Ivan F komentáře u knih

Robert "Neblbec" Heinlein čitateľom naservíroval poriadnu porciu (pre niekoho trochu menej stráviteľnú) toho, čo by sa mohlo stať, ak by mocenské (rozumej ekonomické s poriadnou dávkou vydierania) záujmy prevládli po kolonizácii našej obežnice nad záujmami nádeje pre záchranu obyvateľov na matičke Zemi a okolo nej krúžiaceho šutru. Technickú morálnu zastaranosť príbehu nevnímam ako negatívum, predsa len má kniha takmer šesť krížikov. Príbeh je určený neblbcom a tých zvyšných širokým oblúkom míňa. Osobne ma Heinleinovo dielo zaujalo od prvej stránky a bavilo po stránku poslednú. Výborne, už teraz sa teším na ďalšie stretnutie s autorom.

35 27.08.2021

Milé čítanie napísané prvorepublikovou češtinou, ktoré má tú vlastnosť, že vdýchne pôvab zašlých čias a pohladí čitateľa na duši. Nakoľko som detstvo strávil v malom kúpeľnom mestečku aj s jeho ospalou atmosférou (ktorú vyhľadávam doteraz) a čarom starých domov a úzkych uličiek, tak som si vedel úplne živo predstaviť atmosféru prvorepublikového kúpeľného mestečka. K tomu spisovateľ do textu vložil slová, ktoré sa už dnes nepoužívajú a mňa čítanie bavilo. Jediné, čoho bolo príliš, bolo množstvo synoným. Spočiatku to bolo fajn, ale postupne mi to kazilo zážitok. V každom prípade je to dobrá kniha a kto má rád knihy od Wodehousa alebo Jeromeho si príde na svoje.

35 11.07.2021

Kniha, ktorú som čítal tri roky - presne na deň, odkedy som ju dostal. Nebavila ma a viackrát som ju odložil, nedokázal som sa do nej začítať. Neúnosné množstvo postáv a rozťahaný príbeh bez poriadnej pointy. Toto nie je Stephen, to je Owen a nie vždy môže byť syn úspešný ako otec. Ak by táto kniha vyšla pod pseudonymom a nikto by nevedel, že v nej má prsty Števo Kráľ, tak tých 73% čo má v dobe môjho príspevku, by kľudne mohlo byť 37% - podľa mňa si kniha také hodnotenie aj zaslúži. Za mňa najväčšie sklamanie od SK hoci v spoluautorstve s OK, a musím napísať, milý Owen toto Ti nikdy neodpustím, pretože otcovi si týmto riadne pošramotil reputáciu. Viac do hodnotenia písať nebudem, inak by môj komentár bola vyliata žlč.

35 30.04.2021

Keď som pred mnohými rokmi objavil prvú kingovku, tak v jej doslove Stephen napísal, že odporúča prečítať si niekoľko kníh. Americká tragédia je jednou z nich. Priznám sa, že 800 stranová výzva ma pomerne slušne vyľakala, ale neľutujem, je to jedna z tých kníh, ktorých tempo plynutia príbehu a štýl rozprávania mi sedí. K samotnej knihe nie je čo dodať, je pomerne známa, nakrútili podľa nej film a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia aj slovenskú trojdielnu inscenáciu - tú som si pozrel a je to príjemné prekvapenie. Jediné čo dodám je to, že podobných tragédií sa na svete udialo plno a tak by sme na našom malom Slovensku, ako aj v Čechách bez problémov našli našich aktérov bažiacich po moci a spoločenskom postavení. A takisto by to boli v hĺbke duše zbabelci, ako Clyde, ktorý si smrť iného človeka vyložil, ako spravodlivú a primeranú cenu na svojej ceste za uznaním a do konca svojho krátkeho života sa nevedel priznať ani vlastnej matke.

35 05.03.2021

Kniha, ktorá vyslovene pohladila moju čitateľskú dušu a pomohla mi preklenúť čítanie inej knihy, ktorá ma nebavila (to je daň za to, že si prečítam väčšinu kníh v rebríčku Top 100 tu na DK). Zato príbehy komorníka Jeevsa ma vyslovene bavili a tento druh láskavého humoru mi vyložene sedí. Ok, nie všetky poviedky sú top, avšak poviedky Bingo a další drahoušek, Jeeves a umaštěnec alebo Případu se ujímá Jeeves sú, naopak, pomyselnými topkami. K tomu rádoby filozofické úvahy o sebe samom Jeevsovho pána Bertie Woostera podtrhujú vyznenie poviedok, no a samotným komorníkom prenášané "Zaiste, pane", "Ako si želáte, pane" v situáciách, kedy je nad slnko jasnejšie, že o svojom zamestnávateľovi nemá príliš vysokú mienku, sú tým najlepším balzamom na dušu, skúšanú súčasnou situáciou.

35 28.02.2021

Cieľová skupina tejto knihy nie som, z tohto typu príbehov som vyrástol, keď som mal cca dvadsaťpäť a problémy dospievania a hľadania samého seba sú mi v súčastnosti ukradnuté - hoci si plne uvedomujem, že je to dôležitá fáza vývoja človeka. Nie som ani (bez)nádejne zamilovaný, ani zamindrákovaný, ani osamelý, ani nemám okolo dvadsať, ani ... ani. A preto sa na príbeh pozerám inou optikou. Ako citlivý cynik knihu považujem za fajn čítanie pre tých, ktorým v živote ublížil buď sám život alebo niekto. Okej, tiež som si prešiel obdobím bolestného rozchodu a zžieravej lásky, ale aby som kvôli tomu vyšiloval, tak to nie. Midori nie je ničím iným, len bezcitnou manipulátorkou, ktorú zaujímajú iba vlastné problémy a hromozvod (sorry elektrikári, bleskozvod sa nekoná, tu ide o prázdne kecy, tedy zvuk a tým pádom hrom), teda prenesenie svojich problémov nachádza v promiskuitnom slabochovi menom Tóru, neschopnom nadviazať normálny vzťah. Okrem toho ma autor tak trochu urazil názvom knihy a ústredným motívom, ktorý si nehanebne požičal od Lennona - John vedel o čom v piesni spieva, je to jeho text. A tie mizerné paralely medzi menami Yoko a Naoko, čudujem sa, že Tóru sa volá Tóru a nie Joh-ru. Žiadna veľká literatúra to nie je - obsahovo, štýlom, ani bohatstvom použitej slovnej zásoby, pána Murakamiho, prihliadnuc ku kvalite tohto diela, považujem za priemerného spisovateľa. Nič to, idem si spraviť chuť knihou Posledné Interview: John Lennon and Yoko Ono, to je originál, nie Murakamiho plagiát.

35 15.02.2021

Robinson Crusoe je kniha, ktorá sa číta pomerne ťažko. Za prvé, je v nej minimum priamej reči a za druhé, je to tak trochu filozofický traktát a premýšľanie o vzťahu k Bohu, ako takom. Preto som túto knihu nedokázal prečítať ako chlapec, teraz ako dospelý som to zvládol, ale pocit z knihy je taký jemne zvláštny, akoby nostalgicky snivý (aj to vďaka starým zožltnutým stránkam, ktoré majú zvláštnu štruktúru a na dotyk sa vnímajú akoby boli len a len drevom) spolu s niečím nenávratne strateným a premárneným. Nechcem tu napísať, že detstvo je nenávratne stratené a mladosť premárnená, avšak paralela s Robinsonovým príbehom, kedy je detstvo nenávratne fuč a roky na ostrove sa dajú považovať za roky stratené (takým tým nenaplňujúcim spôsobom), tak táto paralela mi pri čítaní ježila vlasy na šiji. Myslím si, že z týchto dôvodov sa už k Robinsonovým príhodám nikdy nevrátim.

35 26.10.2020

Moje druhé stretnutie s Hrabalom dopadlo podstatne lepšie než to prvé. Vyhovoval mi štýl rozprávania, tempo príbehu a jeho rozsah. Je priam fascinujúce zistiť, koľko toho autor vtesnal na pár desiatok strán, príbeh je plnokrvný nič v ňom nechýba. Čitateľ si to ani nejako nevšíma, plynie to všetko akoby samo. A pritom je novela plná postáv, deja, retrospektívy a mnohých archaických slov. Pre mňa lahôdka. Pomerne veľa je tu však vystavaného na erotike a to nemusí každému sedieť. Film som nikdy nevidel, takže neviem porovnávať.

35 11.09.2020

Tento rok na jar som prečítal kompletnú zbierku poviedok v hlavnej úlohe s H.P. Ešte čerstvé spomienky mi takmer ihneď po začiatku čítania knihy Nemý svedok pripomenuli, že som to už niekedy čítal. Nečítal. Čítal som poviedku Nehoda s loptičkou, čo je takým skráteným vydaním Nemého svedka. Nič to však neubralo z čitateľského zážitku a pôžitku, hoci som vedel, ako to celé dopadne. Takto som mal možnosť sledovať, ako nás pani spisovateľka kŕmi údajmi, ktoré mužovi s aktívnymi šedými bunkami pomôžu poskladať celý príbeh. Škoda len, že foxteriér Bob nedostal viac miesta na stránkach knihy, priam sa to pýtalo už z názvu detektívky, že "Nemý svedok". No čo už. Na leto oddychové čítanie ako stvorené.

35 22.08.2020

Po všetkej "náročnej" literatúre sú príbehy o Anne (potažmo aj o Marile, Gilbertovi, Rachel, atď.) príjemným a vítaným osviežením. Možnože sú Annine príbehy primárne určené čitateľkám, ale ja ako muž by som sa cítil ochudobnený, ak by som si ich neprečítal. Hoci dej všetkých kníh je pomerne ľahko predvídateľný, tak naopak, kúzlo a pôvab je v opisoch a dialógoch alebo aj v Anniných monológoch (tie sú od prvého dielu stále rovnako dobré). Dnes by už takáto romantická séria nemohla byť vydaná (nechcem napísať, že by si nenašla čitateľov, ale predajnosť nepustí), pretože sme neskutočne zhrubli a žijeme v bublinách, ale práve to, aké spisovateľka použila jazykové podmanivé prostriedky robí z týchto kníh to, čím sú - čitateľským balzamom. A toho je v dnešnej dobe skutočne potreba.

34 28.11.2024

Byť lekárom niekde na zapadnutej derevni v cárskom Rusku, to bol teda hnus a chcelo to mnoho sebazaprenia. Žiadna elektrina, len petrolejky, všade samý popol, smrad a všetky možné choroby vrátane syfilisu (koniec koncov naň umrel aj Lenin), ako bonus tak sto pacientov denne. Hoci poviedky nemusím, tu mi nevadili, pretože čo poviedka, to jeden samostatný príbeh a dohromady čitateľ dostáva ucelený obraz niekoho, kto sa síce mnoho naučil, no prax mu chýba. Kniha je vo svojej podstate tragická, treba si uvedomiť, že podobným spôsobom boli do praxe vrhnuté tisícky lekárov/lekárok všade možne po svete, len málokto o tom písal. Pravdepodobne by sme mnohým zážitkom, čo sa reálne stali, veľmi ťažko uverili - a mnohé určite nemali šťastné konce.

34 24.11.2024

Ako píšu v komentároch tí, ktorí čítali knihu predo mnou, čakali niečo iné, než dostali a presne to sa stalo aj mne. Pritom začiatok knihy je typické Dumasovské dobrodružstvo, ktoré sa však veľmi rýchlo zmení na ľúbostný príbeh a tri cibuľky, z ktorých má vyrásť dokonalé pestovateľské dielo, teda La Tulipe noire. Veľmi sa mi páčil preklad, pretože je staršieho dáta a teda viac korešponduje s autorovou vzletnou predlohou - skrátka dnes sa už takto nepíše a závan Dumasovej spisovateľskej zručnosti je cítiť z každej strany tejto na Alexandra krátkej knihy. Isteže, ten alebo tá, čo čaká niečo v štýle spisovateľových najznámejších románov, bude sklamaný/á, ale podľa mňa nie celkom oprávnene. Skrátka, naivná romantická kniha nie je určená dnešnému otrlému čitateľovi, no pre tých, ktorí hľadajú príjemné čitateľské pohladenie, tých určite poteší. Veľmi pohodové letné stránkoobracanie, vďaka Alexandre..

34 31.08.2024

Veľmi jednoduché a priveľmi krátke príbehy, kvalitné asi ako prerozprávané grécke báje a povesti od Petišku - čitateľsky pre čerstvo násťročných, vtedy ste nadšený, s pribúdajúcimi rokmi skôr sklamaný. Celkovo kniha pôsobí ako sivý priemer, je to (pre mňa určite) povrchné, skoro až sterilné čítanie. Nerozumiem tomu, prečo je Gaiman zaškatulkovaný ako veľmi dobrý románopisec. Okrem Amerických bohov (to je majstrovsky napísaná kniha), všetko zvyšné, čo som od tohto pána čítal, bolo priemerné a to ešte v spodnej polovici. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že ak by túto knihu napísal niekto iný, tak v našich končinách ju nevydajú, lebo by ju nikto nekupoval. Ale táto kniha (produkt) je perfektným príkladom toho, že známe meno predáva.

34 12.07.2024

Túto knihu mám doma hádam dvadsať rokov a priznám sa, že odporná obálka spolu s tým, že sa jedná (zas) o poviedky, ma dohromady odpudzovali od prečítania si. Lenže chyba lávky. Prečo?

Pretože:
Za prvé, nie je to poviedková kniha, ale ucelený román.
Za druhé, hnidpichovia budú trepať, že sú to poviedky - škoda, že King im nedal čísla kapitol, bolo by vymaľované.
Za tretie, pán spisovateľ si určite prechádzal krízou stredného veku, keď knihu písal - strata panictva (hoci len literárna) je toho krásnym dôkazom.
Za štvrté, kniha je úplne iná, než všetko ostatné, čo dovtedy napísal. Je to kniha spomienok a zároveň je knihou nostalgickou za premárnenou mladosťou, však, Stephen? Ach jo.
Za piate, kniha je primárne určená generáciám, ktoré mohli niečo zmeniť, ale nakoniec nezmenili nič - napríklad my sme sa uspokojili s tým, čo máme, teda otvorené hranice, nadávanie na politikov, krčmovú kultúru, horalky, u niektorých slabých jedincov je to neutíchajúce spomínanie na komunistov (ako nám bolo vtedy dobre a teraz na h...o) a stále máme auto ako symbol niečoho wau. Skrátka a nedobre, kniha je pre všetkých tých, ktorí si uvedomili, že mladosť je v prd.li a ideály sú akurát tak v spomienkach. Ostatní ju úplne nepochopia, neosloví ich.

34 07.04.2024

Ako otrlý čitateľ, pobozkaný snáď všetkými druhmi literatúry, najviac asi tej, čo kritici označujú brakom a čitateľ si voľká pri lúskaní jej stránok, som siahol po knihe, ktorú som pomerne dlho odkladal od jej zakúpenia. A bavilo ma to, veľmi, pretože je to príbeh zo série SH, ale len čiastočne. Najmä druhá časť knihy je vydarenou ukážkou, že sir Doyle vedel písať a pomerne pútavo rozprávať. Je mi jasné, že niektorí čitatelia budú rebelovať, pretože očakávajú len a len Sherlocka, ale práve to je na tomto príbehu zaujímavé, že tam nie je celú dobu. Podobne to mala aj pani Christie s Poirotom, niekedy sa objavil až v polovici knihy. Za mňa ide o veľmi vydarený príbeh a určite je lepší, než niektoré poviedkové zbierky s Holmesom. Škoda, že prvú časť knihy pán Doyle viac neskomplikoval, pretože pri opise mŕtvoly je veta, ktorá všetko prezradí, a to aj v originále, nielen v preklade.

Nie každému vyhovuje čítať suchopárne fakty (tak ako mne), ale ak sa realita navlečie do hávu románového spracovania, tak je to (pre mňa určite) viac stráviteľné. Presne tak je to aj s touto knihou, kde hneď na začiatku autorka na rovinu napíše, čo si a prečo vymyslela a už to čitateľsky frčí. Zároveň tak autorka dáva možnosť nahliadnuť do histórie mnohým ľuďom, ktorým sa strohé podanie udalostí prieči a teda nemajú pocit čítania učebnice dejepisu. Slovenský čitateľ túto formu potrebuje viac ako čitateľ Český, pretože téma atentátu na nacistickú sviňu (týmto sa ospravedlňujem všetkým ošípaným) bola pomerne dlho a cielene utláčaná do úzadia. Z môjho pohľadu ide o veľmi chvályhodný počin pani Homolovej a som rád, že som si knihu prečítal, napriek tomu, že mi pri kapitolách po atentáte bolo občas nevoľno. Za to však autorka nemôže, na vine sú sparchantelí aktéri.

34 01.03.2023

Prvá autorova kniha, ktorú som čítal dvakrát. Hodnotím ju ako najlepšiu, hoci som všetky príbehy z Nášho mesta nečítal, pretože krimi príbeh je upozadený a ja som si užíval Krauzove začiatky na kriminálke a najmä kratučké state z letiska v Kuchyni, a to všetko okorenené praktikami štátnej bezpečnosti. Ak odhliadnem od toho, že niečo v knihe je fikcia a niečo realita, tak ma najviac zaráža krátkozrakosť režimu - ak máme v republike talent, ktorý môže priniesť olympijskú medailu a dementi rozhodnú, že jej zakážu reprezentovať, tak som rád, že obludný komunistický režim je preč, hoci ho mnohí po dnes deň velebia. Nebudem sa rozčuľovať nad tým čo sa stalo alebo čo mohlo byť a namiesto toho napíšem akurát toľko, že autorovi ďakujem za tento fiktívno-reálny príbeh.

34 27.07.2022

Veľmi ťažké čítanie, nie tak obsahom, ako formou a pritom Aldiss je spisovateľ, ktorý dokáže napísať zaujímavo aj cestovný poriadok. Lenže v prípade "Skleníka" mu to nevyšlo. Ak odhliadnem od faktu, že som si nedokázal (a to ani len trochu) vytvoriť akýkoľvek vzťah k niektorej postave (nazývať ich ľuďmi mi nejde popod nos), čo je teda poriadny prúser, tak je to ďalšia autorova kniha, ktorej chýba dej (nemusí byť extra, ale aspoň nejaký by mohol byť) a to je už mega prúser. Pritom nápad o matičke Zemi, ktorej obežnica sa rozhodne trochu si odskočiť, čo má vplyv na zmenu potravinového reťazca, kedy sa človek prepadá z úlohy bezcitného predátora na korisť, tak nápad je naozaj originálny. Lenže spracovanie (možno aj preklad, ako to spomínajú iní) mi príde mierne infantilné a zamerané na mladších jedincov a to sa vo "vážnej" SF nenosí.

34 07.07.2022

Súhlasím s komentármi iných čitateľov, že kniha je lepšia než úvodný diel série "Detstvo na Korfu", v ktorom sme sa s rodinou Durrellových zoznámili. Mne pomery na ostrove a určite aj v celom grécku dosť pripomínali Slovensko môjho detstva - takisto sme sa túlali kade-tade a potom sme dostali doma vynadané, že sme sa neprišli najesť, ale že sme nikomu celý deň nechýbali, to rodičia nejako neriešili. Domov sme ťahali kadejakú háveď, mačky a psi boli všade a aj papagáje sa našli, o hydine a zajacoch nehovoriac, ku komu sme prišli, tak nám dal najesť a napiť, málokto mal zamknuté. Všetko mnou prežité korešpondovalo s opismi v knihe a mne sa vďaka tomu podaril návrat do čias, kedy sme nič neriešili, nestresovali sme sa a celkovo nám bolo dobre. Každé obdobie ľudského života má svoje čaro, no detstvo má svoje osobité miesto - pretože je najkratšie.

34 07.06.2022

Niečo viac ako pred rokom som čítal Obraz Doriana Graya a bol som blízko k literárnemu vyvrcholeniu. Vtedy sa nekonalo, no tentoraz s mojím prvým stretnutím sa s Kunderovou tvorbou sa vyvrcholenie konalo. Nesnesitelná lehkost bytí má všetko to, čo od literatúry očakávam - príbeh, tempo, postavy sympatické aj vyslovene vyvolávajúce antipatiu, dej ako aj lyriku a všetko je to namixované v správnych dávkach. Skrátka a dobre, literárne blaho.

34 30.11.2021