Ivan F komentáře u knih

Špicbergy, Špicbergy, hm, tam som tiež nebol. :-) Ale raz sa tam dostanem a ak bude možnosť, tak aj na severný pól, nech to stojí, čo to stojí. Moje stretnutie s Iloninou reportážnou knihou dopadlo veľmi dobre, pretože som nečakal nič. Kedysi dávno som sa veľmi sklamal z mojej návštevy Chorvátska, bolo to hlboko pod očakávaním (bol som tam ešte raz po šestnástich rokoch od prvej návštevy, ale dojem ostal mínusový) a vtedy som si povedal: očakávaj málo a dostaneš viac. Ono to funguje a tento princíp uplatňujem takmer na všetko, a som v podstate spokojný človek. Takže Ilona ma knihou potešila a zároveň navnadila. Jediné, čo mi nešlo celkom popod nos je, že Špicbergy sú takisto jeden veľký bordel, tak ako celý svet je jeden chliev. No ale čo už, urbex a úpadok ľudských sídiel ma priťahuje a ja sa rád túlam, hoci závidím Verneovým súčasníkom, že mohli svet zažiť tak, ako my už nie.

28 03.03.2023

Nie každému vyhovuje čítať suchopárne fakty (tak ako mne), ale ak sa realita navlečie do hávu románového spracovania, tak je to (pre mňa určite) viac stráviteľné. Presne tak je to aj s touto knihou, kde hneď na začiatku autorka na rovinu napíše, čo si a prečo vymyslela a už to čitateľsky frčí. Zároveň tak autorka dáva možnosť nahliadnuť do histórie mnohým ľuďom, ktorým sa strohé podanie udalostí prieči a teda nemajú pocit čítania učebnice dejepisu. Slovenský čitateľ túto formu potrebuje viac ako čitateľ Český, pretože téma atentátu na nacistickú sviňu (týmto sa ospravedlňujem všetkým ošípaným) bola pomerne dlho a cielene utláčaná do úzadia. Z môjho pohľadu ide o veľmi chvályhodný počin pani Homolovej a som rád, že som si knihu prečítal, napriek tomu, že mi pri kapitolách po atentáte bolo občas nevoľno. Za to však autorka nemôže, na vine sú sparchantelí aktéri.

34 01.03.2023

Z môjho pohľadu je kniha sklamaním, nebavila ma a nebyť toho, že je to detektívka zo série s H.P., tak ju asi nedočítam. V knihe sa dohromady nič nedeje a celkovo je to také prázdne čítanie, ktoré ani zďaleka nedosahuje kvalít iných autorkiných kníh. Je cítiť, že pani Agatha mala v dobe písania tejto knihy svoje najlepšie spisovateľské roky za sebou a svet šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia je od nej veľmi generačne vzdialený. A Poirot? Ten má hádam sto rokov, no myslí mu to stále, ale takpovediac starosvetsky, avšak neuveriteľne. Sympatické bolo, že sa v knihe objavuje pani Oliverová, z ktorej energia len tak srší, no má hádam toľko rokov ako Poirot, ale aj tak celkom dobre prežije jedno malé tresnutie po hlave. Len či jej neublížilo, toť otázka, lebo pani spisovateľka z nej spravila natvrdlú kozu a to bolo pomerne nefér - ale autor si môže robiť so svojimi postavami, čo chce.

26 25.02.2023

Ktovie, aký bol rozpočet vydavateľstva na nákup práv jednotlivých poviedok, pretože v tejto antológii sú zastúpení v podstate všetci velikáni sci.fi žánru a to muselo niečo stáť - hoci za poviedky sa vraj neplatil žiadny astronomický balík. V každom prípade je to dobrá zbierka a prekladatelia mali pravdepodobne voľnú ruku, pretože kvalita tu z ich strany je, a to aj čo sa výrazových prostriedkov týka. Avšak typický neduh antológií je aj tu - kvalitatívna nevyváženosť jednotlivých poviedok. Z môjho pohľadu je tu trojica top poviedok a to Bernie Faust, Smetiar a Stanica cudzincov. Naopak, vyslovene zlé poviedky tu nie sú, hoci viacero je priemerných. Podtrhnuté a zrátané - celková spokojnosť po prečítaní sa dostavila a tak to má byť - čitateľ dostáva to, čo očakáva.

26 25.02.2023

Pamätám si, že kedysi dávno-pradávno som v knižnici, na stole s hŕbou práve vrátených kníh, ktoré ešte neboli roztriedené, našiel tento poklad a sen detského čitateľa. Stôl bol jedným z najstráženejších a najsledovanejších miest, lebo sa na ňom nachádzali tie najlepšie knižky, ktoré sa neustále vypožičiavali a točili dokola. A ja somár, som túto knihu vtedy nezobral. Vodítkom, že som urobil chybu bolo, že hneď vzápätí sa po knihe načiahli iní dvaja chalani a takmer sa o ňu pobili. Keď sa mi o niekoľko mesiacov (ach, ako sa mi v detstve zdali dlhé) podarilo na knihu naraziť opäť (medzitým som striehol pri každej návšteve pri regáli s písmenkom A a odchádzal sklamaný, keďže tam nikdy nebola), tak som ju uchmatol a ... a prežil som štyri čarovné dni. Štyri dni, kedy som prežíval štyri dobrodružstvá a chcel som byť jedným z pátračov, ako milióny iných detí po celom svete. Potom som si knihu prečítal ešte raz a až potom som ju vrátil. Jednoducho to čaro, kúzlo, chyméru neuchopiteľna, či akokoľvek to možno nazvať, ktorú moja detská dušička dostala touto knihou, tak za to som stále vďačný a aj budem. Jedna z najkrajších kníh, ktorá si ma našla v správnom veku a zanechala Dojem, s veľkým d. Škoda, že ako dospelý som niečo podobné so žiadnou knihou nezažil, asi tú schopnosť vnímať a prežívať v určitom veku stratíme. Úprimne závidím tým, komu zostala.

40 14.02.2023

Oslavného a ódu pejúceho komentára sa odo mňa na túto knihu nedočkáte. Životné osudy revolučného radikála, ktorý sa zmenil na deprimovaného a stále unaveného umelca, sú napísané zručne, ale zároveň nudne. Pritom román začína super, vtiahlo ma do príbehu od prológu, lenže následne stratil na pútavosti ako bežec, ktorý zle dýcha - chýbal mu kyslík a románu "drajv". Od druhej časti som sa v podstate príbehom prehrýzal len ťažko (napriek Bruceovmu nespornému rozprávačskému talentu) a príbeh Schismatrixu, teda postľudskej slnečnej sústavy, veľmi rozmanitej a predsa jednotnej, ma už nebavil - bolo mi fuk, čo, kto, ako, prečo, načo, s kým, atď. Nastala nuda a šeď, neustále zápolenie medzi frakciami, Investormi, Tvárnymi, Mechanistami ma bavilo asi tak, ako pozorovať jednanie parlamentu. Ako doplnok dostáva čitateľ päť poviedok z tohto sveta, no až na "Zapustené záhrady" si pravdepodobne žiadnu z nich nezapamätám. Čo dodať na záver - pre mňa jedno zo základných diel kyberpunku a zásadný pilier tohto subžánru sci-fi - zostane už navždy knihou, ktorá ma neoslovila.

26 09.02.2023

Napíšem to stručne - prečítal som množstvo kníh, z ktorých niektoré boli podobne tematicky zamerané ako Gulbranssenova trilógia. Podrobnejšie som sa o všetkých troch dieloch vyjadril v samostatných komentároch, no nedá mi nezhrnúť celkový dojem do jedného komentára. Skrátka a nedobre - je to uťahané, rozvláčne a recyklované samotným spisovateľom. Takisto by som si mal ako čitateľ nájsť nejaký kladný vzťah aspoň k jednej postave, no tu som si našiel len negatívny vzťah takmer ku všetkým. Okrem toho je kniha dosť prešpikovaná úvahami a pomerne často v nej možno nájsť aj náboženský pohľad na rôzne veci. Ani u Stephena Kinga to nie je ono a pán Gulbranssen je v tomto ešte horší. Páčil sa mi preklad do slovenčiny, je presne taký, aký si kniha zaslúži, aby vyznela tak, ako vyznieť má.

28 05.02.2023

Tretí diel ma už nebavil, pretože sa román zmenil na náboženský traktát (najmä prvá polovica bola neúnosná), pribudlo filozofovania a zavŕšil sa prerod starého Daga na superhrdinu - samaritána. Je v poriadku, keď autor píše o tom, že bohatí by sa mali podeliť s chudobnými, lenže zabalil to zbytočného hávu zmierovania sa s nevyhnutným a teda z toho vyplynulo, že niet inej cesty, len... V každom prípade som rád, že som prečítal celú trilógiu jednu knihu po druhej a zoznámil sa s nórskou literatúrou spred storočia. Nebolo to zlé, ale druhýkrát by som sa k tomuto románu už nevrátil.

28 02.02.2023

Rovnaká kvalita pokračuje v druhom pokračovaní, ktorý má rovnakú úroveň - našťastie tu nie je tu žiadny kvalitatívny posun smerom nadol. Ak by to autor vydal naraz, tak by to malo určite dobrý ohlas. V knihe je viac zamyslení sa nad životom ako takým, celkovo je to viac emotívnejšie čítanie. Veľmi dobre je aj to, že autor nenápadne čitateľa poučí o dejinách a vzťahoch medzi Nórmi a Dánmi, tiež to tam nebolo ružové. Škoda len, že pribudlo tragiky, tej tu bolo neúrekom. Ak si tragické pasáže porovnám s Hečkovým Červeným vínom (tomu som sa neubránil), tak Trygve ťahá za kratší koniec, dal to oproti Hečkovi tak na polovicu, ten to zvládol majstrovsky. No a čo mi nešlo popod nos, je postupný prerod starého Daga, predsa len človek skr-naskrz skazený hrabaním majetku sa zrazu stáva samaritánom. Celkovo je to však príjemné čítanie, ktoré neurazí, avšak spisovateľ bol pravdepodobne chladný človek, pretože podvedome to svoje ja, každý pisateľ dáva do postáv a tie sú tu takmer všetky studené.

27 29.01.2023

Románová trilógia na začiatku pripomína, akoby ju napísal Karl May alebo James Fenimore Cooper - je to taká klasická indiánka - pomyslel som si. Lenže ono sa to po pár stranách zmení a čitateľ dostáva prepletenec vzťahov, kde síce je na jednej strane silný muž, no na druhej strane by svoju "veľkosť" nedosiahol, nebyť silnej ženy. Takže príbeh začína listom od nej, on sa rozkýve, navštívi ju, dajú sa dokopy (žiadna romantika sa v ich vzťahu nekoná) a už to celé frčí jedna radosť. Celkový dojem mi však kazili pasáže, ktoré boli zjavne inšpirované štýlom a príbehom z knihy Pýcha a predsudok, to bolo až príliš okaté. Bola to iná doba, dnes by taká prehnaná hanblivosť popisovaná v knihe bola na smiech a poklepanie na čelo. Zvyšok bol fajn, no neubránil som sa porovnávaniu so ságou rodu Forsythovcov, hoci tá je úplne iná, ale v niečom sú si knihy podobné. Nakoniec musím zmieniť modernú pliagu menom peniaze - tie tu zohrávajú extra úlohu ničiteľa všetkého dobrého, rodinu nevynímajúc, tú hlavne.

P.S. V nemenovanom obchode s obuvou (pomenovať ho nemôžem, inak by to bola reklama) si už roky kupujem šľapky na doma. Sú značky Björndal, taká milá paralela s knihou.

31 27.01.2023

Ďalší čitateľský rest zmazaný. V mladosti som príbeh Natta Bumppa nedokázal prečítať a, úprimne sa priznávam, porovnával som ho s románmi Karla Maya - tie sa mi páčili podstatne viac. Možno to bolo aj tým, že Cooper mal pri písaní tejto knihy takmer päťdesiat rokov a bol mi na hony vzdialený od mojich desiatich-jedenástich - taká takmer priepasť vekov. :-) Lenže aj ja som sa nebezpečne priblížil k polstoročnici a, hoci zhovievavo a s nostalgiou, som si dokázal nájsť čitateľské puto so spisovateľom a príbeh som si užil. Nie je to obsahovo žiadna sláva, príbeh je úplne jednoduchý, točí sa na jednom mieste, no je to zároveň náhľad do autentického sveta polovice devätnásteho storočia aj so všetkými neduhmi ako aj kladmi Jamesovho svetonázoru, pretože bol priamym svedkom doby. Preto ma dosť pobavil komentár užívateľa Garika, stojí za prečítanie. Ilustrácie Teodora Schnitzera, majstra svojho remesla, sú absolútne úžasné a skvele dokresľujú charakter knihy, ktorými bola edícia STOPY povestná.

31 26.01.2023

Textu v knihe moc nie je, avšak aj z toho, čo Mick od roku 1943 do roku vydania knihy v 1982, teda za 39 rokov svojho života povedal, možno zobrať ako pohľad do života človeka, ktorého poriadne poznačilo prostredie, v ktorom sa pohyboval. Takže dostávame obraz človeka, ktorý takisto ako mnohí iní pred ním, ako aj po ňom, verí vo svoje nehynúce ja, v mnohom si protirečí, v niečom prifarbuje vplyv kapely, ktorej je spevákom, nemá problém vyjadriť sa neúctivo o všeličom a všelikom - skrátka typický syndróm človeka, ktorý si myslí, že je viac ako iní, hoci to popiera. Kniha nie je autobiografia, je to len zbierka rozhovorov, ktoré sa konali ktovie kedy a kde - tieto informácie v knihe nie sú. Ako celok je to nesúrodé, no dáva nám to obraz o človeku, ktorého mnohí možno nepoznali alebo naňho zabudli, no pre mňa nepočúvateľná kapela v roku 2011 vydala pieseň, ktorá Micka priniesla opäť do sveta - aj s jeho pohybmi.

Knihu sa dá prečítať tak za cca dve hodiny, zvyšnú pol hodinu som si prezeral čierno-biele fotografie zachytávajúce atmosféru dôb spred viac ako pol storočia. To bolo na knihe to najlepšie.

27 24.01.2023

Je až podivné, ako niektoré knihy dokážu prudko zostarnúť, takpovediac, akoby cez noc. To, čo bolo známe o ríši zvierat začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, mi príde v porovnaní s dneškom, akoby sa vtedy nevedelo dokopy nič, respektíve, autor knihy nemal lepšie zdroje, z ktorých by čerpal a výsledok je taký - no nijaký. Neverím teda tomu, že by vtedy o zvieratách bolo známe tak málo, no asi to vo vtedajšom komunistickom bloku stačilo - a niektorým to málo stále chýba a velebia, ako to vtedy bolo. Lenže nebolo a táto kniha je toho ďalším dôkazom. Verím, že aj vtedy sa dala napísať podstatne lepšia kniha o zaujímavostiach zo zvieracej ríše. V porovnaní s dneškom je kniha nepredajná a zastaralá. Aj Jules Verne by nad touto knihou zaplakal, že on už v 19tom storočí mal lepšie podklady pre písanie jeho kníh zo série podivuhodných dobrodružstiev.

26 22.01.2023

Robur Dobyvateľ
Veľmi jednoduchý príbeh zaodetý do vtedy (doby vzniku románu v roku 1886) totálneho sci-fi, teda stroja ťažšieho ako vzduch, ktorý nevídanou rýchlosťou brázdi svet. Čierno-biele videnie sveta, tak typické pre Verneovu tvorbu, je prítomné aj tu a samozrejme je poplatné dobe svojho vzniku. Teda Francúzsko je dobré, ostatné krajiny Európy už pomenej, černosi sú bojazliví, biela rasa všetkým nadradená. :-) Čo ma s odstupom času zaráža, ale neprekvapuje, je vzťah ľudstva k živočíšstvu - úplné barbarstvo. Len tak pre zábavu si "dobrodruhovia románu" ulovia veľrybu a potom ju nechajú napospas žralokom. K tomuto všetkému sa pridáva ďalší typický neduh Verneovej tvorby a tou sú siahodlhé zemepisné a historické popisy platné v roku vzniku románu, hoci tu sa s ich množstvom Verne krotil. Takže som si niektoré údaje porovnal s dneškom a bolo to zaujímavé.

Robur pán sveta
Kniha naväzuje na schému, ktorú Verne použil viackrát: génius, samozrejme, že inžinier, vynájde, vytvorí, skonštruuje (skrátka hocičo, čo ho dovedie k cieľu) dokonalý takmer bezúdržbový stroj, ktorý nielenže po cestách-necestách sa premáva závratnou rýchlosťou, ale aj pláva a to ako na hladine, tak ja pod ňou, ba čo viac pokoruje si aj ríšu vtákov. Lenže, aký má cieľ, prečo to robí, to všetko tu chýba. No a to klišé, že génius musí byť zároveň aj šialenec, hoci predtým bol vizionár, tak to bolo aj tu, Jules neprekročil svoj tieň. Našťastie to bolo čítanie krátke, úsmevné, nezaťažujúce sivú kôru mozgovú a prekvapujúco, neboli tu takmer žiadne zemepisné a historické opisy. Ako celok je to však chudokrvné dieťa Verneovej tvorby.

30 19.01.2023

Kniha naväzuje na schému, ktorú Verne použil viackrát: génius, samozrejme, že inžinier, vynájde, vytvorí, skonštruuje (skrátka hocičo, čo ho dovedie k cieľu) dokonalý takmer bezúdržbový stroj, ktorý nielenže po cestách-necestách sa premáva závratnou rýchlosťou, ale aj pláva a to ako na hladine, tak ja pod ňou, ba čo viac pokoruje si aj ríšu vtákov. Lenže, aký má cieľ, prečo to robí, to všetko tu chýba. No a to klišé, že génius musí byť zároveň aj šialenec, hoci predtým bol vizionár, tak to bolo aj tu, Jules neprekročil svoj tieň. Našťastie to bolo čítanie krátke, úsmevné, nezaťažujúce sivú kôru mozgovú a prekvapujúco, neboli tu takmer žiadne zemepisné a historické opisy. Ako celok je to však chudokrvné dieťa Verneovej tvorby.

21 19.01.2023

Veľmi jednoduchý príbeh zaodetý do vtedy (doby vzniku románu v roku 1886) totálneho sci-fi, teda stroja ťažšieho ako vzduch, ktorý nevídanou rýchlosťou brázdi svet. Čierno-biele videnie sveta, tak typické pre Verneovu tvorbu, je prítomné aj tu a samozrejme je poplatné dobe svojho vzniku. Teda Francúzsko je dobré, ostatné krajiny Európy už pomenej, černosi sú bojazliví, biela rasa všetkým nadradená. :-) Čo ma s odstupom času zaráža, ale neprekvapuje, je vzťah ľudstva k živočíšstvu - úplné barbarstvo. Len tak pre zábavu si "dobrodruhovia románu" ulovia veľrybu a potom ju nechajú napospas žralokom. K tomuto všetkému sa pridáva ďalší typický neduh Verneovej tvorby a tou sú siahodlhé zemepisné a historické popisy platné v roku vzniku románu, hoci tu sa s ich množstvom Verne krotil. Takže som si niektoré údaje porovnal s dneškom a bolo to zaujímavé.

24 19.01.2023

Pomerne prúser, hoci sa autorka snažila o netradične napísanú detektívku, teda aspoň čo sa týka jej tvorby. Hodiny sú v rámci toho, čo pani Agatha naklepala na písacom stroji, priemernou detektívkou, a z môjho pohľadu knihe uškodilo aj to, že je Poirot zatlačený do úzadia na najvyššiu možnú mieru. Ak čítam knihu zo série, kde sa má niektorá postava vyskytovať, tak očakávam, že v knihe bude a cítim to ako podraz na čitateľovi, keď sa v príbehu postava objaví na menej než desatine strán. Škoda, je to ďalšia kniha, ku ktorej sa už nevrátim. Hoci autorka nemala rada literárnu postavu, ktorú stvorila, tak by jej zároveň nemala kaziť povesť a zavádzať čitateľa s tým, že je v nej malý Belgičan - priestor dostal skutočne minimálny a možno by bolo lepšie, ak by sa v knihe vôbec neobjavil.

29 14.01.2023

Toto bolo dosť ťažké čítanie, teda pre mňa určite. S hlavným antihrdinom Urbanom som si nedokázal nadviazať vzťah, pretože zamindrákovaný intelektuál mi bol nieže nesympatický, to nie, ale tak na hony vzdialený s jeho pseudo problémami, až mi bol vlastne protivný. Takisto som nedokázal pochopiť, prečo (Urban mal dvadsaťdva rokov, keď zanechal školu), keď mu chýbal rok dva na dosiahnutie diplomu, si nedokázal vstúpiť do svedomia a školu dokončiť. S jeho narcistickým vnímaním sveta som sa nedokázal stotožniť, svoju identitu zbytočne dáva na piedestál pred všetkým ostatným a robí to, jemne povedané, poriadne na hulváta. Tým sa ešte viac zamotáva a potom nám servíruje svoje rozpoltené ja. Každý autor prenáša kus seba do svojej tvorby, takže pravdu povediac, stretnúť pána spisovateľa naživo, asi by som to nevydržal. Ak chcel touto knihou povedať, že svet je plný nezrelých jedincov, tak od doby napísania tejto knihy sa zmenilo len jedno - tých nezrelých s právom voliť je čím ďalej, tým viac.

23 05.01.2023

Na dlhé začiatky Kingoviek som navyknutý a budovanie príbehu ma bavilo viac, ako samotná akcia - toto skrátka Stephen vie a inak tomu nie je ani teraz. Nutno podotknúť, že pán spisovateľ mal v dobe písania knihy 74 rokov a pre istotu zopakujem, čo som písal už predtým: nemožno očakávať, že bude písať, ako keď mal o štvrť storočia menej, a tobôž už nie tak, keď fičal na alkohole a drogách. To, že opustil hororovú dráhu, to viem už dávno a asi ani jeho samotného horory už nebavia. A tak tu máme Billyho, čistý "thriller", ktorý si vzhľadom na autorov vek zaslúži čitateľské uznanie. Len tie kudrlinky v podobe viacerých odbočiek, ktorých bola prvá tretina Kingovej tvorby plná, tie mi bytostne chýbajú, hoci viem, že sa ich už nedočkám.

P.S. Potešilo ma cameo na hotel Pekná vyhliadka aj s obrazom znázorňujúcim pohyblivé bludisko tvorené z kríkov v podobe zvierat. Tí, čo čítali Žiarenie, vedia na čo Stephen odkazoval.

39 31.12.2022

Veľmi príjemné čítanie a zistenie, že autor mojej detskej lásky Alice Seleznevovej, vedel okrem skvelej literatúry pre deti napísať aj príbehy pre dospelých. Presne takým je Pavlyš - dospelý, zodpovedný a mysliaci na prírodu. Je zaujímavé zistiť, že už pred polstoročím autor bil na poplach, lebo videl, ako sa ľudstvo správa nezodpovedne voči planéte, ktorá je naším domovom. Takže, ďakujem Igor, som rád, že sme sa stretli aj v dospelom veku. Preto v poviedkach pre dospelých už nie je tá detská bezstarostnosť, ktorá bola tak typická v príbehoch pre deti - nemožno ju očakávať. Posolstvo je jasné - kam vstúpi ľudská noha, tam nemožno čakať takmer nič dobré, detstvo končí, následky nezodpovedného správania sa, sa budú riešiť po generácie.

28 27.12.2022