Ivan F komentáře u knih
Čisté "béčko" ... nič viac, nič menej ... obrovským plusom je to, že kniha má len niečo málo cez 200 strán. To je tak všetko, čo sa dá o tomto dielku napísať.
Knihe škodí jeden nezmysel: načo bol dopis schovaný tam, kde sa mohol kedykoľvek stratiť? Inak roztomilé ľahučké čítanie a krásne vyznanie lásky.
Knihy od Mo Hyder sa výborne a ľahko čítajú, pretože pani Mo výborne a s ľahkosťou jej vlastnou píše. V podstate kniha nemá hluché miesta (hoci niektorým sa to nezdá) a výstavba príbehu je logická a pekne odstupňovaná. Trošku ma dorazilo, že som neodhalil vraha, hoci sa to priam ponúkalo - zožral som aj s navijakom linku nájdeného fotoaparátu. :-) Veľmi ma potešilo tiež to, že nás Mo necháva v napätí, čo sa stalo s Jackovým bratom Ewanom. No a popisy toho, čo mu zvrátení jedinci našej vyspelej spoločnosti s pedofilnou úchylkou robili, tak to bola síce nechutná, ale predsa len povestná čerešnička. Mo, len tak ďalej.
Niektoré knihy sa vezú na vlne nezaslúženej popularity a to je aj, z môjho pohľadu, prípad tejto knihy. Aby som sympatizoval s niekým tak plytkým, ako je Holly, ktorá pred každým problémom zbabelo utečie, tak to teda pŕŕ. Na knihe nie je nič, čo by ju robilo skvostom. Azda len to, že vyšla krátko po vojne a vtedy bola "cool" a "in". Dnes je to vyšumené dielko, bez ktorého sa drvivá väčšina čitateľov zaobíde, ak si knihu neprečítajú. Apropo, v súčasnosti je takých pobehlíc ako Holly plno, sú hodné akurát tak rožku s treskou a nie ich zobrať do klenotníctva.
Veľmi slušne som sa pobavil, tento druh "starého a láskavého" humoru mám rád. Hoci je kniha príhod so sluhom Jeevesom pomerne obsahovo plytká, napriek tomu je to ten druh literatúry, kedy pri vypnutých sivých bunkách mozgových dokáže pohladiť na duši. Núka sa porovnanie so Saturninom, ale knihy o Jeevesovi sú staršie, preto je Saturnin o triedu lepší a našej slovanskej povahe bližší. No a to, že Bertie zobe Jeevesovi, svojmu sluhovi z ruky, to tomu všetkému nasadzuje pomyselnú ironickú korunu. Oddychová kniha, ktorá poteší každého, kto je unavený z literatúry "ťažšieho" kalibru.
King sa o sérii Temnej veže vyjadril, že je to jeho Opus Magnum. Neberiem mu to, ale popravde, prvý diel ma ani trochu nezaujal, napriek tomu som ho prečítal, lebo je to od Kinga. King sa tu však vo svojej typickej polohe výborného rozprávača mihne ani nie na tretine rozsahu - zvyšok je nesúvislý a totálne nekingovský blábol. Príbeh má síce svoju štruktúru, avšak nie je logická - logickou sa možno stane po čítaní ďalších častí a až niekde na konci nám docvakne, čo vlastne chcel autor prostredníctvom Rolanda čitateľovi odkázať. Takto, neuraz sa Stephen, naozaj príbehu nerozumiem - a nie som v tom sám, súdiac podľa množstva iných komentárov.
Asi takto: niektoré knihy sú napísané s úmyslom komerčným, prvoplánovým a zárobkovo chtivým. Lenže ich obsah je už dvakrát strávený, teda to znamená, že raz musel byť vydávený. No a takéto zvratky druhýkrát nechutia. Preto je to odpad: nevkusný, nevtipný, silený, slabý, odkopírovaný, primitívne napísaný atď. Takúto knihu je nutné: za A. dať do zberu papiera (recyklujme, možno z nej bude toaletný papier a bude z knihy úžitok), za B. spáliť (teplo je teplo), za C. darovať (a dúfať, že nás obdarovaná osoba netreskne knihou po hlave, poprípade zostane naďalej naším priateľom), za D. ... no to by už bolo moc brutálne a TO by bol Hustej nářez :-)
Dovolím si zacitovať z knihy:
"V koncentračných táboroch vyrátali, že jeden práceschopný a mladý žid má hodnotu len tisíc šesťsto dvadsať mariek. Za šesť mariek denne ho požičiavajú nemeckému priemyslu ako otroka - na jeho výživu v tábor určili šesťdesiat fenigov denne. Ďalších desať fenigov na amortizáciu jeho odevu. Priemerná dĺžka života: deväť mesiacov. To reprezentuje zisk vyše tisíc štyristo mariek. K tomu pristupuje racionálne zužitkovanie mŕtvoly: zlato zo zubov, oblek, cenné predmety, prinesené zlato, vlasy; po odrátaní dvoch mariek, čo sú náklady za spálenie, je to asi tisíc šesťsto dvadsať mariek zisku. Z toho treba odrátať bezcenné ženy a deti, splynovanie a spálenie stojí zhruba šesť mariek, a to isté sa týka aj starcov a chorých a tak ďalej. Pri veľkorysom rátaní je to ešte vždy priemerne tisíc dvesto mariek."
Prečítané znova na základe čitateľskej výzvy od 25.3.2017 do 30.3.2017
Najlepšia nesbovka (teda zatiaľ), čítam ich rad-radom. Príbeh bol ľahko uveriteľný, nebol prehnaný, ako v prípade Snehuliaka a nakoniec, Nesbo našiel svoj štýl, ktorý v predchádzajúcich knihách nebol vyhranený - osciloval medzi viacerými literárnymi polohami. Táto kniha už bola štýlovo vyhranená.
Príbeh podľa skutočných udalostí, za ktoré môže jedna nepremyslená amnestia. Chcem len podotknúť jedno: na takéhoto hajzla, špinu, asociála Ondreja Riga vynakladáme cca 13 000 € ročne, my, daňoví poplatníci. Je odsúdený na doživotie, má v zime teplo, pozerá sa na farebný televízor, päťkrát denne jedlo a nápoje, nikdy nepracoval a pracovať nebude. Žije si dobre, nič mu nechýba, možno len nejaká tá nevinná ďalšia obeť. Ak bude žiť do 70ky, tak nás bude stáť viac ako pol milióna Eur. Tým nechcem napísať, že konopné lano je lacnejšie, ale je to pravda. Krauz na konci knihy dobre počul, čo by si Rigo zaslúžil - hoci by to bolo (ne)humánne.
Aktualizácia: v júni 2022 sa sériový vrah pobral priamym spojom do zatratenia. Tým odľahčil štátnemu rozpočtu a opustil preťažené väznice. Štatistický úrad vydal správu, že náklady na jedného väzňa v roku 2022 sú 20 000 €. Mnoho ľudí nezarobí v čistom toľko peňazí.
Výborné, výborné, výborné ... a viac slov komentára netreba. Kto to, o čom je táto kniha nepochopil, tak by mal prejsť výcvikom kurzu 212. Pohov, rozchod.
S niekým spávať a potom ju nazvať čubkou ... mňa si Bond rozhodne nezískal. Jediné plus knihy je počet strán - taký akurát. Inak sklamanie.
Celkovo nevyvážená zbierka poviedok, pričom ani jedna nebola taká, že wau. Niektoré poviedky plynú tak ľahko, čitateľ čaká, ako sa to rozvinie a bum, finito, koniec je totálne odseknutý. To ma dosť zarazilo, akoby už autor nevedel, čo s načatým dielom. Celkový dojem je taký štandard, nevybočujúci z priemeru žánru.
Na prvotinu veľmi podarená kniha, ale nadšenie sa v mojom prípade nekoná. Kniha je napísaná pútavo a svižne, ale .... ale za srdce nechytí, hoci by veľmi chcela. Na to je veľmi nevýrazná a pomerne plytká. Veľkým plusom je, že nekončí happy endom, hoci sa tam tak trošku rysoval. Podtrhnuté a spočítané: solídne čítanie, ktoré - teda aspoň podľa mňa - je prvoplánové. A to mu ubližuje.
Gulik nesklamal, ale s prihliadnutím na jeho najlepšie knihy nemôžem hodnotiť plným počtom. Škoda, že kniha nie je viac naplnená podrobnosťami, to mi vyslovene chýbalo. Takto je príbeh cisárovej perly takým cadilacom bez chrómu - odvezie, ale nežiari. Avšak spokojný som bol.
Škvár, škvár, škvár - to by som v pohode odpustil, lebo som o tom vedel. Prúser je v tom, že je zle a nudne napísaný ... a to aj na škvár.
Plytké, plytké, plytké ... nečakal som veľa, ale dostal som ešte menej. Natiahnutý dej, vykreslenie postáv mizerné, premeny postáv ťažko uveriteľné. S Marikou nešlo sympatizovať, hoc vykreslená ako super cool lepá deva, dúfal som, že už niekto ukončí jej trápenie, no vedel som, že ako hlavná postava to dotiahne až do konca.
V podstate som z Krstu ohňom sklamaný. Prečo? Pretože knihe chýba šťava. Rázovitá "mluva" trpaslíkov spod hory Carbon je len chabou zásterkou plytkému rozprávaniu. Nič sme sa nedozvedeli o Geraltovi, bolo to odfláknuté a o Ciri? Nuž, jej dejová linka je odfláknutá na druhú. Ani čerešnička v podobe ironického záveru ma nedokázala nadchnúť a nedodať mi pocit, že Sapkowski sa s čitateľom nepekne zahral. Stále vo mne zostáva názor, že Andrzej je majstrom poviedky, ale širší epický útvar mu nejde. Škoda.
Nazvať dnes ženu spôsobom, "Ty jsi taková dobrá klisna", to by si jeden koledoval o rozbitie huby. Ale na konci 19teho storočia to asi malo akú takú úroveň, hoci neohrabanú. Nedokázal som sa zžiť so Štěpkou, ani jej fandiť, pretože autor ju opísal tak protivne, že som sa pristihol, že držím stranu starému syfilitikovi. V každom prípade si nezaslúžila osud taký, aký mala a už vôbec si nezaslúžila prirovnanie ku klisne. Predsa len bola ľudská bytosť, hoci s trojitou bradou, tučnými lýtkami a škaredou tvárou. Autor asi chcel prehĺbiť kontrast medzi ňou a Pavlom. V každom prípade je kniha skvelou sociálnou sondou do meštiackeho a vidieckeho života. P.S.: film som nevidel, ale ak budem mať príležitosť, tak si ho pozriem, pretože kniha ma naň navnadila.
Nudné, dlhé, rozťahané čítanie, nezaslúžene sa vezúce na podľa mňa precenenej vlne "uznávania" severskej krimi. Zoštíhlenie na cca 200 strán textu, odstránenie paralel medzi Miou a Harrym Holem od Nesba by knihe nesmierne pomohlo. Z môjho pohľadu dávam zbohom knihe s názvom Sova od tohto autora, hoci si myslím, že horšie napísanú krimi knihu, ako je Svedkyňa ohňa od dvojice manželov píšucich pod pseudonymom Lars Kepler už čítať nebudem. Napriek tomu sa kniha Cestujem sama k Svedkyni ohňa veľmi priblížila. Preto so Sovou neriskujem.