JankoStirbey
komentáře u knih
Garibaldýnka
Elio Vittorini
Rýchle úsmevné čítanie o jednom vojačikovi a jednej staršej dáme.
Profesor Nečin
Heinrich Mann
Fantastická "komédia". Zvrat vo vývine situácie v klube ma odrovnal. Môžem len odporúčať.
Nové povídky Ninoně
Émile Zola
Tak nič moc, no. Čakal som od toho viac, oslovili ma snáď dve, možno tri, poviedky.
Premrhaná sila
Panas Myrnyj
Moje predsudky našťastie nezvíťazili a zmes príbehov na začiatku knihy sa postupne spojila do jedného životného osudu. Nádherné dielo pri čítaní ktorého sa vo mne opäť rozvírilo množstvo starých otázok. Lepší názov by som tejto knihe asi nevymyslel, no už ten predznačuje trpký koniec, v ktorého nenaplnenie sa som tajne dúfal.
Princ a bedár
Mark Twain (p)
Toto dielo som čítal veľmi dávno, ešte na základnej, keď som sa ku knihám približoval s rovnakou vôľou ako sa približujú k sebe dva magnety s rovnakými pólmi. Vtedy som ešte nechápal, že do knihy je nutné sa začítať a preniknúť do deja, a tak som po prvej strane považoval otcom vynútené čítanie za trest. Až po dlhšom nútení sa sa mi stalo to čo dvom magnetom, z ktorých sa vždy nakoniec jeden otočí.
Nepokoření
Boris Leonťjevič Gorbatov
Knihu som čítal dávno, spomínam si na totožné začiatky a konce kapitol, no to je to jediné, čo mi utkvelo v pamäti. Spomínam si na partizánov, no viac stôp vo mne zanechali aj memoáre Liňkova ako toto útle dielo. Ťažko povedať či to spôsobila mladosť alebo proste obyčajnosť diela.
Bludička
Willem Elsschot (p)
Mal som chuť napísať, že ide o "príbehy z krvilačného obchodníckeho prostredia", to by však znelo príliš brutálne. Skôr je to zbierka piatich pútavých príbehov z obchodníckeho sveta, ktoré vás po prvých niekoľkých stranách úplne pohltia vďaka schopnosti autora veľmi zaujímavo načrtnúť problém a postupne sa dostať k jeho rozuzleniu s pomocou vtipu. Posledný príbeh trochu vybočuje, nepripadal mi až taký zaujímavý, no svojou podstatou bol omnoho krajší a z neho pochádza aj citát, ktorý si snáď zapamätám: "Skutoční priatelia nepotrebujú záruky ani upomienky."
Slepý muzikant
Vladimir Galaktionovič Korolenko
Ja viem, že je to skôr taká rozprávočka, a asi preto som ju čítal s akousi pohodou. Nehovorím, že som to hltal, no čítalo sa to dobre. Asi v živote každého z nás príde fáza, v ktorej sme podobnými slepcami a musíme otvoriť myseľ, aby sme uvideli svet okolo seba.
Záhrada, popol
Danilo Kiš
Proste poviedky. Zaujala postava "vyšinutého" otca, ako aj strana venovaná vymenovaniu kvanta prídavných mien. Do mojej pamäti sa však kniha nevryla.
Jarný deň
Ciril Kosmač
Začínam mať pocit, že juhoslovanskí spisovatelia nepoznajú radosť. Nič iné vo mne toto dielo nevyvolalo. Zas jeden životný príbeh, nie obyčajný, no ani nijak vybočujúci z radu iných.
Můj strýc Odysseus
Jiří Marek (p)
Úprimne som v našej (ČS) tvorbe nečakal takýto zjav. Na každé pokračovanie v čítaní knihy som sa neskutočne tešil, pretože autor ju napísal tak bravúrne, že vždy sa dalo čakať nejaké skvelé zábavné dobrodružstvo. Zároveň musím podotknúť, že nad knihou som sa takto už dávno nepobavil. Kniha mi trochu pripomenula Miláčika, no tu som necítil odpor voči hrdinovi, asi vďaka jeho triezvemu, a vlastne spravodlivému, pohľadu na svet. Excelentné dielo, odporúčam.
Umírala mladičká
Frans Eemil Sillanpää
S tým čo tu väčšina napísala sa akosi nedokážem stotožniť a z toho dôvodu asi tiež nedokážem pochopiť náhľady niektorých ľudí na určité javy v živote. Ide skutočne o melancholický, pre mňa až depresívny príbeh, o to výraznejších je tých pár čriepkov šťastia. Náladu nezlepšuje ani v deji všadeprítomná samota, proste tam je aj keď je na scéne postáv viac. No zároveň sa nedá povedať, že by som pri čítaní cítil smútok, len na konci som cítil nenapraviteľnú krivdu. Knihu som však zhltol a výber neľutujem, možno ma autor nedonútil uvažovať nad cenou života, no upriamil moju pozornosť na iné zásadné problémy.
Můj chlapec a já
Jaromíra Kolárová
Mňa na knihe nadchol práve ten "chaos". Ide o akúsi spleť asociácií. Aj nám sa bežne vynárajú spomienky pri pohľade na nejakú vec, započutí nejakého slova, návšteve nejakého miesta, prichádzajú náhle a vlastne neusporiadane, tak ako je to tu. Tým je táto kniha výnimočná, aj ja som sa v nej spočiatku strácal, no po začítaní sa som našiel jednotlivé dejové línie a vedel som kde sa s autorkou na jej ceste nachádzam, vlastne v jej spomienkach. A postrehy jej syna? Dávajú tomu akúsi dynamiku. Keby bol ten príbeh napísaný lineárne, bol by to len jeden z mnohých príbehov, takto toto dielo vyčnieva.
Starý Jariabka
Charles Louis Philippe
Trampoty pána kováča. Úprimne, tak nudnú a nezáživnú knihu som už dlho nečítal. Na to že treli biedu sa v knihe až príliš často hovorí o jedle, varení a jedení. A keď som si pri vkladaní knihy do databázy prečítal informáciu na prebale tak som sa úprimne zasmial, chudák, kto to v tej dobe skrze ten popis kúpil.
Achillovy paty evoluce
kolektiv autorů
Rád by som si vypočul názor evolucionistov na argumenty uvedené v tejto knihe. Pre Bibliu však tejto knihe nemôžem dôverovať, pretože nie je tým za čo je v tejto knihe považovaná.
Vzbúrenci
Honoré de Balzac
Ide hlavne o ľúbostný príbeh a revolučné intrigy, vcelku čítavé, no nie až tak zaujímavé. Autorovi sa však celkom dobre podarilo vystihnúť postavu slečny de Verneuil a podchytiť prostredníctvom nej mnohé črty ženskej povahy.
Borovice, která se smála
Justinas Marcinkevičius
Svižné čítanie. Jednoduché a vtipné rozprávanie a zamyslenie sa rozprávača nad svojim umením a cieľom svojho bytia. Za skutočný klenot ukrytý v knihe považujem krátky denník rozprávačovho otca, ten vystihol skutočne mnohé.
Matka
Maxim Gorkij (p)
Prebehol som si komentáre a ostal som v rozpakoch čo ku knihe napísať. Číta sa svižne, no postava matky mi skôr prekážala. Postava Pavla bola pre mňa osobne uveriteľnejšia, pretože podobne odhodlaného človeka som poznal, aj keď v inom smere. Vykresliť postavy sa autor pokúšal, no nezvládol to natoľko aby mi na nich záležalo. Myšlienky vložené do knihy sú pre mňa zásadné, no dej v ktorom sa nesú je viac rozprávkový a v podstate naivne šťastný, tu nehovorím o osudoch postáv ale slede udalostí a zobudení sa. Celkovo by som knihu chápal ako povinné čítanie pre Komsomol a určite nie ako súčasť skupiny najumeleckejšej, teda sovietskej literatúry, ako je uvedené na obálke knihy, kedy už len tvrdenie samotné o sovietskej umeleckosti je smiešne. Pobavil ma komentár v ktorom sa čitateľ snaží zistiť o akú továreň ide, načo? Toto dielo nestojí ani tak na deji ako na posolstve ktoré nesie, posolstve vykorisťovaných pracujúcich a pracujúcimi sú všetci, bez ohľadu na odbor alebo továreň. Inak však spomenutému zhodnoteniu knihy rozumiem.
Morská obluda
Jules Verne
Mňa táto kniha skutočne bavila a prakticky som ju zhltol, rozhodne mi sadla viac ako Barsacova výprava. Stále som sa však nedostal k autorovým majstrovským dielam, uvidíme.
Nepokojná rieka
Leonid Maximovič Leonov
Pre mňa osobne nezaujímavá kniha, číta sa relatívne rýchlo, no nenadchla ma.