jezo31 komentáře u knih
Mňačko patrí k mojim najobľúbenejším slovenským autorom. Ale! Toto je asi jeho druhá najhoršia kniha (po U2 sa nevracia). Ako v komentároch už bolo spomenuté, je mimoriadne zaujímavé v rámci jeho publikačnej činnosti sledovať jeho vývoj - partizán, komunista, oponent... Kniha je samozrejme plná propagandy a rovnako prázdna na niektoré zamlčané fakty, ktoré pochopiteľne v dobe jej vzniku nemohol a možno nechcel či nevedel napísať. A v konečnom dôsledku... dozviete sa v závere ako sa skončil proces a teda celkový príbeh opisovaný autorom, čo sa s Eichmanom vlastne definitívne stalo?
Tak toto je čistá a bohapustá propaganda... Jeden z najlepších slovenských spisovateľov a jeho najhoršie dielo...
(SPOILER) Kniha mapuje prehľadovým spôsobom najmä snahy o riešenie cyperského problému od roku 1990. Autor, ako niekdajší diplomat slúžiaci na ostrove, podáva informácie z prvej ruky, nakoľko sa rokovaní a udalostí sám zúčastnil. Jej prínos je určite aj v priblížení zapojenia sa slovenských diplomatov a vojakov v cyperskej otázke do roku 2021. Fakty k dejinám Cypru do 70. rokov 20. storočia, ktorým je v knihe venovaná minimálna pozornosť, sú ale nesprávne, alebo výrazne skreslené či veľmi zjednodušene prezentované. Kniha však splnila účel za ktorým bola vydaná - teda jej prehľadové zameranie na obdobie riešenia cyperského problému po roku 1990, ktoré v našej literatúre chýbalo.
Život a dielo Jonáša Záborského podaný prostredníctvom úryvkov textov vybraných z archívnych materiálov, korešpondencie, krásnej a odbornej literatúry. Kalendárium života Záborského je doplnené aj o obrazovú prílohu a v závere aj o prehľad jeho životnej cesty a činnosti na základe rokov.
Základné teoretické východiská a praktické rady pre výstavnú činnosť s archívnym materiálom pre študentov a začínajúcich pracovníkov na poli výstavnej a expozičnej činnosti.
Základné informácie o táboroch nútených prác na Slovensku v predmetnom období na takmer 60 stranách a publikované pramene k tejto problematike vo zvyšnej časti knihy.
Čítal som ju až tesne po tridsiatke a som rád že až s rozumom a skúsenosťami, ktoré mám v tomto veku - lepšie som sa vedel vžiť do deja a silnejšie vplývali emotívne časti knihy, nehovoriac a dobre vykreslených dejinách v pozadí. Už chápem prečo je v povinnom čítaní na našich školách. Za mňa jedna z najlepších kníh slovenskej literatúry.
Pri takýchto knihách vôbec nevadí prítomný feminizmus - tu je podľa mňa vítaný, ba priam nevyhnutný lebo stále je plno chlapov ktorí ženy podceňujú a zároveň bez jeho istej dávky by tá kniha možno nevyznela v konečnom dôsledku tak, ako si to autorky predstavovali... Ak však výsledná kniha zodpovedá požadovanému výsledku autoriek, tak je tu problém... Ich, nepochybujem, dobrý zámer sa minul výsledkom.
Ale najskôr pozitíva - celkom zaujímavý výber opisovaných ženských postáv (podľa čoho vybraných?) a... to je všetko. Povedzme, že pozitívom je aj populárne (náučný) štýl knihy ktorý vyznieva akoby bola poskladaná z výberu skôr napísaných článkov.
Mimoriadne negatívne na mňa však pôsobili najmä faktografické a pojmové chyby v texte. Ťažko zhodnotiť či sú dôsledkom prekladu alebo pôvodného textu ale v každom prípade znížili kvalitu knihy a dôveryhodnosť prezentovaných textov. Niekoľko medailónov subjektívne vybraných ženských osobností nemalo v texte ani komplexné informácie k životu či presnejšie vyjadrené, ukončený ich životný príbeh.
Kniha zložená z dvoch častí sa mi, priznám sa, čítala trochu pomalšie. Podľa môjho názoru tu bolo celkom dobre vykreslené slovenské prostredie za Slovakštátu a udalosti prechodu frontu z pohľadu ľudí žijúcich na lazoch, charakterové postáv či dedinských vzťahoch medzi nimi (tých tam bolo najviac). Kvitujem aj kritický pohľad na SNP, no zároveň musím dodať, že štýl písania Hronského v tejto knihe bol o niečo menej zrozumiteľný či starosvetský? Myslím tým hlavne na nedokončené či otvorené myšlienky, skákanie v texte na iné, častokrát, vsunuté udalosti odťahujúce čitateľa od deja a pod. Ale inak knihu hodnotím celkom kladne za 4*.
Prečítané jedným dychom... krátky román o posledných mesiacoch roka 1918, prevrate a vzniku Československa na východnom Slovensku s dôrazom na mesto Prešov. Dej inšpirovaný skutočnými udalosťami (vojna, prešovská vzbura, niektoré skutočné historické postavy, oslobodenie a pod.) i keď miestami mierne pozmenenými oproti historickým faktom.
Unikátne dielo, slovami neoceniteľné, písané štýlom akým dnes už málokto publikuje... bez ohľadu na tieto superlatívy však musím priznať že z môjho pohľadu trochu nevyvážené z jedného osobného dôvodu - niektoré pasáže som doslova zhltol, niektoré ma doslova uspávali. Aj napriek tomu sú Solženicinove knihy nabité nielen faktami, informáciami a dejom, no rešpekt si zasluhuje postoj, odvaha, vynaliezavosť a úsilie autora pri ich písaní v dobe a podmienkach v ktorých vznikali. Pokus o umeleckú štúdiu, ktorý podľa mňa predčil pôvodný zámer autora.
Holec je klasik - vie písať rovnako čtivo ako má dobrý aj rečnícky prejav, no a v kombinácii s témou Hlinku za mňa 5*. Dokonalosť v tejto knihe nenájdete - občas som mal pocit že sa autor zamotal do vlastných myšlienok či preprekombinovaných slovných hračiek. Niektoré kapitoly sú rozťahané informáciami ktoré budú podľa niekoho zbytočné, no podľa mňa celkom vhodne dotvárajú kontext hlavnej myšlienky knihy. Hlinka vykreslený celkom triezvo - ani pozitívne a ani negatívne - nikto nie je len dobrý alebo len zlý... Katolícka cirkev a jej osobnosti, národnosti strednej Európy a jej významní protagonisti sú vykreslené v pomere a kontraste k Hlinkovi a konkrétnym udalostiam s ním spätých, resp. Naopak... Holec je jeden z mála historikov ktorí u nás používajú v odbornej spisbe aj klasickú, umeleckú literatúru, čo je podľa mňa super a prepája tým viacero vedných odborov. Voči voľnejšiemu štýlu písania s použitím množstva obraznosti, anekdôt, aforizmov a slovných hračiek sa u nás historici pri tvorbe odborných textov vehementne ohradzujú, no práve vďaka nim sa tieto texty čítajú niekedy dobre, rýchlo a zrejme s lepším pochopením myšlienok čo je podľa môjho názoru prípad tejto knihy.
Takýto typ memoárov som ešte nečítal. Väčšinou ich z vojenskej stránky píšu generáli a podobní vyššie postavení vodcovia. Avšak takmer každodenný pohľad poručíka na život vojaka vo veľkej vojne v ktorom vykreslí smrť, prírodu, oddych, zvieratá, strasti a radosti, náladu a bojové operácie na úrovni nižších bojových jednotiek z pohľadu jednotlivca a veliteľa zároveň je umením. Z môjho osobného pohľadu by som si spomienky človeka (zvlášť Nemca), ktorý prežil v zákopoch prvú vojnu, bol niekoľkokrát ranený, dožil sa vyše 100 rokov a urobil v 20. storočí dobrú kariéru rád prečítal aj z obdobia jeho ďalšieho života.
Metodológia a vývoj využitia verejného priestoru Nitry, Ružomberka a Prešova počas obdobia Slovenského štátu.
Tak Arťom mal nakoniec praudu, nebol to žiadny houkser ale ouce mu neverili... Prvá časť tejto knižnej série bola kultová, druhá mi prišla napísaná narýchlo a táto tretia... Tá bola asi štylisticky najlepšie napísaná, dejovo a myšlienkovo podľa mňa veľmi zaujímavá i keď... síce bez výraznejšieho výskytu oblúd charakteristických pre Metro (čo mi až tak nevadilo no miestami to budilo dojem akoby z ničoho nič vykapali) ale s o to väčším výskytom vulgarizmov ktoré do toho prostredia skrátka pasujú rovnako ako opisované postapokalyptycké prostredie. Z celej série boli podľa mňa v tejto časti dialógy postáv a ich charaktery asi najlepšie napísané a vykreslené (všetka česť aj prekladateľom) a zároveň ide o príbeh napísaný štýlom odohrávajúcim sa rýchlo - aspoň podľa mňa - vždy som sa ponáhľal čítať ďalšiu kapitolu aby som vedel čo bude ďalej a v kombinácii s dejom do ktorého som bol veľmi rýchlo vtiahnutý je výsledok jednoznačný: 5*
Najskôr som prečítal knihu a keďže som aj hráč tak som si potom zapol aj hru... a po pár minútach ju so sklamaním vypol... Hra možno nie je zlá ale v nastavení myšlienok, ktoré som mal po prečítaní tejto knihy je prosto kniha neporovnateľne lepšia (+ má celkom dobrý preklad do slovenčiny). Má zaujímavý príbeh a fantastický svet, celkom dynamický dej sem-tam prešpikovaný filozofickými myšlienkami, postavami ktoré sa nemusia už viackrát na ďalších stránkach objaviť a veľké plus je, že kniha sa číta sama keďže chcete vedieť čo bude ďalej...
Už teraz viem, že túto knihu chcem a musím prečítať znova.
Super kniha. Myslím si, že Urban veľmi vhodne vystihol situáciu, ktorá sa odohrávala ako počas trvania prvej svetovej vojny na dedinách dnešného Slovenska, tak najmä po jej konci. "Výbuchy hnevu" a vzatie "spravodlivosti do svojich rúk" pri tzv. Prevrate, boli u nás pomerne častým obrazom na vidieku, čoho dôkazom je ako plno archívnych dokumentov, tak aj odbornej literatúry. Podľa mňa skvelo využitá téma, opierajúca sa z časti o dobovú realitu v kombinácii s literárnym talentom vtedy mladého autora.
Čítalo sa mi to dobre a rýchlo. Osobne si myslím, že je to nadčasová kniha. Postavy najvyššieho štátnika a ostatných ktoré Mňačko v knihe vytvoril a použil nachádzame podľa mňa dodnes v podobe rôznych postavičiek v našej spoločnosti. Obávam sa, že sa ešte dlho budú takéto postavy v reálnom živote vyskytovať... častokrát a nanešťastie na tých miestach, ktoré koncentrujú, disponujú a majú reálnu moc...
Podľa mňa je to jedna z kníh, ktorú by som zaradil medzi najlepšie diela v rámci slovenskej literatúry. Čítalo sa mi to jedným dychom. Myslím si, že ide o knihu s dobrým príbehom, vhodne a presne vykreslenými postavami, zápletkou s láskou, zaujímavou myšlienkou spojenou aj s negatívnymi pasážami v knihe, ktoré nie každému sadnú a tiež s prepojením na tradičnú vieru spájanú so Slovákmi.