JankoStirbey
komentáře u knih

Čo napísať k tejto knihe? Prvý krát som si položil otázku, či autor, ktorý napíše podobné dielo skutočne rozumie inému svetu a inému vnímaniu sveta a je schopný chápať ostatných alebo je to len nejaký dojem a jeho schopnosť logicky vyskladať osobnosť. Akým je vlastne majstrovstvom vyskladať postavu, jej dušu a jej vnímanie a postoje tak aby pôsobila hodnoverne a dojmom, že skutočne existuje, je uveriteľná a uchopiteľná. Pretože je to práve osoba hlavnej hrdinky, čo ma na tejto knihe nadchlo a viedlo k smutnému konštatovaniu, že ide o neuveriteľné dielo, ktoré má pre mňa svoj veľký význam, no bohužiaľ prichádza neskoro, aspoň preto, čo sa stalo a nemuselo, keby prišlo skôr, aj keď je otázne do akej miery by som bol schopný precítiť jeho krásu a niektoré myšlienky, ktoré by bez určitých skúseností pre mňa neboli také zásadné a hlavne pochopiteľné. Neviem opísať dojem a ani pocity, ktoré vo mne táto kniha zanecháva, no svojím obsahom sa postupne priblížila k tomu najlepšiemu čo som doposiaľ čítal. Môj názor je silne subjektívny, pretože stále vo mne rezonujú určité veci, a preto si myslím, že pár rokov dozadu by som v tejto knižke nenašiel to, čo som v nej našiel teraz.


V knihe som našiel mnohé, hlavne pravdy platné aj za behu súčasnosti. Zo školy, z výkladu učiteľov, si knihu pamätám inak. Nedá mi nezacitovať "Inde rozkazuje každý a neposlúcha nikto.", to mi pripomenulo moju prácu. A druhý, "...jednakí sme, ale na svete tomto nie sme jednakí. Ani nikdy nebudeme, nikdy! -...nech budú vysokí a mocní, ktorí rozkazujú, a zas nízki, ktorí žiadajú a poslúchajú."


Nechcem kaziť hodnotenie knihy, no mne tento štýl asi nesedí, v knihe som nenašiel nič čo by upútalo moju pozornosť aspoň na okamih. Proste som nebol schopný nájsť v nej krásu. Na koniec knihy som sa tešil len preto aby som ju mohol odložiť a zobrať inú, bohužiaľ.


Autor je majstrom svojho remesla. Čítal som len málo kníh, ktoré sa mi skutočne páčili, no táto je jednou z mála, ku ktorej čítaniu som sa vracal so skutočným nadšením, ak nie prvá. Kniha ma pohltila prakticky okamžite a po prvých, snáď troch, stranách som vedel, že svoj výber nebudem ľutovať. Samotnú tému autor v knihe zachytil bravúrne.


Pre mňa je hlavným prekvapením diela téma, ktorou sa zaoberá a nekonvenčnosť hlavného hrdinu v zmysle jeho sociálneho postavenia.


Jednoduchý príbeh, dobrá zápletka, stúpajúce napätie, aj keď očakávané. Pre deti a mládež skvelé, pre mňa skôr nie. Číta sa to samo, ale nemal som z toho ten skutočný zážitok, mne tento žáner akosi nesedí, možno iná Verneovka niekedy v budúcnosti obstojí lepšie a možno s narastajúcim vekom horšie. Mám pocit, že v budúcnosti bude čitateľ realitu autorovej doby považovať za sci-fi a naopak.


Kniha sa číta sama, hlavne vďaka množstvu zvratov a dobrodružstiev. Väčšina už bola zhrnutá v predošlých komentároch, čo zapôsobilo na mňa bolo hlavne vykreslenie panstva a jeho vnímanie sveta, nemal som ilúzie, len ma bavila ich namyslenosť a obmedzenosť. Neviem, čo chcel autor povedať záverom Adama. Mení to trochu pohľad na príbeh v ktorom sa všetko dobre končí, no je to úplne zbytočné a skôr akoby nanútené.


Ako opis ukrajinských roľníkov? Dobre, možno áno. Inak mi to však pripadalo skôr ako rozprávka, jasné zlo, jasné dobro a dobrý koniec. Čítalo sa to dobre, no pre mňa obsahovo nezaujímavé. Ja by som to skôr nazval "Mladosť Bohdana bohatiera".


Pomaly prestávam rozumieť tomu, čo vlastne v knihách hľadám, prečo ich čítam? Snáď nejakú odpoveď. Táto kniha mi nedala žiadnu odpoveď, no nadchli ma Meluzinove listy, len s tým posledným sa nedokážem stotožniť. Verím tomu, že nesie v sebe pravdu, no teraz jej ešte nedôverujem. Útla knižka, sčasti poplatná dobe, niektoré skutočnosti sú v nej podľa mňa zbytočné.


Po dlhej dobe som zas natrafil na klenot. Niečo podobné som nečítal už dlho. Príbeh ma tentoraz skutočne pohltil a svoj výber vôbec neľutujem. Odporúčam.


Veľmi svižná knižka. Dej je jednoduchý, zápletka pútavá, dianie naberá tempo. Neviem ako to autor dokázal, no knižka ma nútila k tomu aby som ju dočítal čo najskôr, proste som sa od nej nevedel odtrhnúť. Hodnotím však aj posolstvo.


Je to ako keby som ja rozumel jemu a on mne, no pritom k ničomu takému nikdy nedošlo. Je to proste zas jedna z tých kníh, pri ktorej s prižmúrenými očami vidím svoj život a svoju vlastnú formu bláznovstva, ktorá sa postupom času vymyká normálnosti.


To čo ma zozačiatku odrádzalo a vzbudzovalo odpor vo mne nakoniec vyvolalo obdiv a uznanie. Nedokážem sa stotožniť s ich pohľadom, no fascinuje ma ich odhodlanie a presvedčenie s akým bojujú za svoj názor, ako aj napriek okoliu veria v svoj ideál. Samotné postavy, ich myslenie a konanie, situácie do ktorých sú vrhané a konfrontácia s okolím sú len čerešničkou.


"Najväčšie hrdinstvo je obyčajne najväčším zločinom, spáchaným z lásky." Myslím, že k dielu nie je nutné dodať nič viac.


Útla knižočka a teda aj rýchle čítanie. Trojuholník je vždy zaujímavejší ako úsečka. Celkom pútavé, je to taká klasická moralizujúca dráma. V doslove sa poukazuje na kapitalistický aspekt, mňa však viac mrzeli supy, ktoré sa zleteli k mŕtvole, tak ako to býva vždy. Nič objavné som nezistil, keď už raz prečítate dielo s podobnou témou je ťažké prežiť opätovne rovnakú fascináciu.


Poviedky o juhoslovanských partizánoch, témou/podkladom pre zápletku je hlavne hlad, vypätie síl, ale aj vysporiadanie sa s chybnými článkami a samozrejme vzťah muža a ženy, tu hlavne v telesnej rovine. Poviedky sú celkom zaujímavé, no chýba mi tam nejaký hlbší zmysel, je to skôr taká oddychovka. Skutočne ma oslovila len nemocnica nechaná napospas osudu kvôli nemožnosti evakuácie, atmosféra bezmocnosti.


Kniha ma zo začiatku nudila, potom ma trochu začala baviť lebo sa rozbehol dej a potom ma už len nudila. Čo ma však na knihe fascinovalo bola snaha vybudovať paralelu so životom Krista, ktorá sa do značnej miery autorovi podarila. Úprimne v tomto momente neviem ako správne zachytiť to čo mi bežalo hlavou pri čítaní tejto knihy, no možno by sa to dalo zhrnúť takto: Buďto Emanuel nebol blázon alebo Ježiš blázon bol. Asi nikdy nezistíme čo presne sa stalo pred dvetisíc rokmi a na čom vlastne stojí jedno zo svetových náboženstiev, no je zjavné na čo sa snažil poukázať autor. Ktokoľvek sa v dnešnej dobe pokúsi preukázať ľudskosť a bezmedznú lásku bude v dnešnej dobe považovaný za abnormálneho, vybočujúceho z radu alebo proste blázna. Postava Emanuela by svojimi súčasníkmi (t.j. postavami diela) možno nebola vnímaná až tak kriticky keby sa nevyhlásil za Krista, aj keď to čo cítil je už vo svojej podstate pre spoločnosť čudáctvom. Čo obzvlášť na knihe vyzdvihujem je pohľad na budovanie aury okolo osoby, z ktorej sa vplyvom náhod stáva osobnosť a to ma opäť vracia s myšlienkami o dvetisíc rokov späť k už položenej otázke. Pravdepodobne väčšina z nás vo svojom dospievaní prešla vierou v ideály a ich postupným stratením alebo ich potlačením do úzadia, Emanuel sa však ako jeden z mála odhodlal viesť život v znamení toho v čo verí a aj práve preto bol odsúdený k zatrateniu spoločnosťou, hoci stretol množstvo ľudí, ktorí zdieľali bolesť, no neboli schopní postaviť sa spoločnosti. Čo som napísal vyššie a čo by som mohol napísať ďalej nemá zmysel. Aj napriek tomu, že kniha pre mňa nemá žiadnu dynamiku, postava Emanuela mi bola v mnohom sympatická práve pre jeho svojskú priebojnosť, preto hodnotím tak ako hodnotím. Snáď sa raz dožijeme lepšieho sveta.


Ďalšia povinne prečítaná kniha. Ide o učebnicu, ktorá sa snaží pokryť všetky základné aspekty logistiky a všetko s ňou súvisiace. Popis základných technológií, systémov, typov skladov, manipulačných zariadení, obsahové nutnosti dokumentov a pod. v celkom prehľadnom tvare. Čo učebnici vyčítam je občasné opakovanie sa niektorých textov, neviem či ide o dôraz na učivo alebo nepozornosť autorov, občasné preklepy a veľký nedostatok ilustrácií, ktoré by sa pri niektorých opisoch manipulačných zariadení či konštrukcii skladov hodili. Nové vydanie som v rukách nemal, možno boli chyby napravené.


Po skvelej prvej časti, ktorej hlavnou témou bol milostný trojuholník som druhej už veľa nádejí nedával, no po prvej tretine ma vtiahla do deja aj časť druhá. Len nedávno som čítal Španielsky denník a tak som sa rýchlo vžil do situácie. Čo ma opäť upútalo najviac nebol ani tak dej ale nahliadanie do myslenia postáv a ich konanie založené na ich presvedčení no zároveň aj nečakané pretínanie sa osudov jednotlivých postáv. Kniha má samozrejme aj správny socialistický podtón a jasne dáva najavo kto je "správny" no nevyčítam jej to, v tomto prípade sa to veľmi nedá. Autor sa zároveň snaží poodkryť mentalitu príslušníkov nemeckej armády v predvojnovom období, ale aj nacizmu samotného, neviem nakoľko presne, no ide o zaujímavé postrehy. Celkovo hodnotím dielo pozitívne, milostný trojuholník určite nie je hlavnou dejovou linkou, resp. ťažiskom, je len podkladom pre stret svetov. "Nám slnko nezapadá!"


Kniha pojednáva o období 2.svetovej vojny v Čiernej Hore a osudoch jedného partizána. Dôraz tu však nie je kladený na bojové akcie, ale blúdenie po horách a rastúci rozpor vnútri hlavnej postavy. Depresívne prostredie, udavač v každom dome, pomsta za každým stromom, četníci, Taliani a nekonečná samota. Tá postupne viedla k úvahám o cti a jej zmysle, zmene pohľadu na ňu a postoja voči nepriateľovi v jej rovine. Na knihe ma oslovil práve Lado (partizán) a jeho vnútorné monológy, resp. dialógy s komisárom Čertom. Aj napriek všadeprítomnej depresii vo mne kniha zanechala pozitívny dojem.
