa mi to nepodarilo... Dokonca ani úryvky textov, ktoré mali životopis doplňovať mi vždy na tie state nesedeli. Je to však nepochybne pekný a chvályhodný počin, ktorý sa nebojí striedať časové línie a vskutku dať rodine Jane Austinovej tváre a charaktery.
Vychytralý plán
Susanna Craig
(SPOILER) V prvom rade vysvetlím moje zaradenie do výzvy "hodiny na obálke", aby bolo jasné, nemám problém s očami - hodiny sú cez celú zadnú stranu obálky (symbol tých, o ktoré v príbehu aj kráča, a preto si to smelo dovoľujem pridať). Inak by som príbeh hodnotila v zásade pozitívne (zatiaľ tento jediný zo série som čítala), pretože autorka v závere pekne vysvetľuje svoju snahu, aby pátranie po kľúči bolo autentické a je tam aj originálna hlavná zápletka ohľadne vytrestania "ulovených špinavcov", avšak... ja som nedokázala hlavným hrdinom uveriť ich stvárnenie intimity vzťahu. Nehnevajte sa na mňa, starého konzervatívca, ale aby na začiatku 19. storočia akokoľvek emancipovaná žena, a k tomu panenská dáma z vyššej spoločnosti, vôbec priznala gentlemanovi nejaké individuálne posteľové aktivity a ešte mu ich aj predviedla naživo, označila si, na čo má chuť, to sa mi skrátka nechce veriť. Prepitujem, ak touto otázkou niekoho pohorším, no v knihe to je a spoiler som označila, takže smelo pridám: ženy, ruku na srdce (alebo pod spodničku), koľké ste to svojim partnerom by boli schopné popísať či predviesť v dnešnej dobe a ako skúsené miléniovky? :) Tu by som na mieste autorky máááálinko ubrala plyn (teda asi paru či konskú silu) a zamerala sa skôr na troška za vlasy pritiahnuté rozuzlenie (to teda tajná služba za moc nestála, keď ich hlavný zloduch tak ľahko dobehol) a pridala by som zaraz dve hviezdy ;)
Detstvo v cisárskej rodine
Gabriele Praschl-Bichler
Aj keď tento typ kníh a autorku mám ozaj rada, tak musím byť úprimná a položiť otázku, načo vznikla táto kniha? Ako preklad denníku do seminárnej či bakalárskej práce pre archívnictvo a pomocné vedy historické super, ako nález sprístupnený verejnosti tiež dobre, ale ako kniha... nejak pre čitateľa stále ostane polovičatou, poloprázdnou, neistou... pritom potenciál tam je, veď autorka má o živote týchto historických osobností veľké znalosti (viď jej ostatné knihy), tak sa pýtam, prečo to nebeletrizovala? Prečo nevybrala len niektoré zápisky, nerozvinula ich z iných prameňov, opakujúce sa nezhustila napr. do modelového dňa všedného a slávnostného v Schonbrunne a Hofburgu (letnom a zimnom období)? Bolo by to podľa mňa omnoho prínosnejšie... A navyše... čo pozorného čitateľa odradí už v zárodku, ako sa môžu "pritrafiť" v rodostromoch toľké hrúbky? Uvediem tie najviac do očí bijúce, kde fakt človek môže byť históriou nepobozkaný a neminie ich: Karol Ľudovít (pisateľ denníka) 2x (!) datovaný ako 1833-1996 a ako manžel Márie Antoinetty uvedený Ľudovít XIV. (pár riadkov pod správnym XIV.)? Neviem, či vyniť autorku, či pani prekladateľku alebo redaktorku, ale... toto by sa nemalo stávať (a v texte je zamenený január a február... kebyže nejde o denník, tak ako, prižmúrim oko, ale ide no).
Angelika a jej láska
Anne Golon (p)
Tu pre mňa končí séria o Angelike, i keď sme mali doma ešte nasledujúci diel, ale na doporučenie mamky a babičky som ďalej nečítala a zatiaľ pri tom ostávam. Krásne sa príbeh uzatvára a priznám sa, že ma tento diel zaujal omnoho viac ako som očakávala, obzvlášť som si obľúbila postavu Angelikinej dcérky, ktorej život pripravil skutočne ťažký údel a musela som (z pohľadu staršieho a skúsenejšieho čitateľa po rokoch) obdivovať teda aj Angeliku, ako sa vyrovnala s jej príchodom na svet a výchovou. Bola to silná žena, napriek všetkým chybám a istej namyslenosti (ktorá sme v 40-tke tak neodolateľná, že?), bola to silná žena.
Angelika sa búri
Anne Golon (p)
Dostávame sa do bodu, kde sa sladko-bôľne filmy rozchádzajú s krutou realitou knižnej verzie, ale za mňa o to lepšie! Pretože znova sa dvojica autorov prezentovala ako doby a pomerov znalá a ponúkla nám náhľad do katolícko-protestantských bojov, frondy, nenávisti a vášne až do naozaj tvrdých dôsledkov. Nebolo to miestami ľahké čítanie, ale nepochybne stálo za to!
Neskrotná Angelika
Anne Golon (p)
Vysoko by som vyzdvihla, čo nebolo možné vo filme zachytiť, a to prepracovanosť pozadia deja tohto dielu - geograficky, kultúrne, lekársky, dobovo, perfektne zarámované. Veľmi ma to bavilo a rada sa k nej doteraz vraciam. Máme práve toto dnes už skoro "historické" vydanie a mamka v ňom schováva skoro 50 rokov starý výstrižok z novín o Angelike.
Angelika a kráľ
Anne Golon (p)
Po prvom diele je tento môj najobľúbenejší, ako kniha, tak aj film. Rada som sa ponorila do dekadentného a frivolného sveta francúzskeho kráľovského dvora, ktorý mal vlastne tiež svoje sociálne siete, kde každé slovo a pohyb znamenali riziko, mohli stáť i život. Obdivujem zanietenosť autorov a zmysel pre detail, ktorému napriek romantickému žánru muselo predchádzať hĺbkové štúdium doby a reálií...
Angelika – Cesta do Versailles
Anne Golon (p)
Kto by odolal pokračovaniu príbehu o krásnej a odvážnej Angelike, pri ktorom sme ako dospievajúce slečny nedýchali, keď ho dávali v televízore a učiť sa na písomku neprichádzalo do úvahy a pri ktorom dodnes žehlím a spomínam... spomínam, že sme ho nestihli nahrať na VHS celý, tak som o to viackrát čítala knihu :)
Angelika – Markíza anjelov
Anne Golon (p)
Toto je úplná klasika, ktorú prečítal alebo videl sfilnovanú (otázka je či dobrovoľne z mužského osadenstva) asi každý mojej generácie. S Angelikou sme rástli a dospievali, hrali sme sa na scény z filmov a so zatajeným dychom čítali na tie časy neslýchané erotické pasáže, keď rodičia neboli doma (a doteraz si pár viet doslovne pamätám). K tomu tie nádherné popisy francúzskeho vidieka, zámkov, rób, proste... to nemohlo nechať romantické srdce chladným, čítala som ju azda 5x a rozhodne neľutujem :)
Vyvolené srdce
Barbara Cartland
(SPOILER) A ja som to Verene a jej námornému milovníkovi "žrala" celú dobu aj s tým varením, hudbou, hľadaním koreňov a výhonkov... Páčilo sa mi to! Baba sa toho nebála, ostrihala si vlasy, obliekla si aj mierne špinavé šaty, poriadne si mákla v kuchyni, zapotila sa v Grécku, musela skutočne zabojovať za svoju lásku a nový život, čo rozhodne v týchto dielach nebýva pravidlom! A on tiež nedostal na zlatom podnose všetko, naviac sa vyznal v hudbe a dokázal sa napokon postaviť svojim démonom, takže za mňa áno, neboli plytkí ani trápni, beriem ich.
