Icequeen komentáře u knih

Jedna vec je, keď čítate príbeh o mentálne odľahčenej feťáčke a druhá, keď čítate príbeh, ktorý napísala (nadiktovala) mentálne odľahčená feťáčka. Z pochopiteľných dôvodov som neočakávala bezchybný sloh, ale Kai a Horst sa popri ťukaní do stroja mohli trošku zaoberať aj šľachtením textu. Neviem posúdiť, do akej miery má v tej príšernosti prsty prekladateľ. Je fascinujúce, koľko detailov si taká osoba, ktorá je väčšinu času mimo, pamätá a dokáže tak parádne zreprodukovať. Možno to súvisí s faktom, že čo feťák, to Hans Christian Andersen. Ja som žiadny tragický osud nezaznamenala. Christiane si dobrovoľne vybrala a šťastná bola iba sfetovaná. Jej jediným záujmom bolo byť čo najviac "cool" (slovo hojne užívané v texte a nekonečne iritujúce) a to si podľa jej zvrátenej logiky zabezpečovala drogami. Ani na okamih som nemala pocit, že trpí, dokonca s ňou nehli ani mŕtvi kamaráti. So mnou zase nehol jej osud. Zato musím uznať, že jej homofóbia ma pobavila viackrát. Jedna z perál:
"Byl úplně teplej a nemoh se dívat jak spím s Detlefem... Měla jsem ustavičnej strach, aby Detlef taky nezteplal."

Suma sumárum, ako reklama na drogy by tento literárny skvost mohol zafungovať celkom slušne, Christiane propaguje o stodušu.
Určite nikoho neprekvapí, že je stále závislá. V roku 2008 jej, hádajte prečo, odobrali syna. Sympoška.

18 24.03.2018

Boli chvíle, kedy som uvažovala o pätici, ale Štěpáne (dovolím si takto familiárne, predsa len sme si spolu prešli peklom) ten rozsah, 100-150 strán mínus a moje srdce plesá. Drsná, nepoľavujúca akcia, brutalita niekedy až úchylných rozmerov, úžasný humor a tá fantázia... Autor má evidentne rozhľad a občas bolo cítiť, že sa aj trošku len tak predvádza, ale prečo nie, no nie?

13 08.03.2020

Gaiman môže pridať krvi a mŕtvol koľko chce, nič to však nezmení na skutočnosti, že Nikdykde je roztomilá rozprávka. Jednu hviezdičku udeľujem čiste za sympatický humor, ktorý sa objavuje vždy v správny čas a v správnych dávkach.

12 11.11.2017

Čítalo sa mi príjemne. Autor píše jednoduchým (nie hlúpym) štýlom, oči ľahko kĺzajú po texte, nezasekávate sa pri kľučkovaní medzi krkolomnými súvetiami a nedusíte sa zbytočnou vatou. Napínavé, nie príliš komplikované a zábavné. Aj nejaký ten zvrat prekvapí. Určite pozriem aj film natočený Francúzmi - Ne le dis à personne (keby niekoho náhodou zaujímalo).

11 04.07.2021

Už nemôžem povedať "starý dobrý King". Stále píše kvalitne a rada ho čítam, ale už sa neviem do deja vnoriť až tak hlboko, že prestanem sledovať čas a mám problém knihu odložiť. Povedzme, že "starý King" je viac na mieste.

11 30.08.2020

Úplne chápem, prečo Psychiater nie je pre každého (myslím knihu, nie lekára, o tom by sa dalo diskutovať). Kniha je skôr o premýšľaní, ako o priamom naháňaní zlovoľného nezbedníka. Tím poskladaný za účelom dolapenia vraha, ktorý sa rozhodol eliminovať veľmi konkrétnu skupinu obyvateľov New Yorku a to zmaľovaných detských prostitútov mužského pohlavia, sa na základe dôkazov získaných na miestach činu najskôr pokúša rozlúsknuť prečo a až potom kto. Preto rozvíjajú všakovaké teórie, skúšajú nové a zábavné prístupy (rozumej nové v 19. storočí) a za pomoci "šarlatánskej pavedy" sa snažia odhaliť osobnosť páchateľa a udalosti, ktoré ju vyformovali. Ich techniky sa dajú označiť ako "matka profilovania" a "otec brainstormingu". Štýl je trošku staromilský, čo obvykle neznášam, ale Carr ho používal s citom a nenásilne, takže mi vôbec neprekážal. Zaujímavý je aj výskyt skutočných historických osobností a lokácií, takže google. Takmer som dala plnú pálku, ale z nevysvetliteľných príčin sa ku koncu začali objavovať podivné a zbytočné pasáže a ani finále ma teda príliš neohúrilo. Som zvedavá na seriál.

Malá ochutnávka

"Znovu jsme se pokoušeli projít kolem těch živých mrtvol u stolů co nejméně nápadně, a ačkoli jeden muž u dveří se obrátil, když jsme procházeli kolem, a začal močit na podlahu, nezdálo se, že by v tom bylo něco osobního."

Ktorý dobrák napísal ten záznam do čitateľského denníčka, čo sa tvári ako anotácia?

10 21.10.2017

Annie Wilkesová je fanynkou číslo 1 a objektom jej zbožňovania je spisovateľ Paul Sheldon. Problém je, že Annie je aj prípad pre psychiatra číslo 1 a pokiaľ sa s ňou nenarába ako s puknutým vajcom, môže sa stať čokoľvek. A tým čokoľvek myslím, že Annie má určité znalosti z anatómie, či farmakológie a nebojí sa ich použiť. Nespočetne veľakrát som na Paula chcela vykríknuť "To nehovor!" alebo "Vypadni odtiaľ!" a iné zmysluplné rady. Prí čítaní knihy som dosť často zažívala silné pocity beznádeje a takmer cítila Paulovu bolesť. Vďaka Štefan, si génius.

10 23.12.2016

Slušný začiatok série. Postavy sú "živé", tempo svižné a aj keď som vyriešila prípad ešte skôr, ako oni, nijak zvlášť som neostala rozladená. Sympatický je aj humor, ktorého je tam tak akurát. Autor sa nesnaží násilne rozosievať bonmoty a vytvárať groteskné situácie, ale ani kŕčovite zachovávať nudne vážny tón. Zopár výhrad by sa našlo, ale žiadna kniha nie je dokonalá. Teším sa, že som po dlhšom čase zase objavila autora, pri ktorom nekončím jeho prvou knihou a chcem čítať aj ďalšie. Čo v praxi znamená, že ho u nás prestanú vydávať.

9 19.02.2023

S knihou som zápasila a to pri beletrii u mňa nie je povolené. Tam ide celá hviezda preč. Interakcie medzi postavami sú často kŕčovité a dialógy ako by písala dvanásťročná obdivovateľka prác Jane Austenovej a klanu Brontëových. Vzťah Harryho a Noly bol detsky naivný a nekonečné vzdychy o tom, ako jeden druhého milujú ma nepresvedčili. Prečo Nola vykala Harrymu je pre mňa záhadou, ale to by skôr bola otázka na prekladateľa. Je fakt, že ten posledný z mnoha zvratov nepatril medzi moje dovtedajšie teórie, no s tými som skončila v momente, keď ma osudy postáv prestali zaujímať natoľko, že som si v čítaní urobila na niekoľko týždňov pauzu. Pán spisovateľ má navyše úbohý zmysel pre humor a tak jeho zúfalé pokusy o vtipy boli skôr na škodu. A o tých úporných vzájomných komplimentoch dvoch rádoby spisovateľov jednej knihy škoda hovoriť. Ale zvládla som to celé a to sa počíta.

9 26.02.2022

Skvelé čítanie. Pasáže zo súdnej siene aj mimo nej sú rovnako pútavé. Harry je správny chlap, priamočiary, odhodlaný, poctivý vo svojej práci a svoj odznak nosí s hrdosťou. Občas sa nechá unášať unáhlenými závermi, ale čo sa mu nepodarí vyriešiť hlavou, doženie nohami. Connelly je výborný remeselník, no musím reklamovať Boschovu priateľku, veľmi nezaujímavá postava a až na jednu výnimku v deji úplne zbytočná. Nečakajte žiadne sarkastické bonmoty alebo šialenú akciu, "len" kvalitnú detektívku.

9 12.10.2019

Ťaživý a temný príbeh nie príliš starostlivej matky, ktorej chorý vzťah so synom vyústi do obrovskej tragédie. Otázka znie, či bol Kevin zlý, lebo ho Eva nemilovala alebo ho Eva nemilovala, lebo bol zlý? Už ste mali niekedy chuť udrieť dieťa? Nie? Tak to by sme si mali pohovoriť o Kevinovi.
Od autorov anotácie je pekné, že pri toľkých informáciách sa im podarilo nevyzradiť aspoň posledných päť strán. Tá zmienka o hororovom príbehu je trochu mätúca. Nečakajte antikrista, len obyčajných ľudí.
Len tak mimochodom, film tiež nie je na zahodenie, ale odporúčam si najskôr prečítať knihu.

9 08.02.2017

Na tomto mieste si dovolím vyjadriť sa k celej trilógii s Billom Hodgesom. V prvom rade chcem podotknúť, že navzdory mojim výhradám, Kinga považujem za najlepšieho spisovateľa všetkých čias (berte to s rezervou, moja sčítanosť má určité hranice), čo v praxi znamená, že aj jeho, z môjho pohľadu, slabšie diela sú majsterštyky. Stephenovu tvorbu delím na "pred nehodou" a "po nehode", pričom v tej ponehodovej (netýka sa úplne všetkých diel) mi niečo chýba. Mám na mysli tú typicky kingovskú, temnú atmosféru, ktorá ma dostávala do hypnotických stavov, počas ktorých som nadskakovala pri každom nečakanom zvuku a občas som cítila zvláštnu elektrinu na zátylku. Chýba mi ten démon, ktorý kedysi viedol jeho ruku a tým nemyslím drogy a alkohol, aj keď tieto tiež v značnej miere ovplyvňovali jeho tvorbu. Dosť bolo všeobecného rúhania sa, vrátim sa k Hodgesovi. Prvé dve knihy boli viac menej detektívky, aj keď nejaký ten mini náznak, že sa nebude všetko odohrávať v medziach reálneho života, tu bol. Konec hlídky je poňatý presne naopak a narúša tak konzistenciu trilógie, to mi ale neprekáža. Právo nálezce je takpovediac od veci a nevenuje sa hlavnému záporákovi z prvej a tretej knihy a v značnej miere sa dokonca ani nevenuje Billovi Hodgesovi, čo je trošku neobvyklé a iným autorom by to asi ani neprešlo. Problém pre mňa predstavovalo neustále opakovanie určitých vecí, príbeh by asi inak nevydal na tri knihy. Viac by mi asi vyhovovalo mať celého Hodgesa po kope v jednej hrubej buchli, predsa len ten časový odstup pri čítaní jednotlivých dielov spôsobil, že nie všetko mi ostalo v pamäti, ktorú mám mimochodom už aj tak výrazne v kýbli. Aj keď to tak možno z môjho (na mňa podivne dlhého) komentára necítiť, čítanie som si užila. Snáď len toľko, že môžem s istotou povedať, že viackrát už to čítať nebudem a to pri drvivej väčšine Kingových diel tvrdiť nemôžem. Koniec

9 21.01.2017

Absolútna nadčasovka. Nebyť jednej pasáže, ktorá sa mi ťažšie žula, dala by som hádam aj plný počet.

9 08.02.2016

Poučená z predošlých Murakamiho kníh som nečakala príbehy o bežných, sporiadaných občanoch, ale takisto som nečakala, že všetky postavy (a že ich je požehnane) budú intelektuálne na úrovni žiaka nižšej strednej a v ojedinelých prípadoch vyššej strednej školy (japonský vzdelávací systém, odporúčam zbežne naštudovať). Postavy sa prakticky od seba nijak zvlášť nelíšia, všetky majú mentálne deficity a rôznorodé sexuálne úchylky. Model je pri všetkých podobný - sexuálne zneužívanie a týranie v detstve u každého vyústilo do nejakej neblahej poruchy osobnosti alebo psychózy. Príbehy sú prakticky bez pointy, niektoré zaujímavejšie ako iné, ale v konečnom dôsledku splývajú v podivnom prepletenci pofidérnych postáv.

8 04.01.2021

Tak to mám konečne za sebou. Ešte nikdy som nemala pri čítaní Kinga taký silný pocit, že si písal hlavne sám pre seba. Splnil si svoj rockerský sen a cez polovicu knihy si brnkal na gitare, pričom príbeh služobníka elektriny vyznieval len ako sprievodná storka. Hudobné pasáže ma nijako nenapĺňali nostalgiou (ani ničím iným), polovica songov mi nič nehovorila a aj keby, v nadmernom používaní hitparády zašlých vekov nevidím žiadny zmysel. Mohol ušetriť 100 strán, keby vydal 10 cédečkový soundtrack plus noty.

Pobavilo ma:
Náboženství je teologický ekvivalent pojišťovacího podvodu, kde rok za rokem platíte pojistné a potom když potřebujete čerpat výhody, za které jste platili s nábožnou přesností, zjistíte, že společnost, která si vaše peníze brala, vlastně neexistuje.

Tohle byli lidé, kteří běžně používali počítač, aby zůstali v kontaktu s přáteli a získávali přehled o každodenním dění, lidé, kteří považovali meteorologické satelity a transplataci plic za samozřejmost, lidé, kteří očekávali, že budou žít o třicet nebo čtyřicet let déle než jejich praprarodiče. A tady teď podléhají vyprávěnce, vedle které vypadají Santa a Zoubková víla jako strohý realismus. Cpal jim do hlavy hovadiny a oni jásali.

8 25.04.2019

Pozorne si prečítajte prvú vetu z popisu "Některé záhady jsou neřešitelné…" a potom sa nad ňou trochu zamyslite. Logicky sa dopracujete k záveru, že s koncom knihy neprichádza riešenie. Nenadávajte mi, kniha sa tým netají. Ak nie ste schopní uniesť značnú dávku frustrácie alebo knihy čítate výlučne kvôli rozuzleniu a kašlete na text medzi úvodom a záverom, Colorado Kida nečítajte. Ak ste však schopní užiť si Kingovu výnimočnú zručnosť vo vytváraní krásnych, mnohorozmerných postáv, ktoré sú zasadené do lákavého a tak trochu (pre nás vnútrozemcov) záhadného prostredia, smelo do toho. Ja osobne som si pošmákla na rozprávaní dvoch ostrovných dedkov a užila si každé jedno múdro, ktoré im vypadlo z úst.

8 17.11.2017

Patrickovo, byť niekedy naozaj vzrušujúce rozprávanie, na mňa pôsobí nekoherentne a nevyvážene. Nakoniec, nie je novinár ani spisovateľ, jeho talent spočíva v práci s obrazom a nie slovom. Najväčšie mínus a hlavný dôvod, prečo sa neprikloním v hodnotení ku štyrom, ktoré som zvažovala, je absencia ukážok jeho práce v teréne. Fotografove pamäti bez jedinej fotografie, najsilnejšieho výrazového prostriedku remesla, sú len polovicou príbehu.

7 27.06.2021

Rozhodne zaujímavé, len škoda tej prílišnej fixácie na rozprávku. V poslednej tretine sa autor už nemal čoho chytiť a nasilu sa snažil v príbehu hľadať niečo, čo tam nie je. Ako keď vezmete kladivo na puzzle, ktorého dielik nie a nie zapadnúť. Viac by mi vyhovovalo, keby bol text trochu viac odborný a kazuistika bohatšia. Myslím, že ani Grimmovci by sa neurazili, keby bol Heinz-Peter pri pitve ich diela trochu striedmejší.

7 26.10.2019

Tá nesmierna kreativita v oblasti ľudskej krutosti je priam zarážajúca. Pri niektorých pasážach mi bolo fyzicky nevoľno a to som skutočne dosť otrlá. Po formálnej stránke nevyhovujúce, po obsahovej zdrvujúce.

Príbeh sa vžerie pod kožu viac ženským čitateľkám, pretože ešte aj v dnešných časoch chápeme, aké to je, keď sa podaktorí muži snažia rozhodovať o našich telách, ignorovať naše názory a v niektorých prípadoch nás považujú za menejcenné živočíchy. Ak sa pridá ten pôvodca všemožného zla na svete, ignorancie a stredovekého zmýšľania, večný nástroj na manipuláciu más – náboženstvo, podobná hrozba sa nezdá byť až tak nereálnou. Seriál ma zasiahol s väčšou silou, ale tá ťažkotonážna depresia a beznádej je prítomná aj v knihe. Pre tých, ktorí majú aspoň prvú sériu za sebou, bude kniha niečo ako „V predchádzajúcich častiach ste videli“.

7 24.09.2018