izfnp komentáře u knih
Prvé dve časti príbehu Letopisov som prečítala hneď po sebe a to takmer okamžite. Preto sa mi trošku zliali názory i dojmy, avšak čítanie druhého dielu ma nebavilo o nič menej, ako toho prvého. Z časti za to môže Venda - zaujímavý kraj plný mnohých strastí, prekvapení, výziev i dobrodružstiev; z časti postavy, ktoré bavia (pričom Komizar a Kaden si kradnú príbeh pre seba). Hrdinka je stále niekde na pol ceste - čitateľ si ju ani veľmi nezamiluje, no ani jej nedokáže nefandiť. Charakter má totiž rýdzi a - čo je sympatické - prechádza obrovským, avšak uveriteľným vývojom. Kým prvý diel bol viac o jej fyzickom putovaní, ktoré ju ovplyvnilo, tento sa zameriava podstatne viac jej vnútornou cestou.
Prvú polovicu knihy som zhltla vďaka hre autorky s čitateľom skrz svojich dvoch tajomných hrdinov - bravó. Druhú vďaka postavám, ktoré poznávame v najrôznejších situáciách od tých šťastných, cez výzvy, až po tragédie. Autorkin svet, jeho ríše, kultúra i obyvatelia sú čitateľsky vábivé, no čo je najdôležtiejšie - príbeh Letopisov Pozostalých svojou magickou atmosférou vyčnieva z radu.
Táto séria je jednoznačne autorkin najlepší počin, škoda, že skončila tak rýchlo. Príbeh bol opäť krásne prepracovaný, psychológia postáv tu už nebola tak silná, ale to nevadí, pretože svojich hrdinov poznáme na kosť vďaka dokonalému prvému dielu. Pletichy, tajomstvá, plány, prekvapenia i motivácie tu stále fungujú na výbornú; akcia, humor a charizma postáv tomu dodávajú šmrc. Od prvej po poslednú stranu nie je priestor na nudu ani na prešľapovanie na mieste. Extrémne zábavný príbeh dospel svojmu koncu, v ktorom sme zbytočne prišli o jedného hrdinu, ale snáď na jeho základe môžeme očakávať Ninu v novej grišovskej sérii o Nikolajovi? ;)
Pekná rozprávka, ktorú som si predstavovala úplne inak. Každopádne odporúčam, Na love je veľmi podarený čarovný príbeh, ktorý prináša množstvo krásnych myšlienok.
Na tretí diel sa teším už pol roka, a predsa som po jeho kúpe váhala a odkladala ho dva týždne. Vedela som, že nebude tak dobrý ako druhý, pretože druhý ma posadil do kresla na úžasných 20 hodín. Dvor mlhy a hnevu bol príbeh, ktorého som nemala dosť ani po zhltnutí poslednej strany. Takže som väčšinu knihy na ďalší deň prečítala znovu, užívajúc si ju rovnako.
Verila som, že autorke sa vo Dvore krídiel a zmaru podarí dej ukočírovať do zdarného konca. Pričom dianie pred veľkým stretom bude zaujímavé a plné nových informácií o postavách i ich svete. Avšak zároveň som tušila, že hlavná hrdinka už nebude mať moc kam rásť a že to, čo bavilo na druhom diele, v tomto bude musieť ustúpiť iným témam.
Autorke všetka česť, jej kniha je zábavná a i táto jej séria subjektívne patrí k naj veciam, ktoré som za posledné roky zo žánru čítala - spolu so Skleneným trónom, ktorý milujem dokonca ešte o malý kúsok viac. Hrdinovia sú úžasne sympatickí, je ľahké si ich zamilovať, a to nad rámec hlavných postáv.
Čo ma mrzelo najviac, boli akčné scény, ktoré boli oveľa zábavnejšie v predošlej knihe. Celá dobrodružná kvalita série bola v tomto diele akosi menej zaujímavá. Vlastne si nevybavujem jedinú skutočne zábavnú akčnú pasáž, a to som knižku dočítala včera. Záverečný boj bol pre mňa potom dosť nevyvážený - pasáž s kráľom Hybernu bola super, ale ten náhly príchod nových postáv na scénu nevyznel vôbec tak, ako mohol. Za úplný fail považujem návrat Feyrinho otca - bol to očividný obetný baránok, aby autorka nemusela dopriať rovnaký koniec obľúbeným hlavným či vedľajším postavám.
Na druhú stranu, stále na vynikajúcej úrovni je fantasy aspekt série. Nemožno nepochváliť fantaskné postavy ako Suriel, Řezbář či Tkadlena. Bavilo ma aj stretnutie vladárov, práve preto, že sme mohli sledovať ich rôzne schopnosti a to, ako ovplyvnili výzor ich dvora. Taktiež armády oboch strán pôsobili správne epicky. Viac takýchto prvkov v sérii, prosím :)
K najväčším plusom tejto knihy radím jej zmenu smeru vo vzťahovej rovine. Kým predošlý diel bol o vzťahu Feyre a Rhysa (a ja som si užila každú jeho stranu), tretí diel série sa zameriava na vzťah troch sestier, z ktorých každá je výrazná a naprosto originálna osobnosť. Síce sa tu ukázali limity narácie z pohľadu jednej osoby, ale tento vzťah opäť určitým spôsobom formuje hlavnú hrdinku a to je príjemné sledovať. Na snahu popísať pocity i hrdinkiných sestier pri tom Maas nezabúda, ale vôbec by som sa nehnevala, keby sa v pokračovaniach dozvieme viac i o ďalších dvoch sestrách Archeronových.
A celkovo, o čom majú byť ďalšie diely? Autorka v poďakovaní sľubuje, že pribudne ďalšia kniha z tohto sveta, ale bude ešte o našich hrdinoch? A ak áno, aká väčšia hrozba ešte môže prísť? Či nebodaj nazrieme do minulosti, trebárs i na príbeh Myriam, Drakona a Juriana (a propos dosť zaujímavej postavy)? Nuž rada sa nechám prekvapiť a poviem k tomu jediné - už aby to bolo! ♥
Príbeh je stále hrozne zábavný a čtivý, niečo sa zlepšilo, niečo sa zhoršilo, takže vo výsledku má u mňa druhý diel Spáleného muža rovnaké hodnotenie ako prvý. Samotný hlavný charakter je v tomto diele tak stredoškolsky zamilovaný, až občas vyznieva hlúpo, no hlavne chvíľami vôbec nevyznieva ako ten otrlý cynik z jedničky. Druhým problémom je postava Trixie, ktorá nevzbudzuje zamak žiadne sympatie a jej pôsobenie v tomto diele je priam zbytočné. Tretím nešvárom je pre mňa potom koniec, ktorý mal problémy s gradáciou. Výrazné zlepšenie však zaznamenala zápletka s nepokojmi "tam hore" a humor - ten je tu priam famózny. Taktiež ide jednoznačne o konzistentnejšiu naráciu. Vo výsledku však McLean pokračuje vo svojom oddychovom, cynickom štýle, a komu sa páčila jednička, tomu sa bude páčiť dvojka.
Po zaujímavom a originálnom, a predsa pre mňa akosi nestrhujúcom a nevýnimočnom prvom diely autorka dokazuje, že pokračovania môžu byť novým dychom pre sériu a môžu dokázať, že si sériu čitateľ zamiluje.
Autorka pozdvihuje svoj príbeh o ten pomyselný stupienok vyššie, keď ho rozťahuje priestorovo i významovo. Napriek tomu, že charaktery celý diel cestujú a skrývajú sa, narácia ani na okamih nestráca tempo. Druhá štaca s Laiou, Eliasom a Helenou tak baví, ponúka vzrušenie od začiatku do konca, rozvíja sympatické charaktery, často tým, že sa nebojí postaviť ich pred ťažké skúšky a na ich konci im uštedriť tvrdé rany. I vedľajšie charaktery tento raz bavia a záporné postavy sa taktiež vydarili, vôbec nie je ťažké ich nenávidieť.
Veľká spokojnosť, nemohla som sa dočkať, kedy príbeh druhého dielu dočítam. Smer, ktorým sa táto séria vybrala, sa mi veľmi pozdáva. Pre dobro série dúfam, že to autorka nebude naťahovať a tretí diel bude posledným - ešte lepším, ešte strhujúcejším. A najviac si želám, aby hrdinovia série našli svoj šťastný koniec.
Autorka ukazuje, že je skutočne šikovnou pisateľkou dobrodružnej literatúry pre mladších, a v prípade Šiestich vrán si dokonca myslím, že spokojné bude i náročnejšie publikum. Tam, kde Griša sklamala a bola mdlá, totiž Šesť vrán boduje na plnej čiare nielen svojou sviežosťou a zábavnosťou, ale taktiež vyšperkovanou psychológiou postáv a hĺbkou výborne premysleného príbehu plného zvratov. Napriek očakávaniam som po dočítaní knižky ostala šokovaná, ako vydarený príbeh bol a ako talentovaná autorka Bardugo vlastne je, stačilo len mať viac skúseností.
Príbeh sleduje osudy šiestich komplikovaných osobností, niektoré sú samozrejme v popredí o málo viac, ale svoj priestor zažiariť dostávajú všetky a využívajú ho naplno. Či už hovoríme o top postave v podobe tajomného a vnútornými démonmi zmietaného Kaza, o Inej, dievčati, ktoré chce sebe i svetu dokázať viac, alebo o dva konce jedného lana - love-hate dvojici Nine a Matthiasovi - každá z postáv je svojská, má svoj príbeh, svoje problémy i svoje sny, pričom Bardugo prepletá ich cesty tak, aby postavy rástli a získavali sympatie čitateľa bez toho, aby boli dokonalé.
Dynamika v skupine je perfektne namazaný stroj a vzťahy medzi postavami sú každý v niečom špecifický, ukazujúc dvojice v najrôznejších, a pri tom stále extrémne uveriteľných podobách. Tu si body na účet môže Bardugo pripísať vďaka štýlu narácie striedajúcej fokus na rôzne postavy, ktorý je pre príbeh i pre porozumenie postavám zvolený výborne.
Prostredie, do ktorého nás autorka norí, sa opäť inšpiruje reálnymi kultúrami a ja to autorke nemám vôbec za zlé, pretože do týchto zdanlivo povedomých kulís vkladá dostatok originálnych prvkov. Či už sa hrdinovia pohybujú v meste, na lodi alebo v paláci, priestor okolo nich dýcha životom.
Po dočítaní dvoch kníh Griši som bola presvedčená, že príbeh Vrán musí byť lepší, inak by nemohol mať tak dobré hodnotenia. Nečakala som však, ako unikátne a skvelé počítanie sa mi dostane do rúk. V knihe funguje všetko - narácia, postavy, motivácie, vzťahy, dobrodružstvo i napätie.
"Zábavná a vtipná urban fantasy z prostredia Londýna" to vcelku vystihuje :D Nie som nadšená, nie som sklamaná. Knižka je jednoduchá, ale priamočiara, a vlastne som sa do nej začítala okamžite. Ono v podstate sa nie je moc do čoho ponoriť, nakoľko dej je ozaj dosť jasnou cestou z bodu A do bodu B, bez väčších zvratov, ale postava Drakea i tak zaujme. Jeho rozprávanie je síce polopatistické a nijak zvlášť kvetnaté, ale za to cynické, čiernohumorné a prosto zábavné. Nad kúpou druhého dielu nebudem váhať.
65-70%
Veľmi príjemná knižka, ktorá pomerne rýchlo odsýpa, a to najme vďaka sympatickej hrdinke a fajn fantasy prostrediu. Zápletka síce vznikla ako variácia na Krásku a zviera, ale črtá sa toho v knižke viac, a s týmto vedomím to extrémne baví - príbeh je tým lepší a originálnejší, čím je dlhší. Posledná štvrtina je potom mega dobrodružná a zaujímavá, avšak nepríliš naznačuje, aký skvost sa z príbehu stane v druhom diely.
Podobne ako v Maasovej druhej sérii Sklenený trón, i tu je úvod do série ladený priam neškodne v kontraste s fantasy nášupom, ktorý príde neskôr. Ako úvod je to však fajn, a i keď okrem hlavnej hrdinky nesledujeme osudy nikoho moc zaujímavého, ako ťahúnka série je Feyre postačujúca. Dvorová séria je jednoducho mix romantiky, fantasy a dobrodružstva pre nie až tak hard core fantasy fanúšikov. Maasovej narácia baví, a po už zmienenom Sklenenom tróne, ktorý som si treťou časťou absolútne zamilovala, sa i toto zdá byť ranou do čierneho (to najlepšie však príde v druhom diele :))
Keď prečítam 650 stranovú knihu za deň, môžem pokojne tvrdiť, že som ju zhltla :) Niet sa čomu čudovať - Maas potvrdzuje formu a po Sklenenom tróne prináša ďalšiu úžasnú fantasy sériu, ktorá začína vcelku nevinne, avšak rozrastá sa do poriadnej, komplexnej a zamotanej patálie. Jej mix fantasy, dobrodružstva a romantiky mi extrémne sadol a ja vďaka tomu Maas pasujem na jednu zo svojich najmilovanejších autoriek.
Druhý diel je nabitejší akciou, skvelými postavami, vtipom i láskou. Romantická a pomerne jednoduchá variácia na Krásku a zviera sa tak mení na po čertoch skvelú fantasy. U srdca ma bolí, že teraz musím dva mesiace čakať na ďalší diel, avšak ešte viac ma desí predstava, čo budem robiť po jeho dočítaní.
Feyre je skvelá hrdinka, ktorá od prvého dielu dospela, a rozhodne tomu vďačí za nové prostredie, do ktorého sa dostáva. Postavy okolo nej ju totiž nútia dospieť, nútia ju zmeniť sa, a táto jej zmena je tak návyková, ako sama knižka. Jej narastajúce schopnosti mi vôbec nevadia a taktiež nemám pocit, že by boli prehnané - keby boli, neskončila by kniha tak, ako skončila. Rhys - čo tu budem písať, z ostatných komentárov je jasné, že ide o postavu, ktorá prebrala ako hlavnú hrdinku, tak príbeh, a povýšila ho o ten podstatný stupienok vyššie. Všetky nové postavy pri tom ponúkajú výborné ozvláštnenie príbehu a ja sa teším, ako sa budú vyvíjať osudy i týchto charakterov (na rozdiel od prvého dielu, kde mi boli Tamlin a Lucien vlastne vcelku šumák, a je tomu tak doteraz).
Po skúsenostiach so Skleneným trónom viem, že autorka nepodlieha predstave mnohých young adult autorov, že prvá láska = jediná láska (i keď tu by som s označením young adult pribrzdila). Som romantická duša až za hrob, ale do pravej lásky musí knižný charakter dospieť, musí si zažiť nielen chémiu a príťažlivosť, ale i priateľstvo, pretože silné puto sa buduje a rastie - a v tomto je Maas neprekonateľná. Veci z prvého dielu dali vďaka autorkinej vízii v druhej časti krásny zmysel a ja už len čakám, čo mi prinesie tretí diel. Kam zavedie hrdinov, ako dopadne osud Prythianu i vladárov Nočného dvora, ako sa Feyre vyrovná so svojimi silami i so svojou ťažkou úlohou, a - áno - kedy sa opäť stretne so svojim druhom.
Nie je to fantasy pre fanúšikov Zaklínača či Ságy ľadu a ohňa. Je to fantasy pre fanúšikov dobrého príbehu, skvelého rozprávania, charizmatických postáv a snílkov. Prvý diel ma bavil, druhý diel ma zhltol, požul a vypľul. Spokojnú i smutnú, ale hlavne nadšenú.
Nuž, zbytočnejší diel aby jeden pohľadal :D (dobre, Micah bol zbytočnejší) Jedno dôležité zistenie na začiatku (Marmee Noir) a potom už len sex, kecy, pseudodepka, sex, sex a koniec. A pritom Hamilton mala vždy úžasný talent na písanie akcie a thrillerovo-kriminálneho aspektu príbehu. Neviem, či jej došli nápady, alebo ju urban fantasy erotika proste baví viac, ale ja ako čitateľ plačem. Anitu ako sériu mám stále rada a každý nový diel si dychtivo prečítam, a ani netvrdím, že ma čítanie nudí. Len sa mi cnie za tou sympatickou, zásadovou, rozhodnie nie superhrdinkou. Dobre, je to 19. diel, asi ťažko sa posúvať ďalej a zároveň nezväčšovať schopnosti hrdinky. Len mám pocit, že do akéhokoľvek srabu by sa Anita dostala, sexom by sa z neho dostala zas von, silnejšia ako pred tým. Všetky problémy sa zrazu riešia metafyzicky + kde sa pominula práca šerifa či práca animátorky? Jedno pozorovanie videa z miesta činu v strede knihy to nespraví. A to ani nehovorím o tom, čo mi autorka robí s mužskými hrdinami, to je na zaplakanie. Dodatok v podobe úryvku z budúceho dielu mi zdvihol náladu, snáď už dôjde aj k niečomu inému, než len k erotike. Nehovoriac o tom, že už sa v tých Mefistofeloch, Narcisoch, Dominoch a neviem kom absolútne nevyznám :D
Nemôžem sa zbaviť dojmu, že Griša neplní moje očakávania. Je to dobrá kniha, je to pútavá fantasy, je to dôstojný zástupca young adult žánru. Autorka píše pekne, nie príliš kvetnato, ale primerane k štylizácii. A napriek tomu mám počas čítania kníh z tejto série pocit, akoby sa jednalo o nedotiahnutý autorský počin, ktorý potrebuje ešte čas dozrieť. Myšlienkovo, i tvorcovsky.
Hlavná hrdinka od minulého dielu pokročila míľovými krokmi a po prvých 50 stranách je z nej zrazu generál druhej armády. To je minimálne zvláštne, ale treba uznať, že Alina je v tomto diele o 100 % sympatickejšia, než v tom predošlom, práve vďaka svojej narastajúcej rozhodnosti. Temnyj je stále najzaujímavejšou postavou série a teším sa, až sa o ňom dozviem viac v poslednom diele, každá scéna s ním v dvojke totiž patrí zároveň k tomu naj z nej. Mal dostal viac priestoru sa ukázať a, bohužiaľ, pre mňa je to nudný charakter, ktorý možno vyhovuje hrdinke, ale nikam ju neposúva. Ale! Desať bodov pre Chrabromil za Nikolaja, konečne živý, energický charakter v tejto sérii. Napokon i vďaka nemu je z Aliny konečne postava, ktorú baví sledovať, a ktorej sa dá ľahko fandiť.
Najviac ma zrejme zaujala linka so Svätou Alinou, zaujímavý nápad, bohužiaľ sa o ňom skôr len hovorí, než že by sme ho preskúmali. Dej je inak opäť jednoduchý a príbeh opäť skončí skôr ako reálne začne. Bardugo nie je bez talentu, ale celá jej séria plynie tak nejak rýchlo i pomaly, skrátka akosi nevýrazne.
Úprimne neviem, či si prečítam posledný diel. Netvrdím, že tento nebol fajn, bohužiaľ Bouře a vzdor sa nepriblížila k tomu, aby som jej stránky hltala. Je to tak na 3,5 hviezdy, ale napriek tomu, že mi je svet grišov sympatický, v porovnaní s inými young adult fantasy príbehmi sa musím prikloniť k nižšiemu hodnoteniu.
Záverečný diel trilógie mi prišiel najlepší zo všetkých, pretože sa v ňom konečne niečo dialo, a zároveň mi prišiel menej vývážený, pretože veci, ktorým sa bolo treba venovať, boli upozadené pre veci nepodstatné. Ale hrdinovia dostali priestor zažiariť a v poslednej Kierovej štaci tak získať dôležité sympatie u čitateľa. Nebudem riešiť koniec, v mnohých komentároch už zaznelo, že bol zbytočne rýchly, a je tomu vskutku tak. Ku knihe ako celku však môžem povedať, že som ju zhltla a prvý raz u drahokamovej série mala pocit, že skutočne potrebujem viedeť, čo bude ďalej. Veci do seba pekne zapadli, Gideon bol konečne čo k čomu, humor tu bol ešte o niečo lepší a knižka tak bola ešte o niečo zábavnejšia. Holt, z toho priemeru sme sa nedostali, ale celá séria je podarená a mladším čitateľom by som sa ju vôbec nebála odporučiť. Keď to porovnám s takou Selekciou, je to úplne iný (vyšší) level.
PS: Epilóg ma svojím odkazom na význam Bernharda skutočne potešil a zahrial u srdca :)
Gierovej knihy plynú akýmsi zvláštnym tempom. Od začiatku prvého až po koniec druhého dielu sa všetko odohralo vlastne za pár dní. Za jedno je to vec, ktorá mi trochu vadí, postavám tak ťažko veriť ich vývoj a vzťahom medzi nimi ťažko veriť autenticitu. Taktiež to autorke uberá priestor na budovanie svojho sveta, do ktorého fungovania skrátka vidíme príliš málo času. Na druhú stranu má kniha tempo, a to i napriek faktu, že tých 300 strán obsahuje len asi 3 podstatnejšie scény. Plynutie deja je však konštantné a organické. Autorka navyše v rámci dvoch kních vybudovala tak zaujímavé tajomstvo, že sa nemôžem dočkať, čo sa dozviem v poslednom diely. Hlavná hrdinka je plná hormónov, čo jej rada odpustím, nakoľko sa inak konečne dala do pohybu a snaží sa veciam okolo seba porozumieť po svojom. Postavy, čo sú na jej strane, sú potom vyslovene podarené - od kamarátky Leslie až po super zábavného nováčika Xemeriusa. Strážci sú zatiaľ skôr v úzadí a ja dúfam, že i na ich strane dôjde k nejakej zmysluplnej akcii. Nuž a spolucestovateľ časom mladej hrdinky... V treťom diely snáď ukáže, že nie je len objektom túžby, ale aj postavou so zmyslom a poslaním pre dej. Druhý diel je o niečo podarenejší, než ten prvý, tak snáď posledný Smaragd vystúpi až do nadpriemeru.
Joj, toto čítať 10 rokov dozadu, absolútna paráda. Dnes ako "sčítanejší" čitateľ a človek, ktorý už má teen roky nejaký ten piatok za sebou, sa len môžem usmievať, že som našla literatúru do MHD :)
Námet je to veľmi zaujímavý a príbeh je vlastne dosť zábavný. Najmä v tajomnej a dobrodružnej rovine ukrýva ale oveľa väčší potenciál, ktorý žiaľ nie je naplnený a nezdá sa, že by k tomu malo dôjsť. Každopádne postavy má Gier sympatické a jej štýl je ľahký a zábavný, takže tá polhodina v šaline mi vždy ubehne ako nič.
Majstre, opäť raz tnete do živého, opäť celú ľudskú spoločnosť nechávate zahanbenú. Genialita a schopnosť nahliadnuť pod pokrievku fungovania systému (v dobe vzniku nevyvinutého!) činia z Orwella povinné čítanie. Nie pre školákov, nie pre milovníkov satiry, ale pre všetkých. Najskôr som si nebola istá, či sa do knihy začítam, pre jej zvláštny, skoro až faktografický štýl narácie. Zrazu som však bola v tretine, o sekundu v polovici, a o dva nádychy ďalej bol príbeh u konca. Ten som spoznala tak, že posledné dve vety mi na tele spôsobili nepríjemné zimomriavky. Majstrovské, desivé. Klaniam sa.
Chmúrny koniec jedného chmúrneho príbehu. A vlastne nie - nie je to jeho koniec, je to len jeho začiatok, a ako taký funguje úžasne. Plný emócií, a i keď vieme, ako to skončí, koniec nebolí o nič menej. Pri scéne s bielym jeleňom som mala slzy v očiach a husiu kožu na tele, Maas ma opäť raz prikovala do sedačky svojím talentom podať známy príbeh spôsobom, z ktorého sa mi zatajoval dych. Arobynn je pre mňa jednou z najzaujímavejších postáv v sérii a osud Sama bol skutočne hrôzostrašný. A Celaena? Posledný kliniec do rakvy jej bezstarostného života čoby Adarlanský zabijak - a posledný diel skladačky toho, kým skutočne je. Och, Aelin... Touto novelou si mi objasnila jednu vec, ktorú som dlho len tušila... A to, že si mojou najmilovanejšou knižnou hrdinkou. Ďakujem za to.
Moje prvé stretnutie s komiksovým Frankom Castlom. Výsledok? Hltala som každú stránku. Novely dokážu extrémne šikovne poľudštiť neľudské činy, a i keď z hrôz na stránkach mrazí, Punisherovi nejde v jeho brutalite nefandiť.
Ak mi po dočítaní Říše bouří mohlo niečo zdvihnúť náladu, je to táto novela. Plná akcie, putovania, dobrodružstva, nových a po všetkých stránkach zábavných postáv, avšak taktiež nezabúdajúca na svoju hlavnú hrdinku. Tá stojí v centre, vidíme jej rast, vidíme, ako sa vyvíja fyzicky i mentálne, ako pristupuje k úlohám menším, ale za to formujúcim charakter. Fantastický svet, fantastická mytológia, fantastické postavy a fantastický štýl. Ak by Maas vydala 50 noviel ku svetu Eriley, prečítala by som ich do poslednej. Táto jedna je obohacujúca pre celý príbeh Skleneného trónu v nových smeroch, dozvedáme sa nové súvislosti a zažívame nové veci, ktoré sa podpísali na dedičke Terrasenu, a ja nedokážem skryť nadšenie z každej strany. Výborné!