Ivan F komentáře u knih

Po daromnici nedá sa napísať ináč než, trio sa nám opäť zišlo a čo všetko z toho vzišlo, nuž to len budú prudéristi karpavé okále otvárať a štrbavé papule vycierať. Nadôvažok dychom smradľavým, bo mäsa nedovareného plno zjedli, jedovatými slinami opľúvať budú, kam sa príbeh zvrtol a veruže aj zvrhol. No presne ako neukojení stredoveký slintoši "bosorky" nahé pred odoslaním na hranice obzerali, tak aj oni opyskujú, že čo to bolo, no čítať aj pri sliepňavom svetle budú.

Kapitán s kaprálom (pardon, už seržantom) sa stretnú s notárom a táto bohabojná trojica vyrieši pekne zašmodrchaný príbeh. Kuvici už veru zapípali, že to nebolo bohvie čo, no opak je pravdou - príbeh parádny s celou nádherou jazyka, popisom dobových obyčajov a zvykov, ako aj opisov toho, ako ľudia dvere morovej nákaze otvárali - nuž za mňa to Jurajovi dobre písalo. Svedomito sa pripravil a mal fundovaných poradcov, je to z príbehu cítiť. Pre mňa jeden z najlepších dielov série. A to som nad ňou spočiatku ohŕňal nos.

53 21.03.2022

Príbeh o tom, ako sám pán notár ťažký prípad vyšetruje a popritom sa aj zamiluje. Vyšetrovanie mu ide od ruky, síce sa sem tam na tŕnistej ceste k zdarnému cieľu občas potkne, ale vždy nájde správny smer. Jeho ľúbostný život novými citmi vzplanie a nie je to ver žiadne sprisahanie, len Amorov šíp ho presne zasiahne, veď nedá sa (v jeho prípade) nemilovať švárnu a lepú devu. V jeho prípade veru nie, somár starý to je, aj s okuliarmi - hoc vtedy vyzerali úplne inak než dnes.

Sólo pre notára je super, čitateľ sa mnoho dozvie o histórii, a že jej je požehnane (vrátane povier) na našom, mnoho ráz Tatármi, Turkami, Hunmi a inými pohanmi preoranom, krásnom území tu, priam v srdci Európy. Škoda len, že sme nepoučiteľní a opakujeme tie isté chyby, až sa mi chce napísať, že si túto našu krajinu nezaslúžime. To však nič nemení na tom, že Juraj je príjemný dejepravec/dejaklamec (hoc si mnoho vymýšľa, ale má to svojské čaro) a svedomito ťuká do klávesnice, aby sme mali čo čítať.

52 12.11.2021

Príbeh o tom, ako sám pán kapitán (no takmer sám, má po ruke kaprála Jaroša) ťažký prípad vyšetruje a popritom sa aj presťahuje. Vyšetrovanie mu ide od ruky, síce sa sem tam na tŕnistej ceste k zdarnému cieľu občas potkne, ale vždy nájde správny smer. Jeho osobný život veruže cnostným príkladom nie je, hoc puritánom by sám seba mohol a chcel zovať, no na paloši má toľko krivého načiaraného, že ver do neba hintovom sa nepovezie

Takmer sólo pre kapitána (ako predtým notárovo) je super, čitateľ sa mnoho dozvie o tom, ako poverami sa národ nechal nabaláchať (paralela so súčasnosťou) a ako sa vtedy (a dnes jakbydal) manipulovalo s verejnou mienkou. Minule som napísal, že sme v tomto nepoučiteľní, ale ako sa tak pozerám na celý svet, nie sme v tom sami. Ľudí na zemi pribúda, no hodnota IQ a EQ je jemne zvažujúca sa - nožnice sa otvárajú. V každom prípade Jurajovi patrí vďaka, že kapitánsko-notársku sériu naťukal cez klávesnicu do textového editora.

49 06.02.2022

Séria má z môjho pohľadu stúpajúcu (zatiaľ) úroveň a je čím ďalej tým drsnejšia. Tak ako mi predtým smrdela Praha (najmä pri Vltave), tak mi tentoraz smrdel Prešporok (puch zo strán knihy priam čpie) - koniec šestnásteho storočia mal nepochybne svoje čaro, ale rôzne pachy a smrad z miest a obydlí k nim rozhodne nepatrili. Výrobcovia flakónikov s voňavkami a klobučníci museli byť v tej dobe riadne bohatí.

Čo dodať - všetko čo sa ľuďom (aj mne) na knihe páčilo/nepáčilo je v skôr napísaných komentároch. Pridám len toľko, že spravodlivosť meraná dvojitým prípadne trojitým metrom sa uplatňovala rovnako kedysi, ako aj dnes.

P.S. Kto vymyslel slovné spojenie historická detektívka by si zaslúžil kopnúť do pr..le. Historický krimi román je lepšie a presnejšie pomenovanie tohto druhu literatúry. Zvlášť keď slovo detektív sa objavilo až v 19tom storočí.

47 04.01.2021

Aj misterioso postava z bohumilej trojice sa dočkala svojho storia solista. Aj keď mnohí budú frflať, ba aj cez klávesnicu rýpať, že toto a tamto a ktohovie čo ešte, príbeh funguje, hoc je krátky a jeho koniec, teda fine della storia, je takrečeno uťatý, ako nejaký úd mečom (čitateľ si už vyberie z ponuky údov, je ich skutočne dosť). To je v poriadku, predsa len trio stvoril Juraj a môže si s ním robiť čo chce. Ako scriptor (rozumej kníhškrabák) sa vyvíja, starne a nemožno očakávať, že všetko sa len mečom a sekerou vyrieši, na fištrón treba viac dať, však je to historický krimi príbeh. Takže to známe pnutie medzi hlavnými aktérmi tu nie je, hoci ho mnohí budú očakávať, no samostatný Bohdanov príbeh obstojí so cťou - je priamočiary a dobre sa číta. Chválim reálie z histórie, to ma skutočne baví, také jemné učenie sa v pozadí dobrodružného príbehu, to je naozajstné plus.

44 27.12.2023

Výborný román, tak trochu zvláštny, veľmi dobre napísaný. Pritom je to pomerne reálna vidina toho, čo možno ľudstvo stretne v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Potom už bude neskoro čakať, až z lesa zaznie spev drozda.

Zimomriavky mi behajú po chrbte, keď si pomyslím, kam to všetko speje. Pretože vývin jazyka a jeho podoba, tak ako ho poznáme, sa pomaly, ale isto mení - stačí si zobrať do rúk knihy zo sedemdesiatych rokov minulého storočia a mnohé slová v nich sa už nepoužívajú, alebo zmenili zmysel. Nie, nie je to ešte ako v románe 1984, toho sa mi nedožijeme, ale niekoľko generácií po nás bude jazyk vyzerať inak - bude chudobnejší a "ideovo" čistejší. A potom možno prestane ľudstvo pomaly čítať a písať a, tak ako v Tevisovej katastrofickej vízii, sa pomaly presunie k svojmu koncu a matička Zem bude mať konečne pokoj. O druhej polovici 20teho storočia sa čoraz viac začína písať a hovoriť, ako o zlatom veku ľudstva. Som rád, že som sa vtedy narodil. S predstavou toho, čo asi príde o pol storočia alebo o storočie neskôr, som tomu rád o to viac.

44 13.03.2023

Robert použil sci-fi háv len ako akési maskovanie príbehu o jednom poriadnom podraze a k tomu si pridal kocúra, ktorý hľadal svoje dvere do leta a koniec-koncov ich spolu so svojím majiteľom aj našiel. Ako majiteľ štvornohého osrsteného tvora s riadne ostrými pazúrmi som sa usmieval pri opisoch správania sa kocúra Petroniusa - presne takto isto sa správa aj naša mačka a dokáže sa občas tak pozrieť (a zhnusene si k tomu otriasa labky), že čo to je vonku za počasie, až mám pocit, akoby som zaň mohol. Kniha je také príjemné pohladenie pre všetkých ľudí, ktorí veria na šťastné konce, lásku a majú radi aj iné zvieratá, nielen mačky a nenechajú sa odradiť technickými detailami, ktoré sú z dnešného pohľadu úsmevné - vlastne tento retro pohľad je pridaná hodnota, pretože vieme, aké to je v roku 2021 a aké to v rokoch 2000-2001 bolo.

Moje tretie stretnutie s Hrabalom dopadlo výborne. Prvé stretnutie dopadlo príšerne, druhé nad očakávanie dobre a to tretie ma už vyslovene pohladilo - predsa len Hrabalov štýl nesadne každému. Takže do tretice všetko dobré. Príbeh je typicky Hrabalovský, zo začiatku plný sexu a od polovice popisuje, ako to bolo za protektorátu a ako nás bolševici "oslobodili". Jednoducho výborné, ale verím tomu, že tú najlepšiu Hrabalovu knihu som ešte nečítal, že ma niekde čaká. Ktorá to je, netuším, avšak už teraz sa na ňu teším. A ešte niečo: kniha nie je humorná, hoc sa tak môže v niektorých pasážach javiť, naopak, je pomerne drsná a krutá. Jej nosná myšlienka je veľmi výstižná, človeku ku šťastiu nechýbajú milióny, ale stačí mu naozaj málo - tešiť sa z maličkostí a žiť, nie prežívať.

44 21.03.2021

Niekedy sa mi stane, že ma knihe vyslovene "rozseká". To sa mi nestalo už poriadne dlho a Portrét Doryana Graya k tomu mal veľmi, veľmi blízko, no nestalo sa. Dojem je však neskutočný a pre mňa vyslovene snový. Oscar výborne vystihol podstatu premeny Doriana v netvora a aj cenu, ktorú za to bol ochotný zaplatiť ... a nakoniec aj zaplatil. Až sa mi chce napísať bravo! Nakoniec, prečo nie: Oscar, bravo!!! napísal si knihu, ktorá je v svojej samotnej podstate zlá (nie literárne, ale obsahom, postavami a ich správaním sa), je plná zlých postáv, je ukážkou, ako môže človeka pohltiť zlo a všetko zlé si ospravedlňovať. A presvedčil si ma, že si do riadkov zakomponoval kus samého seba, mnoho svojich túžob a podvedomú orientáciu na chvostíky, čiarky asi nie.

V súčasnosti okolo nás behá takýchto Dorianov (a prenesene aj Dorianíc) plno, len sme k ich existencii ľahostajní až benevolentní a niektorých aj obdivujeme.

44 18.09.2020

S hodnotením notoricky známych kníh a príbehov je ten kríž, že všetci vedia o čom knihy a príbehy sú. Tým pádom napísať niečo nové do komentára je prakticky nemožné. Výsledkom je teda to, že sa buď pridáte na stranu nekritických obdivovateľov alebo rozčeríte vodu iným názorom. Nespravím ani jedno, ani druhé, len napíšem, že rozumiem tomu, prečo sa "rozprávka" o zlom psovi stala takou populárnou a vydržalo jej to až doteraz. Zvyšok je už obohraná platňa.

V horúcom lete roku meruprvého sa všeličo postávalo a to aj v Štiavnici, v ktorej kde kto mal pekne na rováši naloženého a ani sám najvyšší ich nemohol od nepráva odradiť. Ba pred jeho tvárou aj ľudský život kľudne obetovali, hlavne, že zlaťáky v kešeniach a mešcoch búchajúc o seba jemnučké a tak zradné cink-cink vydávali. No a mnohí tomuto zvuku podľahli a mnohí (hoci to bude virtuálne) aj podľahnú.

Bohorovná a bohumilá trojica sa v plnej sile na stránkach ôsmeho pokračovania objavila a moje čitateľské ja znovu potešila. Najmä prerod švárneho junáka, ktorým Jaroš býval, v tvrdého a zatrpknutého neznaboha, mi blaho skýtal, ako aj prekáranie Barbariča so Steinom, čo nemohlo byť o inom, než pnutím správnym medzi nimi, korenie do príbehu správne pridalo. Potešenie z príbehu hádam nemohlo byť väčšie, no predsa len objavnúcaša sa pastierka pávov to na najvyššiu úroveň pozdvihla. Juraj, super, len tak ďalej.

43 21.06.2022

Príbeh je rozhodne uveriteľnejší než v predchádzajúcich knihách pretože je v ňom menej náhodných či jemne nadprirodzených prvkov, ktoré vyšetrovanie posúvajú vpred. No má to na druhú stranu o niečo menej pútavú linku a tým je kniha zároveň o kúsok menej zábavná, hoci stret katolíkov s protestantmi bol veľmi dobre opísaný. Čo sa týka pnutia ústrednej dvojice, tak to je tým pravým korením, ktoré dodáva tejto sérii správnu príchuť - asi ako sladkokyslý nálev, vďaka ktorému je uhorkový šalát taký super. Záver knihy je perfektný, pretože len pán notár vie, že nedosiahli vlastne nič a tomu sa vraví Pyrrhovo víťazstvo.

43 30.06.2021

Dracula - nájde sa v našich krajoch taký človek, ktorý by toto meno nepoznal? Asi sotva. Pamätám si, že som knihu čítal niekedy veľmi veľmi dávno a vtedy ma príbeh nebavil. Naopak, v roku 2022 som si zakúpil neskrátené vydanie v podobe audioknihy, a ajhľa, kniha ma úplne pohltila. Neviem, či by to tak bolo ak by som knihu čítal, no fenomálny prednes Róberta Rotha dodal knihe na zážitku a ja som si príbeh užíval. Super, za mňa jednoznačne jedna z top audiokníh a R.R. je excelentný narátor. Na knihe je síce cítiť, že bola napísaná dávno-pradávno, no dusivá atmosféra ponorená do anachronizmov a dobových reálií, je to, čo pútavému príbehu pridáva na autenticite. Reč v podobe, akou sa už dnes nehovorí, má svoje neopakovateľné čaro a tým pádom umocňuje aj príbeh o najznámejšom upírovi. Maximálna spokojnosť.

Akoby som to stručne zhrnul? Takto: príjemná zmena v klasickej schéme od A.Ch., ktorú som si vychutnal a pri čítaní som bol pozorný, takže všetky indície umiestnené v texte sa mi podarilo odhaliť a tým pádom správne určiť, kto bol vrahom/vrahyňou. Zvlášť som si užil moment, kedy som si už bol stopercentne istý a to postavenie Philipa Blakea chrbtom k laboratóriu - taký malý detail a všetko do seba zapadlo. O to väčšiu radosť som mal, keď sa mi moje závery slovami H.P. potvrdili. V každom prípade je to výborné čítanie, hoci do top päť najlepších prípadov s H.P. určite nepatrí, no do top desať určite áno.

42 27.04.2022

Tak toto bolo niečo úžasné. Pre mňa osobne najlepšia Poirotovka (prečítal som ich cca osemnásť) a možno aj najlepšia knihy od A.Ch. (ani černoškovia a ani prasiatka neboli lepšie) s výbornou a perfektne vygradovanou ťaživou atmosférou. Je cítiť, že Christie pomaly, ale isto dosahovala spisovateľský vrchol, je to badať najmä na literárnom štýle. A znova je to napísané bez zbytočných brutalít a detailných opisov mŕtvol atď. Hodnoteniu neuberiem ani jednu hviezdičku, hoci kto bol vrah som uhádol vďaka vete "Simon miluje mňa... a ja jeho..." Len som nevedel prísť na to, ako bol zločin spáchaný.

Pútavá rozprávka pre dospelých, odená do hard science fiction hávu. Zároveň je to kniha náučná, je to robinzonáda, je to road (vlastne space) movie a najmä, je to kniha o priateľstve. Je zaujímavé sledovať a čítať komentáre tých, čo knihu kritizujú a tých, čo ju chvália. Skupina kritická sa zhoduje v tom, že Marťan bol jednoznačne lepší, zatiaľ čo skupina druhá sa prikláňa k tomu, že Marťan bol horší. Lenže to je obrovská chyba - kniha by sa mala posudzovať samostatne, bez ohľadu na ostatné autorove knihy. Verím tomu, že ak by knihy vyšli v opačnom poradí, mali by sme tu klasický rozpor v hodnotení. Za mňa sú obe knihy na rovnakej úrovni, sú rozdielne a to je práve na nich to zaujímavé. Takže Projekt Zdravas Mária uspokojil moju čitateľskú dušu tak isto, ako Marťan, len s tým rozdielom, že Marťana už čítať nebudem, ale k Last Hope sa rád vrátim.

41 19.04.2024

Tak som sa, priatelia, prešiel po Nových Zámkoch, anglicky Newcastles (kde sa na nás angláni hrabú s jedným hradom, tu boli dva), no a šesťuholníkový pôdorys centra mesta ma previedol od prvej bašty po poslednú (hoci už ani jedna dávno neexistuje) a pred očami sa mi odvíjali dva filmy naraz - preložené jeden cez druhý, minulosť prekrytá súčasnosťou. Bažiny od rieky Nitra tu nie sú, boli vysušené, koryto rieky premiestnené a tam, kde sa kedysi zem poriadne napila ľudskou krvou, tak tam dnes stoja bytovky a paneláky (kedysi mrákava Turkov, šiatrov, diel, koní ...), a v nich si ľudia žijú svoje životy a nemajú potuchy, čo sa pod ich nohami kedysi odohralo. Tam, kde boli kedysi zákopy plné mŕtvol, tam stoja moderné lovištia zvané supermarkety, tri základné školy, lekárne, drogérie, čajovňa a tak ďalej. Pod kalváriou možno nájsť artézsku studňu a vidieť posledné zvyšky bastiónu. Na ulici bratov Baldigarovcov (talianskych staviteľov pevnosti) tiahnucej sa od Michalskej po Forgáčovu baštu možno kedysi stála krčma nesúca ich meno, dnes je tam polícia, langoše, zubár. Obidva kostoly stoja a v stene jedného z nich (kostol Povýšenia svätého kríža) sú podnes deň zaborené gule z tureckých diel - pekne ich vidno z cesty. Nuž čo dodať - ak by nebolo tvrdohlavých maďarských a rakúskych kotŕb, možno to celé mohlo dopadnúť inak a hradba západu by bola odolala. To sa už nikdy nedozvieme, história bola napísaná. Do jej reálií Juraj zasadil posledné Báthoryho dobrodružstvá, čítalo sa to super.

41 24.10.2022

Je úplne fuk, či sa v knihe od Jo Nesbø objaví Harry alebo nie. Pýtate sa prečo? Pretože autorov štýl je ten istý, nie je tu rozdiel v kvalite (ani v počte mŕtvol, pohnútky sú zaodené do hávu utkaného z pomsty, vyšetrovateľ je ostrieľaný pardál nesúci si škralup viny, atď.), počet strán je takmer identický ako v HH sérii. Takže porovnávanie v niektorých komentároch, že príbehy s HH sú skrátka lepšie, je úplne scestné. Ak by namiesto Šimona Kéfasa bol v knihe opitý Harry, knihu by velebili a písali, aká bola úžasná od prvej stránky, hoci tu sa nemohli nejako dostať do deja, nebolo to ono, atď. - skrátka samé kydy. Je dobre, že autor experimentuje, vytvára nové postavy a nenecháva všetko na ožrana. V mori preceňovanej severskej krimi (nech už táto vlna konečne opadne) je to však malý blikajúci maják - autor nestavil všetko len na šokovú terapiu, ale pridáva aj opisy prostredia a ľudí. Mnohým to však vadí, mne nie, pretože v tom je Nesbøva spisovateľská pridaná hodnota.

41 12.06.2021

Marťan je kniha z kategórie "čítanie ma bavilo, ale raz stačí". Je to pútavé, realisticky znejúce čítanie, ktoré má blízko k plánovanému letu na Mars a všeličo, čo je v knihe spomínané, sa počas marsovskej misie pravdepodobne môže stať. Napriek tomu sa nemôžem zbaviť dojmu, že rozprávanie z denníkových záznamov (hoci to nemôže byť napísané inak) v prvej osobe knihe nesedí. Takisto netuším, či ľudia Markovho typu naozaj existujú, ale vynašiel sa v "neriešiteľných" situáciách skutočne obdivuhodne, vlastne autorova príprava na napísanie tejto knihy je obdivuhodná. Takže stvoril kríženca typu McGyver (ten rozobral vreckovým nožíkom všetko, čo mu prišlo pod ruku) a Robinsona (ten mal tiež dosť prostriedkov na prežitie) a celé to odel do hávu a pátosu filmového nepodarku menom Armageddon. Autorova kniha Artemis ma však bavila viac a rád si ju prečítam znova, Marťana nie.

41 03.04.2021

Pre všetkých tých, ktorí dali knihe zlé hodnotenie, pretože to (podľa nich) už nie je TEN King, mám odkaz: nie je, pretože nemôže byť. Pri písaní tejto knihy mal sedemdesiat rokov a nemožno očakávať, že bude písať rovnako ako keď mal tridsaťpäť a sypal do seba rôzne povzbudzováky. Z môjho pohľadu majú tieto vyjadrenia takú cenu, ako píše King na strane 130, akú má trojdolárová bankovka.

Čo sa týka samotnej knihy, je naozaj dobrá. Nie je skvelá, ale oproti iným Kingovým dielam nemá pokazený záver - a to je u mňa v rámci hodnotenia jeho kníh veľké plus. Vzhľadom na to, že je to už pán na dôchodku, tak mu to píše stále skvelo. Na rozdiel od G.R.R.Martina, na ktorého odkazuje v dôvetku, však nemusíme čakať na dokončenie jeho opusu "Temnej veže". Stihol ju napísať počas svojho života a pomedzi to aj mnoho iných kníh. Či to stihne aj Martin pri jeho životnom štýle a výraznej nadváhe, nuž uvidíme.

Stephen, ďakujem za veľmi voľné pokračovanie Podpaľačky. Tá ma zasiahla síce oveľa viac (našla si ma v správny čas), no za príbeh o inštitúcii sa rozhodne hanbiť netreba.

A ešte citát, ktorý ukazuje, čo si SK myslí o Donaldovi.
"Vedela aj o Trumpovi?" spýtala sa Kalisha.
"Kdeže, bola dávno pod zemou, keď sa objavil ten vidlák z veľkomesta."

P.S. časť s plotom mi nevadí, bol som vyslovene prekvapený, ako ľahko sme sa dostali v Kazachstane k Bajkonuru. Síce späť sme šli pod dohľadom AK, ale verím tomu, že mnohé strážené miesta, ktoré sa zdajú byť nedostupné majú niekde slabinu.

41 30.11.2020