Ivan Kučera komentáře u knih

„Môžeš pokojne odísť, Bailey. Odviedol si dobrú prácu, postaral si sa o svojho chlapca.“ Prvý raz som sa s Psou dušou stretol prostredníctvom trailerov na filmovú adaptáciu, ktorú nakrútil Lasse Hallström, režisér môjho milovaného psieho dojáku Hačikó. Nakoniec som si film pozrel a hoci mal viacero chýb, ako celok sa mi páčil a patrične ma dojal. Tak som si povedal, že to risknem aj s knihou. Keď sme ju s pani manželkou kúpili našej neteri k sedemnástke, brutálne som si ju požičal, prečítal a až potom sme ju darovali. A výsledok? Ako film, tak i kniha má niekoľko slabších a hluchších miest, no ako celok sa mi páčila. Viaceré momenty z knihy sa do filmu nedostali a naopak vo filme sa objavilo mnoho vecí, ktoré by ste v románovej predlohe hľadali zbytočne (najvýraznejšou zmenou oproti filmu je drastický koniec, ktorý som nečakal). Román ma dojal zakaždým, keď hlavný psí hrdina zomieral, ale potom sa rýchlo prevtelil a znova to bolo plné pôvabných psích „rozhovorov“. Viacerí ľudia, ktorí mu ale vstúpili do života, ma nebavili a občas sa to zbytočne naťahovalo. Tak volím trochu prísnejšie hodnotenie "len" 3*. Ale ak milujete psov, prečítajte si to.

1 27.08.2017

Dokázalas to. Narodila jsi se jako slobodná. Exotický, krásne zelený ostrov dodáva komiksu zaujímavú atmosféru a miestami až pozoruhodné vizuálne spracovanie. Už menej ma zaujal príbeh, ktorý je jedno veľké origin-klišé. Poteší síce biela slečna bez srdca, ktorá je relatívne atypickým zloduchom. A rozhodne neurazí ani to, že ďalším zlosynom v poradí je hrdinov dlhoročný priateľ. Čo pomerne predvídateľnú zápletku robí psychologicky vďačnou a istým spôsobom smutnou. Za kresbu (a farby) 4*, za scenár 3*.

1 09.08.2017

Tanatlokove oči kvalitatívne radím do „prostrednej časti“ Thorgalovej série: teda ani zlé, ale ani také jedinečné, ako Dítě z hvězd. Kresba je samozrejme stále/zase raz nádherná, mystická a podporujúca fantáziu (hlavne scény z temnej džungle). Problém je, že príbeh je nie príliš zaujímavý a poriadny drajv chytí až na konci. A to už je neskoro. Thorgal je tu skôr štatista. Jeho putovanie džungľou nie je také zaujímavé, ako mohlo (a malo) byť. Občas vyskočí aligátor a raz za čas niečo nebezpečné zletí z neba, ale inak sa vlastne nič nestane. V meste je to o poznanie lepšie. Tu je kresba síce nudnejšia, ale našťastie sa do toho tvorcovia poriadne opreli a nadviazali na Thorgalovu minulosť (či skôr na minulosť jeho predkov). Správne, opäť sa vracia to, čo na tejto sérii zbožňujem: pozemské napojenie na vesmírne cestovanie. Stretávame sa s postavou, ktorá ma nadchla už v Dítěti z hvězd. Odvtedy však hlavný hrdina zostarol. Rosiniski a Van Hamme okolo neho (a najnovšie už aj okolo Thorgalovho syna) budujú pozoruhodnú mytológiu o bohoch zostúpených z nebies, ktorí v skutočnosti žiadnymi bohmi neboli.

1 17.07.2017

Absolútne a neoddiskutovaný fenomenálne, úžasné a predchnuté jedinečnou, mimoriadne špecifickou atmosférou. Výprava speleológov do extrémne nehostinnej džungle, v ktorej mnohí z nich dôjdu do deisvo temného cieľa svojej cesty, kým iní... Nebudem spoilerovať, ale kultový peruánsky denník nedisponuje len úchvatnou kresbou Káji Saudka, ale tiež neuveriteľne originálnym žánrovým zmiešaním s čistokrvnou sci-fi. Nikdy som síce nebol prehnaný fanúšik sci-fi, ale tuná mi to totálne nesedelo (asi ako v Thorgalovi, kde sa žáner sci-fi tiež objavuje veľmi nečakane).

1 13.07.2017

Na teevíznej Anne zo Zeleného domu som vyrastal a dnes ju vnímam ako totálnu nostalgickú šupu (spolu s Votrelcom, Stephenom Kingom a Pa a Pi – viem, brutálna kombinácia). Ku knižke som sa prvý raz dostal až v roku 2017 a hoci má veľa pokračovaní, obávam sa, že moje literárne rande s ryšavkou Annou sa začínajú a zároveň končia pri jednotke. Nie je to zle napísané, to vôbec nie. Len ma to proste nebavilo. Ešte zo začiatku to malo niečo do seba a Marilla s Matejom sú super postavy, ale Anna je rovnakou mierou rozkošná, ako otravná. Síc otravná vcelku zábavným a milým spôsobom, ale pri jej v poradí 23. dvojstranovom preslove som už strácal niť a prestávalo ma to baviť. Ku koncu už som len zbedačene odratúval stránky do konca. Ale veľmi kladne hodnotím krásne opisy prírody a samotného domu a jeho okolia – v tomto smere je Lucy Maud Montgomery jedným z minima spisovateľov, ktorých opisy prírody ma bavia a vďaka ich kvetnatému opisu si ich viem dokonale predstaviť.

1 10.07.2017

Dostal som sa k slovenskej mutácii, ktorá vyšla v roku 1992 vo vydavateľstve Práca s neskutočnou obálkou s "pankáčom", z ktorej som ako malý nevedel odtrhnúť zrak. Zaujalo ma meno autora, v tom čase som už samozrejme vedel, že King a Bachman sú jedna a tá istá osoba a King bol môj najobľúbenejší autor na svete, tak som sa na Muža na úteku vrhol s gigantickým nadšením. V tom čase som už ale poznal (príšerný) film s Arnoldom Schwarzeneggerom, takže na mieste bola opatrnosť. Filmové spracovanie sa od literárnej predlohy radikálne odlišuje. To by ale nevadilo, keďže film je naozaj jedným z najbizarnejších Arnieho úletov a osobne by som sa bez jeho existencie v pohode zaobišiel. Druhou stranou mince je, že kniha je rovnako nevydarená, ako film, len skrátka z iných dôvodov. Nápad na reality show, v ktorej súťažiaci behá po meste a ktokoľvek ho môže za odmenu nahlásiť (čo povedie k jeho zabitiu), je pozoruhodná, ale pravdupovediac rýchlo začne stagnovať a tým pádom nudiť. Pracuje síce s myšlienkou, čo všetko je človek schopný urobiť pre peniaze, ale nie je to spracované tak, aby som z toho spadol z gauča. Na knihe ma každopádne potešilo, že je (oproti filmovému spracovaniu) realistická a to vrátane hlavného hrdinu, ktorý to robí kvôli liekom pre svoje dieťa a ktorý má k Rakúskemu Dubu skutočne neskutočne ďaleko. Kým film sa odohráva v relatívne uzavretom prostredí štúdia, kniha hrdinu vyháňa do ulíc mesta, čo je predsa len zaujímavejšie.

Túto zbierku Londonových poviedok som dostal od kamoša... a sorry, ale vôbec ma neoslovila. Teda, skoro vôbec. Jack London vedel, o čom písal, zbožňoval krásnu prírodu, vedel však, že je zároveň i drsná, nekompromisná a ak sa človeka rozhodne zabiť, zabije ho. Najviac sa mi páčilo hemingwayovsky boxerské O kúsok jedla a potom mrazivý Odpadlík o chlapcovi. Ostatnými textami som sa lúskal iba veľmi ťažko, bolestivo a skoro vôbec ma nebavili.

1 29.05.2017

Treťotriedne porno bez porna resp. s pornografickými monumentami typu "hladila jeho zdvíhajúcu sa chlapskú pýchu" alebo "rozhorúčené telá sa spojili v jedno". Fakt som valil oči a nechápavo som sa škrabkal za ušami a striedavo sa priblbo uškŕňal, premýšľajúc, či sa mi to náhodou len nesníva. Ale nesnívalo. Takže hoci krvavá grófka Báthoryová sexuje snáď 70 strán (z len 124 celkovo), ničoho extra vzrušujúceho sa nedočkáte. Takisto zdôvodnenie jej krvavého vraždenia je dosť, hm, svojrázne? Postavy o ničom, atmosféra prakticky žiadna a dialógov minimum a to, čo tu je, na úrovni školského slohu. Obálka pekná. Škoda, že o tejto postave a jej geniálnom hrade (ktorý mám na skok od domu) píšu ľudia, ktorí by to radšej robiť nemali.

1 05.02.2017

Mám rád Jacka Reachera. Je to namakaný týpek, okolo ktorého sa sem-tam točia nie príliš extra zaujímavé zápletky, ale postava ako taká je sama osebe skvelá, úžasná a miestami až fenomenálna a tak jej bez väčších problémov tolerujem aj menej záživné príbehy. Čítal som s ním viacero knižiek a páčili sa mi, ale Nevracaj sa hodnotím zatiaľ ako najslabšiu. Má dobrý začiatok a dobrý stred, ale koniec je voľajaký čudný. Vlastne akoby knižka poriadny koniec ani nemala. „Niečo“ sa vo finále deje, ale je to nudné a príliš zamotané. Pozoruhodný je tiež nápad s otcovstvom, ktorý je bohužiaľ pozoruhodný hlavne tým, že nie je v podstate nijako využitý a Jackova „dcéra“ vystupuje len na pár stránkach. Naopak, pozitívne hodnotím prvých cca 70% románu, samozrejme Jack je stále skvelá postava a páčilo sa mi aj netradičné buddy spojenie so ženou, čo je pri jeho sexuálnom apetíte atraktívny nápad, Jack je ale samozrejme profesionál a tak v tomto vzťahu vystupuje ako T-800 voči Johnovi Connorovi v T2. Filmové spracovanie z roku 2016 je nelogickejšie a blbšie (sorry no), ale paradoxne ma bavilo viac, než knižná predloha.

1 28.01.2017

„Ticho sa opieralo do dreva a kameňa, a čokoľvek tade kráčalo, kráčalo samo.“ Klasika hororových strašidelných domov, z ktorej v podstate dodnes čerpá množstvo spisovateľov, scenáristov a režisérov. Ja som mal najskôr česť s prvým filmovým spracovaním z r. 1963 a vizuálne bombastickým, ale o to prázdnejším remakom z produkcie Stevena Spielberga. Až v r. 2016 som sa konečne dostal ku knihe. Pre poriadok dodám, že v r. 2018 pribudol Flanaganov celkom zdatný seriál. Kniha začína dobre, ale ku koncu ma nudila a prial som si, aby sa skončila. Ani kvalitný český preklad nedokázal zamaskovať nezaujímavé postavy, nudné dialógy a biednu zápletku. Prvé desiatky strán autorka kladie dôraz na pôsobivú atmosféru prekliateho domu a psychológiu postáv (v tej dobe bol výskyt bisexuálnej postavy šokujúci). Avšak s pribúdajúcimi stranami to začne stagnovať a už sa to nezlepší. Za zásluhy žánru bez debaty 4*, ale ak mám hodnotiť úprimne a sám za seba, tak 3*.

1 05.12.2016

Zatiaľ najslabší diel z mojej zbožňovanej ságy. Nejde o to, že Thorgal je tu
vedľajšia postava. Naopak – to, že hlavné slovo dostala jeho životná láska, hodnotím ako plus. Ostatne, aj práve kvôli tomu som si komiks kúpil. Bohužiaľ, album obsahuje štyri príbehy, z nich prvý a posledný sú super, ale prostredné dva sú slabé, naivné a pravdupovediac ani kresba sa mi nepáčila. Ale ak ste aj vy fanúšikmi tohto úžasného univerza, určite si to kúpte.

1 04.11.2016

„Je to pustá choroba, prázdna a neživá a ako púšť. Kradne srdcia, duše a spomienky.“ Kým film i bez Alzheimerovej choroby relatívne obstál a bol dobrý i bez nej, knižka by bez nej bola nudná a nezáživná. Našťastie práve veľmi dojemné finále dodáva knižke nadpriemernosť. Každopádne, film je lepší, ako kniha. Kniha má „len“ dojemný koniec. Film je vydarený ako celok.

1 27.08.2016

Zo začiatku nuda, nezáživný štýl písania a odcudzovanie dobre zarábajúcich ľudí. Nechápte ma zle, vyrastal som v rodine, ktorú by som charakterizoval ako „spielbergovskú strednú vrstvu“, čiže nie chudobní ľudia, ale ani ropný klan pripaľujúci si kubánske cigary 100eurovkami. Napriek tomu aj mne pripadá trápne odsúdiť niekoho len preto, že je bohatý. To je proste blbosť. A presne takej blbosti sa Grisham v tejto knižke občas, najmä zo začiatku, dopúšťa. Proste ako keď prachatý, od reality odtrhnutý autor píše o veciach, ktoré videl v správach a následne sa stretne s pár ľuďmi, ktorí pomáhajú bezdomovcov a myslí si, že ho to kvalifikovalo na pozíciu rozprávača, ktorý rozumie problematike. Našťastie sa to po chvíľke rozbehne a nakoniec pred nami „zrazu“ stojí pútavý a vcelku zaujímavý príbeh o advokátovi, ktorému stačilo ešte pár rokov zaťať zuby a patril by do klubu milionárov. Ďaleko pred štyridsiatkou. Lenže zlomová udalosť v jeho živote ho nadobro zmenila a on začal mať sociálne cítenie. Nakoniec je to lepšie, než to znie, hoci o literárne veľdielo nejde. Ale áno, bavilo ma to a to dosť, takmer na 70%. Len to má blbý rozjazd a niektoré postavy a vedľajšie dejové linky sa strácajú.

1 20.08.2016

V krátkom čase moja druhá (po Nepokojnom mužovi) wallanderovka a obávam sa, že načas, ak nie navždy, zároveň i posledná. Mankell mi jednoducho nesadol; jeho príbehy sú dosť nudné, atmosféra priemerná, postavy splývajúce do hmlistého celku (jedinečnými ich robia len kuriózne švédske mená) a zločiny napriek krvavosti nevýrazné. A, čo by sa v kriminálkach ozaj nemalo stávať, po logickej a podobnej stránke pomerne odfláknuté. Jediným poriadnym plusom zostáva len/aspoň Kurt Wallander (prípadne ešte dcéra Linda a otec). Je to muž, ktorý neustále melancholicky rozmýšľa nad príšerným stavom spoločnosti plnej netvorov, korí sú schopní páchať neuveriteľné hnusy. Nebyť tejto skvelej postavy, s Nepokojným mužom by som skončil po pár stranách a Falošnú stopu by som pravdepodobne čítať ani nezačal. Ani seriál s Branaghom nebol žiadny zázrak, ale oproti knihám to bolo predsa len o čosi lepšie.

1 02.01.2016

Moje prvé knižné (predtým som ale videl seriál) s Wallanderom. Paradoxne prostredníctvom jeho posledného príbehu. Spokojnosť? Ani nie. Problém nie je v tom, že ide o posledný diel a teda sa sumarizuje Wallanderov kariérny a osobný život a pôsobivo a dojemne sa uzaviera množstvo v predchádzajúcich knižných plnohodnotne neuzatvorených dejových línií a životných osudov niektorých postáv. Naopak, vďaka seriálu som pomerne detailne vedel, o čo ide. Problém je v tom, že už ani v seriáli mi nesedeli prípady miešajúce politiku so zákulisnými špionážami. To sa hodí k Jackovi Reacherovi a nie k utrápenému švédskemu fízlovi s miernou nadváhou. Najviac sa mi od neho vždy páčili obyčajné prípady, v ktorých sa melancholicky stretával s bežnými ľudskými tragédiami, zlom a klasickými (hoci brutálnymi) zločinmi. V Nepokojnom mužovi ide o hocičo, len nie o tradičný kriminálny zločin (hoci nejaká tá vražda je i tu). Ani dojímavý a veľmi smutný (ale logický, nevyhnutný a očakávateľný) záver nedokáže zakryť moje čiastočné sklamanie. Mám pocit, že na to, aké jednoduché je finálne rozuzlenie, je kniha zbytočne dlhá a komplikovaná.

1 29.12.2015

Kniha pre oči? Parádna obálka, krásne kresby, papier príjemný na dotyk a obálka dokonca mäkká (!). Bohužiaľ, príbehy kvalitné nie sú. Neviem si predstaviť dospelého človeka, ktorého by mohli zaujať. Ak máte po ruke svoje alebo požičané deti, tak jedine pre ne je kniha určená. Samotné rozprávky (čo hrad, to rozprávka) sú zastarané, naivné a krátke. Po literárnej stránke je to podozrivé (napr. v jednej vete hradný pán hovorí "dnes mám zlú náladu" a už o pár viet ďalej "dnes mám dobrú náladu").

1 03.12.2015

Pôvodne som uvažoval, že dám „až“ 60%, ale potom som sa spýtal a prečo? Veď ťa to nebavilo. Kresba fajn („detská“, ale nie každý komiks musí vyzerať ako Thorgal) a občas mrazivé a výstižné. Najmä s odstupom rokov, keď už viem, čo boli Mečiar a Klaus zač. Ale inak som sa nudil a prečítal som si to vcelku bez záujmu.

1 25.11.2015

Tvorbu Honzu Vojtíška pomerne pozorne a detailne sledujem. V roku 2013 debutoval zbierkou hororových poviedok Z druhej strany a o rok neskôr pridal druhú – Útočisko. Poviedky v ňom sú (česť výnimkám) novšie a je to na nich poznať. Tentokrát zbierka obsahuje už aj autorove doslovy k jednotlivým poviedkam, čo hodnotím pozitívne. Ako to už so zbierkami chodí, je to „mišmaš“: niektoré sú krátke (Už to dlhšie nevydržím), niektoré dlhé, niektoré zlé (Jeho sestra), niektoré dobré, niektoré krvavé (Rýchlik č. 666, Nesprávny odraz), niektoré atmosférické, niektoré zdĺhavé (Súboj), niektoré krátke a úderné, jedna vôbec nie je hororová (Prišiel. Odišiel. Zostali mŕtvi.), viaceré sa spoliehajú na záverečnú pointu obsiahnutú v úplne poslednej vete (Expresná zásielka, Ja som to počul) a mnohé sú do veľkej miery erotické, miestami až pornografické (Ťavia noha). Na zbierke je občas poznať, že jej chýbala profesionálna editorská ruka vydavateľstva. Za ďalšie mínusy by som označil nesympatické postavy (väčšina z nich je v lepšom prípade „neviditeľná“), naivný pohľad na policajnú prácu a myslím si že nechcené odtŕhanie čitateľovej pozornosti neželaným smerom (príliš komplikované dôvody, pre ktoré sa hrdina ocitne na istom mieste – prenasledovanie mafiánskymi zabijakmi, ktorí ale následne z deja bez stopy miznú; odchod do divočiny kvôli nevernému manželovi, ktorý však v deji predtým ani potom vôbec nevystupuje). Ale „obecne“ dávam palec skôr hore, než dole. Napriek tomu si myslím, že sa oplatí držať Honzovi prsty a uvidíme, čo z toho/neho raz bude. Mne sa najviac páčilo ústredné Útočisko a Záhrada, ktorá mala sympatické postavy.

1 27.12.2014

Komiksový strach vyšiel koncom roka 2014 pod záštitou českého hororového e-časopisu Howard resp. ako jeho samostatná elektronická príloha, ktorú si môžete zadarmo stiahnuť z netu. Okrem záverečných medailónikov autorov/kresličov a úvodného slova Josefa Blažeka (na tému „horor v českom komikse“) obsahuje samozrejme množstvo hororových komiksov, ktoré kreslili okrem iných Dávid Marcin a Filip Bandurčin, ktorých kresba sa mne osobne veľmi páči. Časopis obsahuje aj spracovanie mojej mikro-poviedky Podzemie, ktorej sa ujal Filip (v minulosti robil už hlavičku k môjmu e-booku Lesy). Časopis ale obsahuje viacero adaptácií mikro-poviedok z antológie 66 + 6 horor v sto slovách (Liborek, Rodinné foto). V časopise si každý nájde to svoje, vrátane fanúšikov klasika Edgara Allana Poea. Štýl každého kresliča je pochopiteľne iný (pozoruhodne „statické“ Živé mŕtvoly). Niektoré príbehy sú odľahčené (Čas kŕmenia), iné smrteľne vážne. Mne sa páčila napríklad Tanečnica a Vôňa strachu.

1 27.12.2014

„Nič nenasvedčovalo tomu, že by na tých miestach niekto stál. A predsa tam bol. Cítil som jeho výzvu. Jeho zlobu namierenú proti mne. Mýlil som sa. Toto nie je ozvena.“ Vydarený horor, bohužiaľ nakoniec nie až taký dobrý, ako vyzeral zo začiatku. Zdalo sa mi, že ak by mal aspoň o 50 strán navyše, bolo by to lepšie. Takto mi to pripadalo príliš skratkovité a „narýchlo“. Detto množstvo náhod a nehôd (ktoré autorka používa k tomu, aby hrdinu dostala tam, kde ho potrebuje mať) je miestami až neúnosné (postupné odpadávanie jednotlivých členov expedície, zničenie vysielačky atď.). Ale atmosféra je pôsobivá, Špicberky sú neuveriteľná zem a povedal by som, že sa ju Paverovej podarilo dosť obstojne „predať“. Prvých asi 80% knihy je po stránke napätia a strachu ozaj dosť nepríjemných, ja som napr. knižku odmietol čítať pred spánkom, večer alebo keď som bol sám doma. Ku koncu to ale začína jemne stagnovať. Oceňujem však (najmä po skúsenostiam so Strachom Jozefa Kariku, ktorý sa Krokmi v temnote inšpiroval), že pôvod zla u Paverovej nie je „všeobecný a prastarý“, ale ide o „obyčajné“, ale o to účinnejšie vysvetlenie. Z ďalších vydarených snežných hororov spomeňme Terror, Ledové peklo, V horách šialenstva alebo Posledná na cestu (poviedka od S. Kinga).

1 16.12.2014