Ivan F komentáře u knih

Po niekoľkých náročnejších čitateľských zážitkoch som si potreboval oddýchnuť a tak som siahol po osvedčenom Jeevesovi. Vôbec mi nevadilo, že polovicu príbehov som poznal už z predchádzajúcich prečítaných kníh. Naopak, tešil som sa na ono lakonicky prednášané "Volal ste, pane?", "Zaiste, pane.", "Ako si prajete, pane." a mnou najobľúbenejšie "To by som neodporúčal, pane." v situáciách, keď si Bertie chce dať napríklad ružové ponožky, kvietkovanú košeľu alebo žltý opasok. No a ešte sa vyjadrím k tým, ktorí velebia Saturnina a berú ho ako predobraz pre Jeevesa - opak je pravdou, Jeeves tu bol o niekoľko dekád skôr. A takisto sú jeho príbehy na jedno brdo. Lenže sa pri nich skvelo relaxuje - pri oboch.

33 19.02.2022

Tak za prvé: skrátená verzia? To mal byť vtip? Ak áno, tak nepodarený. Netuším, čo všetko Robert na žiadosť vydavateľstva vyškrtal, no nemienim to zisťovať, prečítal som si plnú verziu a som mimoriadne spokojný. Heinlein mi ulahodil, ako už niekoľkokrát predtým a už teraz sa teším na ďalšiu jeho knihu. Spolu s Frederikom Pohlom Jr., Arthurom C. Clarkom a Philipom K. Dickom tvoria moju SF Fab Four. Je zaujímavé, koľko rôznych podôb má jeho dielo. Doteraz som za najlepšie považoval Hviezdnu pechotu, no teraz to dostalo vážnu trhlinu. No a za druhé: táto kniha nemá chybu, hoci niektorým nevyhovie, ako mne nevyhovela totálna kravina od Johna Kennedy Toolea, z ktorej sú oni nadšení a mňa odporom striasa. Nakoniec za tretie: Grokujem, že postava Jubala je jednou z najlepšie napísaných postáv v literatúre.

29 17.02.2022

Tak trochu inak napísaná detektívka z pera Christie, z ktorej som mal pocit, akoby tam Hercule bol na príťaž. Agatha so svojím typickým strohým (niekedy až stenografickým) štýlom mi v minulosti spôsobila pár vrások, ale práveže, ak sa čitateľ poriadne začíta a robí si poznámky, čo, kto, kedy, ako, prečo, načo, s kým/s čím atď., tak zvyčajne nájde páchateľa, k čomu tento štýl úplne sedí - a mňa to odhaľovanie baví.

Čo sa týka samotného príbehu, tak bol lepším priemerom v Agathinej tvorbe, hoci napísaný bol lepšie, než iné jej práce. No a záverečné Poirotove vysvetlenie tu bolo pomerne oklieštené, hoc všetky kúsky nakoniec do seba pekne a bez drhnutia zapadli.

33 14.02.2022

Je zaujímavé sledovať, že príbeh rozpráva nebožtík. Presne tak - Takeshi umrie hneď na začiatku a potom vysype, ako to vlastne bolo. A ono by to bolo popletené, nebyť toho, že je to vlastne krimi zaodené do sci-fi hávu a tých pár šablón, ktoré sú v detektívkach donekonečna omielané, nuž tie poznám naspamäť a vodítko k odhaleniu páchateľa je tiež na začiatku knihy. To všetko dohromady je ťažký prúser, lenže Richard napísal príbeh pútavo a mňa to bavilo čítať. Kyberpunk nie je môj najobľúbenejší SF subžáner, no tomuto príbehu celkom sedí. Čo už moc nesedí je, že sa to zároveň tvári aj ako stará drsná škola a máme tu prvotriedny žánrový mišmaš. Richard to však ukočíroval celkom fajn.

31 11.02.2022

Príbeh o tom, ako sám pán kapitán (no takmer sám, má po ruke kaprála Jaroša) ťažký prípad vyšetruje a popritom sa aj presťahuje. Vyšetrovanie mu ide od ruky, síce sa sem tam na tŕnistej ceste k zdarnému cieľu občas potkne, ale vždy nájde správny smer. Jeho osobný život veruže cnostným príkladom nie je, hoc puritánom by sám seba mohol a chcel zovať, no na paloši má toľko krivého načiaraného, že ver do neba hintovom sa nepovezie

Takmer sólo pre kapitána (ako predtým notárovo) je super, čitateľ sa mnoho dozvie o tom, ako poverami sa národ nechal nabaláchať (paralela so súčasnosťou) a ako sa vtedy (a dnes jakbydal) manipulovalo s verejnou mienkou. Minule som napísal, že sme v tomto nepoučiteľní, ale ako sa tak pozerám na celý svet, nie sme v tom sami. Ľudí na zemi pribúda, no hodnota IQ a EQ je jemne zvažujúca sa - nožnice sa otvárajú. V každom prípade Jurajovi patrí vďaka, že kapitánsko-notársku sériu naťukal cez klávesnicu do textového editora.

50 06.02.2022

Po náročnejších knihách som si potreboval trochu oddýchnuť a siahol som po trinástom pokračovaní HU - hoci nielen podľa mňa by to už mala byť samostatná séria s názvom Kráľovská hraničiarka. Príbeh ako taký je typicky Flanaganovský (čo je plusom a zároveň aj mínusom), no opakuje sa podraz na čitateľovi tým, že nie je uzavretý a má otvorený koniec. Kde sú tie časy, keď som spolu s malým Willom prežíval jeho dobrodružstvá a fandil mu? V nenávratne a príbeh Maddie už nie je to pravé orechové. To, čo bolo na príbehu sympatické sa niekam stratilo a príbeh tvrdohlavej princeznej stráca na dychu - jednoducho nemá tie správne ingrediencie, ako mal Willov príbeh. Moje sympatie si rozmaznaná, puntičkárska (okrem upratovania, tam je Maddie bordelárka), hádavá, jemne natvrdlá, spurná a papuľnatá princezná rozhodne nezískala. Škoda, no možno sa časom polepší.

25 03.02.2022

Je cítiť, že autori knihy mali cca tridsať, keď prvý diel Algoru písali a presne tak aj kniha vyznieva - mať do tridsať, tak plesám blahom nad tým, čo kniha prináša. Lenže ako jemne letitý frfloš som už kadečo prečítal a tak príbeh, nech je akokoľvek spletitý (čo zatiaľ nie je), tak nie je novátorský a je v ňom primálo postáv (možno v ďalších dieloch pribudnú), ale aspoň sa v nich dobre orientuje. Príbeh (a štýl) je viac než menej (dalo by sa povedať, že presne) poplatný tuzemskému čitateľovi/ke a ten/tá bude spokojne vrnieť. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že obaja autori čítali príbehy Milesa Vorkosigana, pretože ich štýl písania je ako cez kopirák s Milesovou sériou - a to je mienené ako pochvala. Čo je mienené ako kritika, sú stručné vety (a že ich tam je dvoj-troj slovných) a veľmi často sa opakujúci nešvár, napr. Andrej sa uklonil, cisár sa zamračil a Korwarian vydal rozkaz - behom pár viet sa jedna a tá istá osoba opisuje takýmto spôsobom. Netuším prečo to tak je, ale je to vyslovene vyrušujúce. Kniha má dobré pasáže (napr. ochranka cisárovnej patrí vyložene k top), ale aj horšie (napr. príbeh kadeta Patrika), vyslovené slabiny v knihe nie sú. No a ešte mám jedno pozorovanie, netreba si robiť vzťah k žiadnej z postáv, možno ju postrehne niečo autorsky zákerné, tak ako Donalda Prestona.

27 30.01.2022

Sú knihy, ktoré ma vyslovene odpudzujú svojím názvom alebo svojou obálkou, v prípade tejto knihy to bolo dva v jednom plus kvalitná marketingová masáž = štítivý odpor. K mrakom mám svojský vzťah (nič proti nim nemám), ale napočúval som sa o nich, ako aj celkovo o počasí počas brífingov pred každým lietaním na veži za dvadsať rokov teda kvantum. Neštudoval som za meteorológa, no trúfam si povedať, že o meteorológii viem pomerne dosť a keď sa pozriem na oblohu, tak som presne deformovaný, lebo hneď viem o aké mraky sa jedná a v akej výške sú plus určujem rýchlosť a smer ich pohybu v knotoch. Mohol by som sa rozpisovať o mrakoch ešte dlho, no prejdem ku knihe. Napriek svojmu názvu a obalu je výborná. Nie je to žiadne presladené čítanie, ale poctivá práca, ktorá sa vymyká zo súčasných trendov, naopak, je dôstojným nástupcom naturálnych diel posledných 150-200 rokov. Bezcitnosť, drsnosť a surovosť je tu prítomná bez príkras a bez uhladenia do hávu tak poplatného súčastného mainstreamu, kde musí byť všetko korektné (najlepšie aj s nejakým buzerantom), ale mi všetci vieme, že ľudstvo nikdy dobré nebolo a asi ani nikdy nebude. Jednáme tak, aby sme prežili a mali zo všetkého prospech. Šesť samostatných príbehov tejto knihy má všetko spomínané, a ako píše autor, svedomie je zväčša tam, kde Boh nevidí.

40 26.01.2022

Prvý a posledný prípad Hercule Poirota - nuž tieto dve knihy majú spoločnú kvalitatívnu úroveň a z môjho pohľadu nedosahujú k výšinám iných príbehov s malým belgičanom. Spisovateľka nám bystrého detektíva predstaví, nechá ho rozohrať partiu, ktorú privedie do víťazného konta a na druhú stranu nám pani spisovateľka detektíva zoberie spôsobom, s ktorým sa nestotožňujem. V každom prípade však fiktívna postava HP patrila len a len jej a mohla si s ňou robiť, čo uznala za vhodné - a že k nej nemala kladný vzťah, je stará známa vec. Nič to však nemení na fakte, že spoločné vydanie oboch detektívok je krásne prevedené, ilustrované a v knižnici určite vyzerá dobre.

29 25.01.2022

V roku 2011vyšlo pokračovanie série s Tinou Salo a ja - ako masochista - som sa rozhodol si knihu prečítať. Tam, kde skončil prvý diel, to mohlo aj zostať, ale nedozvedeli by sme sa, že Tina vlastne trpí (chudinka malá bez kúska citu k ľudskému druhu - len si trp), má rozorvaný vnútorný život, nemeckého milenca (perfekcionista rozhodne nebol, vyslovene zženštilý typ) a keďže má radšej teplú krv než studenú, tak parazituje na vlastnom druhu. K tomu sa dozvieme, že Audi je vyslovene najlepšie auto (toto je teda riadne odvážne tvrdenie, ale možno menovaná firma prispela formou sponzorského príspevku), všetko je prekombinované (vzťahy a súloženie sa zamieňajú), pridávajú sa vlkodlaci (nechýbali mi ani trochu a knihe nič nepriniesli), je tu viac akcie a to je všetko. Komu tieto ingrediencie vyhovujú, prosím, ostatní sa radšej knihe vyhnite.

23 22.01.2022

Kedysi sa mi dostali do ruky knihy s lovkyňou upírov Anitou Blakeovou (nebolo to nič moc) a tak som bol zvedavý na jej českú obdobu, tentoraz loviacu upírku, Tinu Salo (a nebolo to tiež nič moc). Ani jedna séria čitateľa vyslovene neurazí, no ani nepoteší - po prečítaní v dohľadnej dobe sa koná milostivé zabudnutie o čom to bolo. Okrem toho som si ani v jednej sérii nedokázal vybudovať pozitívny vzťah k postavám a v prípade hlavných aktérok mi obidve liezli na nervy. Ok, spoločné prvky - upíri, teplá krv, vzťahy a sex - sú vždy živnou pôdou pre príbehy, ktoré niektorým čitateľom vyhovujú a ako oddychovú literatúru ich možno akceptovať, no neprinášajú nič nové a čo je horšie, aj stokrát obohrané sa dobre číta, ak je to napísané aspoň trochu hodnotne - hodnota tu však chýba.

27 22.01.2022

Prvé stretnutie s dielom Petra Heteši dopadlo tak nejak neutrálno-priemerne. Postava chlastajúceho, všetko vediaceho a takmer neomylného, rokmi poznačeného a teda pomerne letitého pardála (napriek všetkým negatívam pôsobí na opačné pohlavie ako magnet na železo), to všetko sú ingrediencie drsného detektíva majúceho slabosť pre ženy (zvlášť novinárky), pripaľujúceho si jedno žváro od druhého - tak takáto hlavná postava tu bola už pred sto rokmi a je to obohraná platňa. Vzhľadom na vek autora je jasné, že sa mu noir štýl nevyhol (ani mne) a poznačil ho - v dobrom aj v zlom so všetkým, čo k tomuto štýlu patrí. V príbehu nie je nič prekvapivé, nie je tam jediný zvrat, ktorý by vyvolal aspoň nadvihnutie obočia, prípadne mimovoľne utrúsené "no páni", ale príjemne sa to číta a to je Hetešova najväčšia devíza - vie aj fádne a stokrát obohrané námety príťažlivo nielen napísať, ale aj opísať, sem-tam mierne nechutne. Už viackrát sa mi stalo, že po prvom nevydarenom čitateľskom rande som nadviazal pevný a pomerne nekritický vzťah s dielom jeho/jej autora/ky a práve vďaka výbornej "čítavosti" siahnem aj po inej Hetešovej knihe.

29 15.01.2022

Absolútne úžasná kniha! Nádherné výpravné rozprávanie - textu je skutočne veľa, napriek tomu, že je to komiks - o tom, ako ľudstvo spravilo všetko preto, aby atómovú bombu vyvinulo. Veľmi sa mi páči čiernobiele spracovanie, ktoré dáva vyniknúť perfektnej kresbe a podčiarkuje vyznenie závažnosti témy. Príbeh plynie zo strán knihy a čitateľ vníma nielen to, ako to bolo, ale zároveň mu pred očami defilujú postavy svetoznáme, ako aj menej známe, s ktorými sa zoznámi najskôr v kreslenej podobe a potom (teda ak chce) si na sieti nájde naskenované obrázky. Vtedy zistí, ako je komiks verne nakreslený a zodpovedá archívnym fotografiám. O výpovednej hodnote sa netreba rozpisovať, je veľká, edukatívny rozmer sa nezaprie. No a či bolo správne použiť atómovú bombu alebo nie, to je už na posúdení čitateľa. Vývoj najničivejšej zbrane, ako aj rozhodovanie o jej zvrhnutí však nie je čiernobielym rozprávaním, má mnoho odtieňov a následky podnes. Ak by takýmto spôsobom boli spracované aj dejepisné knihy, určite by mali úspech.

29 10.01.2022

Takto - v našej hlavnej dedine (a nielen v nej) sa odjakživa stretávali rôzne kultúry a zanechali na nej a na nás viac či menej pozitívny, ako aj negatívny vplyv - máme radi guláš aj štrúdľu, nepohrdneme knedľou a cudzinci sú vítaní. Preto dokážeme mnoho tolerovať a nesťažovať sa. Nič na tomto svete a u nás detto nie je čiernobiele, všetko má množstvo odtieňov (nielen sivej, hoci táto farba prevláda) a preto akákoľvek idealizácia akéhokoľvek miesta na svete je smiešna. Havranov pohľad do našej (ne)kultúry je mierne povedané zvláštny, avšak má ťah na bránu. Popri Pišťanekovi (jeho dielo mám skutočne rád) a Rankovovi je súčasníkom, ktorého uvedené vplyvy sformovali a ovplyvnili (ako aj mňa, som citlivý cynik), preto jeho Analfabet (Boh to nie je, on vie čítať aj písať) je (ne)slušnou sondou do duše mesta na Dunaji a štúdiou ľudí, ktorí v ňom žijú. Všetko ostatné v príbehu je len kulisou k vypovedanému. Za mňa určite výrazný literárny počin.

29 06.01.2022

Do roku 2022 som vstúpil s knihou slovenskou a to žánrovo mne nevyhovujúcou. Lenže anotácia znela sľubne a tak som dal priestor ďalšiemu spisovateľovi, o ktorom som nepočul. Ako to celé zhrnúť a zostať objektívny, aby neprevládla nechuť k žánru (splatter mi nevadí, hoci je to brak, no rezaný čímsi zvláštnym, to už nie je ono), avšak vyvážená spomienkami na socialistický režim? Nuž nebolo to zlé čítanie, ale ani dobré, štýl je jednoduchý (mať cca dvadsať a čítať túto knihu v tom veku, priadol by som blahom a vysolil päť päťcípych), no v texte prebleskujú sem tam skutočne krásne vety, akoby ich písal niekto iný. Čo si autor mohol odpustiť je postava Joža Fera, naopak, čoho bolo málo, sú scény s nemeckým poručíkom - kvitujem, že adorácia sa nekonala. Pre tých, čo čas života prežili v komunizme, je to o pol hviezdičky lepšie čítanie, preto dávam nezaslúžené štyri päťcípe a to v záujme zachovania objektivity.

27 03.01.2022

Budem sa síce opakovať, no tretí diel súborného vydania 3x Hercule Poirot je v kvalitnom viazaní, s pútavým obalom a nezameniteľnou vôňou novej knihy. Veľmi dobre sa vyníma v knižnici spolu so svojimi staršími súrodencami 3x Hercule Poirot 1 a 3x Hercule Poirot 2. Sledovať odkrývanie zápletiek z dôb bez počítačov, internetu, mobilov, naopak používali sa pevné telefónne linky, telegramy atď. má svoje neopakovateľné čaro. Atmosféra je starosvetská, v príbehoch nie je žiadna zbytočná brutalita, potoky krvi, detaily mŕtvol, snaha za každú cenu šokovať. Nedávam plný počet, pretože prvý a posledný príbeh, ktorých spoločným menovateľom je Styles sú pre mňa o niečo horšie než iné detektívky s malým Herculom.

30 31.12.2021

(SPOILER) V posledný deň roku 2021 som dočítal posledný príbeh s Hercule Poirotom a popravde nebol som z neho nadšený, skôr mierne rozčarovaný. Niežeby bol zlý, to vôbec, ani to, že prvá vražda sa takmer na stranu presne stane po prečítaní dvoch tretín knihy, ani záverečné vysvetlenie, ale ako celok to akosi nebolo ono. Napríklad ma rozčuľovala Hastingsova krátkozrakosť (ako otcovi dcéry to zas nemožno vyčítať), no to, že ju chvíľu považoval za podozrivú (mala dvadsaťjeden rokov a niektoré vraždy záhadného X sa stali keď bola malým dievčatkom), ma vyslovene iritovalo. Ono to celkovo bola iná "poirotovka", je cítiť, že Agatha túto svoju literárnu postavu nemala v obľube a bola takrečeno rada, že sa jej zbavila a sňala z nej háv nepoškvrnenosti tým, že ju zámerne poškvrnila. Za mňa sa tak príbeh konca jednej legendy nestretol s pochopením, mám radšej iné detektívky s fúzatým belgičanom - sú pre mňa lepšími.

30 31.12.2021

Dostala sa mi do rúk celá séria kníh o drakenoch z Pernu a ja, ako neznalý o čo ide, som si prečítal popisy k jednotlivým knihám tu na DK. Nie som priaznivec fantasy, avšak dávam priestor viacerým žánrom, aby som si rozšíril obzory. Preto som siahol po najtenšej knihe zo série, aby som sa rozhodol či si prečítam aj Dračí let, tým by sa to malo celé začať. Prečítam. Kniha Nerilka nebola zlé čítanie - práveže som ocenil strohosť príbehu - lenže som sa vo svete Pernu neorientoval a určite by mi jeho znalosť pomohla a za druhé, je to kniha o epidémii a očkovaní. Moretu čítať nebudem, mám plné zuby súčasnej pandémie a čítať o fiktívnej epidémii by ma ubíjalo. Lenže autorkin štýl ma zaujal a tak ma Dračí let niekedy v budúcnosti očakáva. Už teraz sa teším.

25 25.12.2021

Históriu obliehania Nových Zámkov poznám pomerne dobre, takisto aj bitku pri Štúrove (to bol absolútny masaker a Jurajov naturalizmus v jeho opisoch je namieste), takže ma pri čítaní tešilo, že si Juraj nevymýšľa (len trochu prifarbuje) a jednoducho sa drží toho, čo je napísané v kronikách. Takže dej je vopred daný a jedinými obzvláštneniami sú linka pani vlčice Rónay(ovej) a jej nohsledov a samozrejme starý známy čelebi tiež múti vodu, niekedy až moc. Keďže viem, ako to pri obliehaní New Castles bolo, tak ma neprekvapilo uťatie deja takmer uprostred, predsa len to chce minimálne ďalších štyristo strán, aby sa to aj skončilo, hoci mám tušenie, že koniec bude smutný a plný nešťastia - možno sa mýlim. V každom prípade je štvrtý diel historicky verný a je v ňom minimum fantasy prvkov. Mne to nevadilo, avšak Diablova pevnosť bola lepšia, asi preto, že bola vymyslená a nevedel som, čo mám čakať.

37 22.12.2021

Z času na čas sa vraciam k verneovým dielam, pretože majú nefalšovanú atmosféru doby, v ktorej boli napísané. Vždy ide o oddychové čítanie s viac-menej dobrodružným príbehom a sem-tam aj vizionárskym náhľadom. Pani Branicanová je typickou ukážkou Verneho tvorby so všetkými svojimi kladmi a neduhmi, čierno-bielymi charaktermi jednotlivých postáv a najmä s opismi udalostí a krajín, v ktorých sa daný príbeh odohráva - v prípade tejto knihy sú znesiteľne dlhé. Opakované čítanie mi prináša vždy pôžitok (veľakrát si len matne viem vybaviť o čom, tá ktorá kniha je), nakoľko je úplne jasné, kto je dobrý a kto zlý a to, že zlo bude na konci vždy potrestané. Oddýchol som si aj tentoraz, no vzhľadom k rozsahu Julesovej tvorby je pani Branicanová priemernou knihou.

23 19.12.2021