JankoStirbey komentáře u knih
Silný zážitok. Neviem či som jediný, depresia na mňa doľahla hneď na začiatku knihy. So svojim idealizmom som sa na to nikdy nepozeral až tak drasticky, ideálny stav asi neexistuje nikde. Ponechávam bez ďalších úvah, odporúčam prečítať každému.
Maturita, maturita, koľkých sem zaviala? Aj mňa. Obyčajný príbeh, dvoch obyčajných mladých ľudí, ktorí prežívajú obyčajnú lásku. Ani miesto stretnutia nie je neobyčajné, ani fakt, že je vojna nie je neobyčajný, vojna lásku nezastaví. Čím si ma teda kniha získala? Čistotou lásky? Šťastím? Naivnosťou? Mladosťou? Neviem. Možno budem znieť bezcitne, no bude to asi práve jej koncom, koniec ktorý mohol byť aj šťastnejší... Netvrdím, že mali dopadnúť takto, život je krásny, hlavne ak ho prežívate s niekým, ale úprimne, šťastní a v náručí navždy...
Povrchný svet "dospelých", láska, priateľstvo, život... Rozprávka, ktorú je nutné pochopiť. Na ZŠ som z toho nemal nič, až pri druhom, neskoršom, čítaní som začal odhaľovať myšlienky autora.
Toto bola moja maturitná otázka, keby mi dali viac času, prerozprával by som im to celé. Táto kniha je neskutočný zážitok po všetkých stránkach, je len škodou, že som ju čítal vtedy trochu nepozorne. Možno zas časom...
Neviem čím to je, no pri tejto knihe mám prvýkrát pocit, že na mne zapracovala všestranná agitácia a prílišné ospevovanie. Knihou som bol unesený keď som ju čítal po prvý raz, no od tej doby ubehlo už dosť času a zistil som, že svet je "iný". V tieni tohto zistenia vnímam knihu už len ako vojnový román, jeden z... Utrpenie okolo nás je často mnohonásobne väčšie, len ho "nepočuť" a "nevidieť". Posolstvo knihy však nebagatelizujem, hodnotím optikou čitateľa z minulosti.
Čo povedať? Čím staršia, tým pútavejšia. Krásny pohľad do dievčenskej mladosti a dospievajúcej duše. Annine myšlienky nútia k určitému zamysleniu, minimálne nad intelektom a vnútorným svetom súčasnej mládeže, kde sa nachádza? V akom je stave?
Nazvať knihu svedectvom o holokauste je trochu "mimo". Spomínajú sa tu "tieto" veci, no skôr okrajovo. Niektorým čitateľom bohužiaľ neosvetlí pojem holokaust ani doslov, v ktorom je popísaný osud jednotlivých obyvateľov zadného domu. Je proste nutné niečo o tom vedieť aby sme dokázali pochopiť, že dievča s menom Anna skutočne žilo a že jej život skutočne skončil na jednom z najodpornejších miest, ktoré kedy existovali. Tak neskutočne som jej prial život...
Knihu nehodnotím, čítal som ju totiž v trochu "inom rozmere", možno aj vďaka tomu zanechala vo mne hlbokú stopu. Anna, vďaka za krásnu knihu, aj napriek pokusu o vymazanie si sa stala jednou z najznámejších spisovateliek.
Veľmi rozporuplná kritika, neviem či sa mám prikloniť k nemravníkom alebo puritánom... Mňa osobne kniha pobavila a nemám jej čo vyčítať. Otvorene popisuje ľudí takých akí sú, možno niekedy až prehnane, no to len preto aby si to čitateľ náhodou nevyložil ako osobnú urážku, nakoľko väčšina z nás by sa pravdepodobne pri troche sebareflexie vedela "stotožniť" s niektorou z postáv v odľahčenej či tvrdšej podobe.
Záleží od toho či ste prišli kvôli "opuchnutým koulím" alebo kritike klebetných beštií, múdremu richtárovi alebo človeku, ktorý vie kam sa vopchať či kvôli radodajným ženám alebo nízkym mravom spoločnosti. Ja som k tejto knihe prišiel s cieľom pobaviť sa a to sa aj podarilo.
Nevedel som čo mám od Troch kamarátov očakávať, no prekonali všetko čo by sa čakať dalo. V škole do nás vtĺkali Na západnom fronte kľud a tento klenot obišli, trestuhodné. Krásna kniha.
Byť dlho preč od tejto knihy sa nedá, ak ju začnete čítať tak už neviete prestať. Od knihy som veľa nečakal, no nástup McMurphyho na scénu a jeho tichá vojna, burcovanie ostatných a fakt, že ste na psychiatrii... Film som videl až po knihe a dobre som urobil, film je dobrý, no kniha je skvelá.
Túto knihu som čítal v pôvodnom znení, t.j. staročeštine. Po prvých stranách som mal chuť knihu niekam hodiť, no neurobil som to.
Možno už nežijeme v 17.storočí, nehovoríme starou češtinou, neveríme všetci úpenlivo v Boha ako jedinú spásu, no aj napriek tomu by som nepovažoval túto knihu za zastaralú.
V knihe sa totiž autor zamýšľa nad niečím úplne samozrejmým? a pritom tak komplikovaným - zmyslom nášho bytia, hľadanie uspokojenia, odpovedí...
Nadčasovosť diela nespočíva v tom, že by tam autor namiesto plachetníc vsunul nákladné lode, či namiesto konských povozov kamióny, ale v tom, že poukazuje na našu spoločnosť a jej myslenie/konanie, ktoré sa v podstate vôbec nezmenilo.
Autor nenarieka, autor poukazuje a hľadá, pýta sa a objavuje, darí sa mu krásne nazrieť skoro na všetko svetské s kritickým pohľadom, hoci je pravda, že občas možno kritika chýba.
Záver ma však tiež trochu sklamal, predpokladal som, že sa uberie týmto smerom, no dúfal som, že si to len myslím a Komenský ma prekvapí. Jemu vtedy "stačil" Boh, no dnešnej dobe už asi stačiť nebude, záleží však na tom, kde chceme nájsť svoj pokoj/odpovede.
Možno ma kniha až príliš uchvátila a nebol som schopný zhodnotiť ju objektívne, no za "blbost" by som ju určite neoznačil.
Záver? Ak sa nepýtate tak to nečítajte, bola by to pre Vás strata času.
Ak by som mal odporučiť nejakú knihu o partizánoch, bola by to práve táto.
Po dlhej dobe zas nejaký klenot, ktorý mi mimoriadne zlepšil náladu. Možno autorov humor každému nesadne, no ja som mal problém svoj "híkajúci" smiech udržať vo vlaku na uzde. "Trapák" Jim v hlavnej úlohe mi z celého zoskupenia postáv pripadal najkompletnejší. Na nezaplatenie bola aj postava Atkinsa a jeho pomocná ruka. Opis postáv z pohľadu Jima a beh myšlienok v jeho hlave boli predzvesťou skvelého čítania. Ale až weekend bol skutočným začiatkom celej komédie. Úprimne si nepamätám, že by ma iná kniha alebo nejaký film pobavili podobne.
Pri kanibaloch sa ma zmocnil zvláštny pocit. Úprimne som si myslel, že to pre mňa z čitateľského hľadiska dopadne ako verneovka. No kniha ma v dobrom prekvapila a pohltila. Oceňujem aj občasné úvahy, ktoré sú v tomto prípade namieste.
Jediná verneovka, ktorú som doposiaľ prečítal. Akosi som nikdy nemal potrebu ich čítať. Spomienkami malého chlapca viem povedať len toľko, že kniha ma vtedy pohltila. Vtedy som neriešil nejaké hlbšie dojmy, zaujímal ma len príbeh a ten bol skvelý.
Pre deti a mládež? Nepovedal by som, aspoň nie pre deti, aj keď až tak nevhodné mi to nepripadá po tom čo som mal možnosť vidieť v televízii pre deti a mládež. Každopádne, kniha mi padla pod ruku a som spokojný, pútavé, zaujímavé, a skutočne trochu detské, vrátite sa do mladých čias, nie na miesta, ale k pocitom, pocitom a pohľadom, ktoré s vekom strácame.
Vyjadrovať sa k tejto knihe je pre mňa samovraždou. Pri nej totiž záleží či ju čítate za "triezva" a ste schopný racionálneho úsudku alebo už v stave značnej "podnapitosti" kedy dokážete "pochopiť" nešťastného mladíka a jeho trápenie a sympatizujete s ním natoľko, že sa chcete pridať k(pravdepodobne fiktívnej) vlne samovrahov 18. storočia. Je to možno precitlivený chlapček, idealista, rojko a všetko čo sa nenosí, no stojí proti láske, čistej a nenaplniteľnej.
"Samovrah je zbabelec, ktorý sa nebol schopný postaviť tvárou v tvár životu."
"Zaľúbení samovrahovia len dokazujú svetu, že niekoho milovali natoľko, že boli ochotní dať zaňho aj svoj život."
"Znakom zrelého človeka je, že chce pre ušľachtilú vec žiť."
2 ku 1? Za? Proti? Každý má svoje hodnoty, Werther ich však zobral až príliš tvrdo. Áno, čítal som to v stave podnapitosti, preto som "vysypal" celý revolver.
Rozsiahlosť diela a priložený rodokmeň ma pôvodne odrádzali, no po prvých desiatkach strán to už išlo hladko a rýchlo. Stále neviem na koho stranu sa staviam, Soames alebo Irena? Je pravdou, že stranu som držal viac Irene, no v duchu tuším, že opak je správny. Druhou otázkou pre mňa ostalo Jonove rozhodnutie. To sú pre mňa asi najpodstatnejšie zážitky z tohto fascinujúceho diela, ktoré pre mňa zhŕňajú všetko.
Autor je majstrom svojho remesla. Čítal som len málo kníh, ktoré sa mi skutočne páčili, no táto je jednou z mála, ku ktorej čítaniu som sa vracal so skutočným nadšením, ak nie prvá. Kniha ma pohltila prakticky okamžite a po prvých, snáď troch, stranách som vedel, že svoj výber nebudem ľutovať. Samotnú tému autor v knihe zachytil bravúrne.
Čítané skôr zo záujmu ako povinnosti, chvíľu trvalo kým som to vôbec zohnal... Chápem tých obmedzencov, ktorí na knihu nadávajú len z princípu, že v názve je komunizmus, žite ďalej v svojej hlúposti. Knihu som prečítal a s väčšinou postojov súhlasím, nie je to utópia, len ľudia majú strach a nevedia uvažovať v inom rozmere ako sú peniaze a súčasné konvencie. Chcel som sem napísať dlhú úvahu no nemalo by to zmysel. Hlupáka nepoučíš, bežného nepresvedčíš a chápavým nič hovoriť netreba. Kľudne napíšte, že som boľševik, komunista, vymytý mozog a pod.. Ja na rozdiel od vás čítam s porozumením a uvažujem aj za hranicami vašej obmedzenosti - toto nie je útok, len konštatovanie, vy ste otrokmi peňazí a evidentne vám to vyhovuje, mne nie. (P.S. A prosím nepíšte nezmysly typu: Za komunizmu v ČSSR..., Pozri na komunizmus v Číne... - komunizmus ešte nikde a nikdy dosiahnutý nebol!!!)
Pocit satisfakcie je pri tejto knihe neskutočný. Príbeh je nesmierne pútavý, občas milý, občas tvrdý, proste ľudský.