Ivan F komentáře u knih

Vojnová literatúra a ja sa občas stretneme, avšak moc si nerozumieme. Niežeby rozprávanie o vynaliezavosti ľudí, ako čo najefektívnejšie zniesť zo sveta iných ľudí, bolo nudné, to nie, ale mňa to nejako neberie - takisto ako rozprávanie poľovníkov a lovcov trofejí ako zabili tú ktorú zver a korisť. Lenže práve tieto opisy niektorým ľuďom evidentne vyhovujú a siahajú po tomto druhu literatúry. Z môjho pohľadu je Tenká červená línia na tom tak niekde uprostred, vojnovej vravy tam nie je až tak moc a psychologická sonda do chovania sa jedincov v rote Charlie ju skvelo vyvažuje. Tieto popisné časti príbehu, ktoré odhaľujú konanie príslušníkov roty a takisto velenia bezpečne skrytého za ich chrbátmi sú výborné, no na môj vkus ich nie je až toľko, aby som si knihu viac užil. Príbeh je úplne jednoduchý a priamočiari a na jeho kostru sú nabalené príbehy jednotlivých príslušníkov roty. Kostra je tak pekne obalená, ale mňa príbeh(y) za srdce rozhodne nechytil(i).

25 20.12.2020

Ako vždy je stretnutie sa s 87. revírom príjemná záležitosť. Príbeh má pomerne jednoduchú zápletku a - pozor spoiler - vrahyňa najkrajšie nohy, aké detektívi videli. Až príliš ľahko a rýchlo sa knižka čítala a ja mám v sebe stále ten neodbytný pocit, že detektívky s retro nádychom sú lepšie, ako tie "fresh". Salvatore alias Ed McBain znovu dokazuje, že menej ako stoosemdesiat strán stačí na príjemný čitateľský zážitok.

32 16.12.2020

Veľmi milá, láskavá a pre deti poučná knižka, ktorá úplne prirodzeným spôsobom vysvetlí deťom, ako prídu na svet šteniatka, ako objavujú svet, ako sa učia pravidlám a úcte k starším a skúsenejším. Toto všetko je podané nenásilnou a hravou formou a deti si tak vštepujú do svojich otvorených hláv, ako to na svete chodí, a že rodina je to prvé a posledné na čom záleží, že si ju treba chrániť. No a ešte je tam kus rodičovskej lásky. Výborná záležitosť.

24 11.12.2020

Výborne vygradované napätie, nevedel som sa dočkať, kedy sa už dočítam ako to vlastne bolo. A že to bolo ... poriadne popletené. Taká krimi naruby, neviem, či som už niečo podobné čítal. Autor ma poriadne previezol (príbehom) a nečudujem sa, že bol pred pol storočím veľmi populárny. Spočiatku sa mi príbeh javil ako banálny, ale s pribúdajúci počtom strán som svoj názor menil. Dany som fandil a aj som rozumel jej frustrácii zo života a toho, že si chce užiť. No a keď sa jej dostal do ruky veľký americký tátoš, ktorý oproti európskym vozítkam bol na ceste neprehliadnuteľný, vtedy som jej fandil už na plno, hoci bola tak trochu naivka. Lenže s takými jemne pripečenými slečnami je tá najväčšia zábava. Vydala sa na cestu, o akej nemala ani potuchy a ja tiež nie. Spolu sme si ju však užili.

29 08.12.2020

Veľmi dobre sa táto sci-fi veselohra/fraška čítala. Až tak ľahko, že mi vlastne čas strávený pri knihe neskutočne rýchlo ušiel a zábava to bola prímová. Námet knihy je fajn, avšak spracovanie má dve stránky. Prvá, technická stránka, tá je super, autor si musel naštudovať mnoho detailov, aby tak vierohodne (verím, že aj správne) opísal život na Mesiaci a všetko, čo je k prežitiu v pre človeka nehostinnom prostredí treba. Druhá stránka, dejová linka, nuž tá je spracovaná skutočne priemerne, až som mal pocit, že to autor zosmolil, keď mal cca dvadsať a vydal to až teraz. Na pobavenie to bolo čítanie dobré, ale nie výnimočné, mne autorov štýl sedel. Okrem toho som Jazz od prvej chvíle fandil, takže ak by autor napísal aj Artemis II, rád by som si ho prečítal. Oddychových sci-fi kníh nie je veľa.

28 03.12.2020

Pre všetkých tých, ktorí dali knihe zlé hodnotenie, pretože to (podľa nich) už nie je TEN King, mám odkaz: nie je, pretože nemôže byť. Pri písaní tejto knihy mal sedemdesiat rokov a nemožno očakávať, že bude písať rovnako ako keď mal tridsaťpäť a sypal do seba rôzne povzbudzováky. Z môjho pohľadu majú tieto vyjadrenia takú cenu, ako píše King na strane 130, akú má trojdolárová bankovka.

Čo sa týka samotnej knihy, je naozaj dobrá. Nie je skvelá, ale oproti iným Kingovým dielam nemá pokazený záver - a to je u mňa v rámci hodnotenia jeho kníh veľké plus. Vzhľadom na to, že je to už pán na dôchodku, tak mu to píše stále skvelo. Na rozdiel od G.R.R.Martina, na ktorého odkazuje v dôvetku, však nemusíme čakať na dokončenie jeho opusu "Temnej veže". Stihol ju napísať počas svojho života a pomedzi to aj mnoho iných kníh. Či to stihne aj Martin pri jeho životnom štýle a výraznej nadváhe, nuž uvidíme.

Stephen, ďakujem za veľmi voľné pokračovanie Podpaľačky. Tá ma zasiahla síce oveľa viac (našla si ma v správny čas), no za príbeh o inštitúcii sa rozhodne hanbiť netreba.

A ešte citát, ktorý ukazuje, čo si SK myslí o Donaldovi.
"Vedela aj o Trumpovi?" spýtala sa Kalisha.
"Kdeže, bola dávno pod zemou, keď sa objavil ten vidlák z veľkomesta."

P.S. časť s plotom mi nevadí, bol som vyslovene prekvapený, ako ľahko sme sa dostali v Kazachstane k Bajkonuru. Síce späť sme šli pod dohľadom AK, ale verím tomu, že mnohé strážené miesta, ktoré sa zdajú byť nedostupné majú niekde slabinu.

40 30.11.2020

(Audiokniha)
Nepáčil sa mi prednes, ani trochu. To, že interpret nie je profesionál, spozná poslucháč hneď po prvej vete. To je v poriadku, aj amatér/ochotník môže knihu nahovoriť pekne. Lenže neustále prídychy, chybná výslovnosť (logopéd by sa nepotešil, v dospelom veku sa ťažšie dosahujú výsledky, zlozvyky pri vyslovovaní sú silno zakorenené), ako aj polohovanie hlasu (až po fistulu) je vyslovene rušivé - toto všetko ma iritovalo. Ako príbeh určený najmä deťom je vďaka tomu zle nahovorený. K tomu nevhodne zvolená hudba, ktorá by sa hodila k príbehu o Osmanoch a Tatároch, tak tá občas tak hučí, že nasledujúci prednes zaniká, pretože poslucháč je ohlušený. Amatérskosť nahrávky podčiarkuje fakt, že si interpret sem tam odkašle, poprípade sa prebreptne a potom to okomentuje, "no nič, tak to dám ešte raz".

Možnože by ma príbeh zaujal viac, ale nikdy som nemal pozitívny vzťah k dobrodružstvám rytierov, panošov a čo ja viem koho/čoho všetkého, kto/čo k proprietam historických príbehov patrí. U mňa neboduje ani vyslovene jednoduchý príbeh a prednes už vôbec nie.

21 27.11.2020

Tieto staré literárne kusy majú svoje čaro, ktorým je priamočiarosť, pretože majú zvyčajne malý počet strán. Tým pádom sa na nič nehrajú a čitateľ je takmer po hlave vrhnutý do víru deja. To sa mi nesmierne páči, ako aj rýchle ukončenie a dobrá pointa k tomu - skrátka všetky ingrediencie sú v správnom pomere. Je to groteska, ktorá nie je žiadnym zamyslením sa nad životom, nie je to nič hlbokomyseľné (presne tak som si na to u Westlakea zvykol), primárnym účelom je čitateľa pobaviť a tak trochu povodiť za nos. Rád som sa Donaldom povodiť za nos nechal a neľutujem, príjemne som si oddýchol. Čítané po tri večery pred zaspaním = výborné odreagovanie sa. Tak to má byť.

30 23.11.2020

Každý spisovateľ raz napíše tú svoju najlepšiu knihu. Nesbøvi sa to podarilo touto. Príbeh bratov Opgardovcov je skutočnou lahôdkou a Nesbø zreje ako víno. Postupná gradácia deja a odhaľovanie rodinných vzťahov sú ukážkou, ako má moderný román vyzerať. Ani jedna kniha, ktorú doteraz napísal, či už zo série HH, alebo mimo nej (jeho knihy pre deti sa nedajú zarátať), tak ani jedna sa nepribližuje úrovňou tejto knihe. Tak ako Grisham napísal svoje vrcholné dielo "Maľovaný dom " a už ho nikdy neprekonal, tak nie všetci jeho čitatelia dokázali pomaly plynúci príbeh prijať, jednoducho kniha nie je pre každého. A to je aj prípad tejto knihy, nie je pre každého, fanúšikovia HH ju ľahko nestrávia a budú porovnávať. Obávam sa, že tak ako v prípade Grishama, Nesbø už nenapíše nič lepšie. Chcem sa však mýliť - pri obidvoch spisovateľoch.

38 19.11.2020

S poviedkovými zbierkami je ten problém, že sú väčšinou kvalitatívne nevyvážené. Štyri poviedky z tejto zbierky som čítal už predtým a ohodnotil som ich v rámci detektívneho žánru a rozsahu poviedky na plný počet. Zvyšné dve mi potvrdili kvalitu a môžem smelo vyhlásiť, že táto zbierka šiestich poviedok (päť z Herculom a jedna z Jane Marple) je výborná. Veľmi príjemné čítanie, takto na jeseň s horúcim čajom a sušienkami celkom fajn starosvetská zábava.

34 14.11.2020

Je to tu zas: čitateľské blaho. Autorovi stačí cca 150 strán textu, aby (tu sa budem opakovať) rozohral výbornú partiu a aj ju víťazoslávne, avšak bez pátosu uzavrel. Som spokojný, autor tentoraz uprednostnil iného detektíva než sympoša Steva, mohol si to v rámci siahodlhej série z 87ho obvodu dovoliť. Nie je to stále vrchol tejto partie, ale neskutočne sa mi páči rozsah knihy - cca 150 strán a hotovo, je tam všetko. Dnešný autori sú vydavateľmi tlačení do rozsiahlych diel a mnohokrát to potom stojí za ... vlastne nestojí to za prečítanie. A to nehovorím, koľko stromov treba na ich vytlačenie.

28 10.11.2020

Treba si všimnúť, čo autor píše pomedzi riadky. Síce to niekoľkokrát aj zmieni, takrečeno na plnú hubu a niektorým to (ako som si prečítal v komentároch) aj vadí, mne to naopak vyslovene lahodí. Ruku na srdce, nie je všetko to, čo sa okolo nás deje len fatamorgána? Čo myslíte - je to realita alebo "show"? Alebo reality show? To už nechám na každom. V každom prípade sloboda neexistuje, sme zviazaní pravidlami, nariadeniami, zákonmi, ktoré formujú a zároveň ospravedlňujú našu spoločnosť a jej konanie a definujú čo je normálne a čo nie. Toto je však na siahodlhú debatu.

Mňa by len zaujímalo, či v niektorej z iných kníh od DD nie je spomínané, ako to dopadlo s kominárom. Osobne by som nemohol pracovať na oddelení, kde sa vyšetrujú sexuálne motivované zločiny, u mňa jedinci, ktorí nedokážu nadviazať normálny vzťah (bez ohľadu na príčinu, hoci tam by som vedel pochopiť prečo konali tak, ako konali) majú utrum, sú neplnohodnotní.

A ešte niečo: niekoľkokrát som stretol Milana, pozdravujem ho.

30 08.11.2020

Po pätnástich mesiacoch od prečítania Vládcov z nebies som sa k príbehom Jane Dorvin vrátil. Je to stále splater ako vyšitý a v podstate je to kniha, ktorá prináša príjemný oddych a nezaťažuje mozgové bunky, čo nakoniec má pre mňa svoje čaro. Je to poctivý pulp, nepoškvrnená sci-fi žiadnou fantasy obludnosťou. Nutno uznať, že autor knihy bol na stopéro šovinista, ženy sú všetko naivné puťky a muži sú mačovia, s výnimkou Ryna, to bol taký slaboch. Napriek všetkým nedostatkom som sa vyložene bavil, hoci "béčková" literatúra nie každému vonia a je častokrát zatracovaná. Na druhú stranu vie priniesť viac zábavy než niektoré vrcholné diela - prirovnal by som to k úrovni zábavy z filmu Titanic, rozdiel medzi prvou a treťou triedou bol enormný. Radšej by som si zatancoval a pil zvetrané pivo (pritom pivo je niečo, čo vôbec nepijem), ako sedel s cigarou v jednej a s whisky (single malt je super) v druhej ruke a nudil sa k smrti.

24 06.11.2020

Jedna z prvých kníh (vrátane príbehov Alice Seleznevovej), ktorá ma priviedla k Sci-fi, a ktorej som aj napriek literárnym neverám s inými literárnymi žánrami zostal podnes deň verný. Jednoducho stará láska nehrdzavie a v tomto má toto staré porekadlo pravdu.

Príbehy žiakov druhého stupňa základnej školy, ktorým som aj ja vtedy bol, mi učarovali a zostali v pamäti doteraz. Nostalgia mnou clúma, len čo si na knihu spomeniem, no a ilustrácie, tie ma vyslovene dostali do kolien, táto minimalisticko detailná Deákova kresba sa mi vždy páčila. Predstavivosť (toto krásne slovenské slovo mi príde ešte vhodnejšie než fantázia) bežala na plné obrátky a ja som cestoval vesmírom a časom spolu s Vilom, Staninom, Ferom a Julkou. A úprimne, bolo mi úplne fuk, či hlavný hrdinovia sú chlapci alebo dievčatá, však, Alica Seleznevová? :-) Teba som mal aj tak najradšej.

29 03.11.2020

Tak som "zmlsol" (vraj je to literárny pamlsok) toľko velebenú knihu, ktorá by mi mala (podľa niektorých) rozmetať mozog na častice. Nerozmetala. V záplave všemožných krimi-detektívok-thrillerov a čoho len chcete zo severu Európy mi tento "majsterštuk" dlho unikal. Vďaka nadšeným komentárom tých, čo to čítali predo mnou som sa nechal zlákať, ale to mrazenie idúce dole chrbtom sa nedostavilo. Ak by som knihu čítal v dobe jej vydania cca pred dvadsiatimi rokmi a nebol by som presýtený Adlerom Olsenom, Nesbom a pán Boh vie kým ešte, tak by ma to možno dostalo do kolien, hoc o tom pochybujem. Teraz mi to prišlo ako zručne, efektívne a pomerne nerutinne napísaný príbeh o magoroch z rodiny Vangerov. Nebavilo ma všetko to ekonomiky sa týkajúce a pobavilo ma prednesené želanie: "A budeš môj kamarát?". To tu nemalo čo robiť, toto vyslovene patrí na základnú školu! Možno je to škoda, ale kniha si ma nenašla v pravý čas, už som niekoľko desiatok krimi románov a detektívok prečítal, táto nie je v ničom prekvapujúca, ale je slušným štandartom. Ako v iných sériách, napr. Harry Hole, Hercule Poirot, 87 revír, Sherlock Holmes, atď. je aj táto vystavaná na typických črtách hlavného protagonistu/tky a funguje to rovnako - buď si ju/ho čitateľ/ka zamiluje, alebo voči nim zostane čitateľ takrečeno vlažným. U mňa je to niekde tak na pol cesty.

28 30.10.2020

Robinson Crusoe je kniha, ktorá sa číta pomerne ťažko. Za prvé, je v nej minimum priamej reči a za druhé, je to tak trochu filozofický traktát a premýšľanie o vzťahu k Bohu, ako takom. Preto som túto knihu nedokázal prečítať ako chlapec, teraz ako dospelý som to zvládol, ale pocit z knihy je taký jemne zvláštny, akoby nostalgicky snivý (aj to vďaka starým zožltnutým stránkam, ktoré majú zvláštnu štruktúru a na dotyk sa vnímajú akoby boli len a len drevom) spolu s niečím nenávratne strateným a premárneným. Nechcem tu napísať, že detstvo je nenávratne stratené a mladosť premárnená, avšak paralela s Robinsonovým príbehom, kedy je detstvo nenávratne fuč a roky na ostrove sa dajú považovať za roky stratené (takým tým nenaplňujúcim spôsobom), tak táto paralela mi pri čítaní ježila vlasy na šiji. Myslím si, že z týchto dôvodov sa už k Robinsonovým príhodám nikdy nevrátim.

35 26.10.2020

Kniha sa dá rozložiť na niekoľko častí a to na časť prvú, ktorá je zábavná, ale bohužiaľ je najkratšia a je to popis cyklovýletu našich starých známych, časť druhú, ktorá zábavná nie je, ale je o niečo dlhšia, ako časť prvá a je to opis okolia, histórie a tak podobne, no a nakoniec časť tretia, bohužiaľ najdlhšia a najnudnejšia, kde si autor vybavuje účty s nemeckým národom. To málo vtipného je utopené v balaste popisu všetkého dobrého a nedobrého nemeckého a je to málo. U mňa autor touto knihou takmer prepadol.

20 23.10.2020

Takto: 5 hviezdičiek pre/za všetkých násťročných čitateľov, ktorým by mal príbeh učarovať (najmä dievčatám, aby mali svoje vlhké sny), 4 hviezdičky pre/za tých, ktorí to čítali so svojimi deťmi a vydržali (rodičia musia prinášať aj obete, prípadne zamilovaní o tom vedia svoje a čítajú aj to, čo ich nebaví), 3 hviezdičky pre/za všetkých ostatných, ktorí už vyrástli z naivných príbehov, ale stále sa k nim radi vrátia, 2 hviezdičky za tých, ktorých fantasy nebaví (vrátane mňa), ale nevadí im, 1 hviezdička za tých, ktorí vo všeobecnosti nemajú radi akékoľvek knihy, ale čumia na ich filmové spracovania a ochudobňujú si tým predstavivosť, 0 hviezdičiek - no to snáď nie, odpad to rozhodne nie je, hoci je to taká jemná paródia na Snehulienku a sedem trpaslíkov, len tu je to väčšia grupa :-)

Čítalo sa to rozhodne dobre a ľahko, len príbeh je taký, že by aj 150 strán stačilo. No a potom somariny typu "měsíční světlo", hoci všetci vieme, že mesiac odráža svetlo slnečné, ale ono to tak dobre a trochu romanticky znie, však? Čo sa mi rozhodne nepáči je to, že z príbehu bude minimálne tetra/pentalógia, ak nie viac. Ale načo?

29 19.10.2020

Toto krátke dielo sa mi dostalo do rúk úplnou náhodou. Spozornel som hneď, ako som zbadal na obálke uvedené meno Jacka Londona, pretože som nikdy nepočul, žeby niečo takéto napísal. Po minuloročných zimných dobrodružstvách o Smoke Belleovi a Shortym, ktoré ma skutočne zaujali, som zvedavo nahliadol aj do tohto tenkého zväzku. Nebolo to zlé, ale z takéhoto typu príbehov som už dávno vyrástol. Niemenej, atribúty mora, pirátov a dobrodružstiev s nimi spojených mi vždy nasýtili moju hladnú čitateľskú dušu a ja som rád, že som si tento príbeh prečítal. S ohľadom na iné Londonove diela je to však príbeh priemerný a krátky, stačili mi na prečítanie necelé dve hodiny. Nevadí, nabudúce určite dostanem od Londona do rúk niečo výživnejšie.

19 18.10.2020

Zo zvedavosti som sa začítal do tohto (našťastie) útleho dielka, lebo ma zaujalo, prečo vydavateľstvo Naše vojsko vydalo túto "knihu" aj v slovenčine a prišiel som na to, že v minulom režime (rozumej komunistickom) táto "kniha" bola vyslovená agitka - pravdepodobne napísaná na objednávku. S hrôzou som zistil, že dobrých je cca prvých tridsať strán, ostatné sú popisom, akým uvedomelým človekom bol major Lamač. Teda zámerom vydavateľstva bolo podsunúť (podrazáckym) spôsobom čitateľovi dojem, že udalosti roku 1968 boli skrz naskrz zlé a major Lamač učinil správne rozhodnutie, keď tieto udalosti, ako správny a zarytý komunista odsúdil, skrátka sa správne rozhodol. V podstate je to hnus a výtlačok, ktorý mám v rukách skončí v zbere papiera. Ako recyklovaný výrobok bude mať väčšiu hodnotu.

19 16.10.2020