Kluvo komentáře u knih
Cestopis, v ktorom sa citatel dozvie nieco o krajine, nieco o ludoch, dost o autorovi a vela o dnesnom stave Cirkvi v Europe. Nie je to velmi povzbudive citanie a cloveka to nuti zamysliet sa aj nad sebou.
Po urcitom pocte stran sa mi zdalo, ze autor tak trochu sam nevie, co je vlastne dobre a koniec tento dojem este posilnil.
Perfektná knižka. Pokiaľ boli Fricko a Jupko sami dvaja, bolo to geniálne. S príchodom dalších opíc na scénu to už nebolo ono.
Najprv v Starcekovi zrecykloval americky napad a vytvoril severskeho Forresta a teraz zrecykloval este aj Starceka. Vtipne to je, citat sa to da tiez, ale z 2 krat vyluhovaneho vrecka uz silny caj nebude...
Cital som to po Trhline, Tme aj Priepasti, takze opat rovnaka kostra, ale funguje vyborne a je to celkom zimomriavkove citanie, ktore citatela chyti.
Poučné, prekvapivé aj dojímavé čítanie pre deti aj dospelých, ktoré Vás presvedčí, že pes je naozaj najlepší priateľ človeka. Ako hovorí klasik: “nikto nedá takú lásku človeku ako len dá pes človeku”.
Tak nie je to Trhlina, čo je nakoniec aj dobré. Už by mi chýbalo len to, aby som sa do Fatry bál ísť rovnako ako do Tribeču. Kniha sa výborne čítala. Trochu mi vadil slovník a nadávky ale hviezdičku som stiahol nakoniec za zlých vlkov. Ešte aj Karika pokračuje v tom nešťastnom trende začatom bratmi Grimmovcami. Už konečne s tým mitizovaním tejto krásnej šelmy prestaňte!!!
Celkom zaujimave citanie. Okrem ocakavanych fyzikalno-matematickych clankov potesili aj tie o historii sportu. Dobra kniha na utrzkove citanie (bus, WC, pred spanim,...), kedze kapitolky su kratke a navzajom nenadvazuju.
Potesil v podstate odvecak o zbierani karticiek - po jednoduchej uprave poskytol teoreticke riesenie pracovneho problemu, ktory som dovtedy vedel len nasimulovat.
Celkom "prakticky" uvod do vyššej matematiky. Na rozdiel napr. od Kvasnicu a jeho Matematickeho aparatu fyziky toto moze zacat citat stredoskolak so zaujmom o fyziku bez toho, aby v nom vznikol pocit vlastnej neschopnosti (Kvasnica ma zasa ale ine silne stranky). Matematika je tu preberana fyzikalnym spôsobom = dokazy naozaj len nevyhnutne nutne, pripadne naznacene, poznatky ilustrovane na fyzikálnych prikladoch. Ako uvod do naozajstného studia fyziky velmi dobre. Treba si prepocitat priklady na konci kapitol.
Kto vie, ci opisuje Nesbo od Keplerovcov alebo Keplerovci od Nesba...
Dalsia dobre sa citajuca severska detektivka. Povedal by som, ze predsa len je lepsie psychologicky prepracovana ako tie Nesbove (zrejme tym, ze je v time zena), hoci aj tu sa deju niekedy dost podivne veci. Kto vie, kto z manzelskej dvojice ma na starosti popis vrazd a kto popis sexuálnych scen:) Mozu to byt u Keplerovcov zaujimave vecery: "Milacik, ak by Ti do hajzlovej kabinky na pumpe strcil cez spinavu dieru v stene tlsteho vtaka nejaky, asi francuzsky, vodic kamionu, vyfajcila by si ho bez vahania, ci by si sa predsa len zamyslela?"
Okrem iného Keplerovci potvrdzuju, ze smradov, co si myslia, ze si mozu vsetko dovolit, lebo sa narodili ako nieco viac nez my ostatni, su plne vlady a dozorne rady po celom svete. Celkom som Lovcovi fandil, nez sa pustil do toho svedskeho Pohlreicha...
Prekvapivo svieze dielko. Kto videl film, bude mozno zaskoceny vacsou drsnostou, no bola to doba po vojne, ked este medzi chlapmi bolo plno zbrani a mnohi mali skusenosti s ich pouzivanim. Takze obcas si to niekto tragicky odskakal. Pepone aj s Camillom navzajom superia, no ked ide do tuheho, vedia sa podrzat, co je na osoh strane, cirkvi aj ludu. Vtipna kronika povojnových casov v Taliansku...
Aj ked sa to citat da, dokonca velmi dobre, je tom predsa len pridlha reklama na Jima Beama... Harry Diera je hotovy James Bond. V Snehuliakovi mu akosi nic nedochadzalo, tu sa mi zda az moc nadupany. Co ten dokaze prezit, to by bolo aj na svaba vela. Moc tie severske detektivky necitam (toto je druha), ale zda sa mi to uplne americke, akurát ze nejaky Detroit ci NY su proti Oslu len take pokojne romanticke mestecka.
Cital som to uz treti krat, ci ma to nechyti za srdce a neobjavim v tom skrytu krasu a nejaky predsa len trosku pozitivny cit voci Holdenovi. No ziaden povznasajuci pocit sa nedostavil. Holden je nedozrety drzy pubertak. Ak chcel Salinger vykreslit detinskeho, drzého egoistu, ktory ale na vsetko ma vlastny nazor, tak sa mu to podarilo. Holdenova mala sestra je ovela zodpovednejsia a vyspelejsia, nez jej "upejpanej" brat. Typicky priklad toho, ze jedna dobra otcovska facka v spravnej chvili vie spravit pri vychove chalana viac, nez hodiny zbytocnych rozhovorov. Tie 3 hviezdicky su asi aj privela...
Zda sa mi, ze pani podlahli caru vlastnej osobnosti. Nasli sa aj zaujimave blogy, no boli aj viac ako vlazne a dost bolo napisanych asi len preto, aby sa autori pochvalili s akym super nositelom nobelovej ceny boli zasa vecerat ci hrali golf. Nutit som sa musel aj do citania blogov o typických amerických realiach, ktore mne nic nehovoria.
Styl je v pohode, preblikava dokonca homur. Ich tuzba silou mocou sa odlisovat so silnou pravicovou vierou vo vsemocnu ruku trhu a uvedomovanie si vlastnych kvalit, robia ich vytvory predvydatelne, najma ked ste uz citali ich predchadzajuce knihy. To bol mozno ich zamer, aby ste zacali mysliet ako freakovia. A vyznamnu ulohu v tom celom zohrava urcite aj fakt, ze zelezo treba kut za horuca a kazdy dolac je dobry.
Chyba mi tam taka tajomna atmosfera, aku vedel urobit Arthur pri iných dieloch. No je to mozno tym, ze tuto cast som nikdy necital v mladosti, cize na nu nemam nijake romantizujuce spomienky...
Co sa knihy tyka, je to velka alegoria na zasahovanie USA (cez CIA) do vnutornej politiky iných statov, pricom sa americki imperialisti nestitia na tieto nechutne sluzby vyuzivat deti!
Velmi putavo napisany, psychologicky dobre postaveny historicky roman. Mile su nase slovenske realie (pili dost borovicky, Kempelenova sluzka pochadzala od Prievidze, miestopis Blavy, a pod) a Lohr sa na konci poctivo prizna, ze postava trpaslicieho sachystu bola kompletne vymyslena (ale tak nejako to predsa muselo byt!). Koniec sa zdal byt chvilu uplne americky, no nebolo to uplne take happy, ako sa na zaciatku konca zdalo. Vyborne citanie.
Jedine, co mi vadilo, ze tuto knizku doniesol domov moj syn (tretiak) za odmenu v nejakej mimoskolskej sutazi. Hoci podla nazvu a obalu by clovek cakal mozno nieco na styl 3 patracov, Rychlych sipov, ci Pana Tragacika, je tam par pasazi, ktore su o vyrazny kus pikantnejsie (takze aj filmova verzia by stala za pozretie). To uz ale nie je autorova chyba.
Zaujimava myslienka o datumovej hranici. V konecnom dojme posobive, no niektore pasaze boli az triznive (mnozstvo pouzitych faktov desivo nudilo a musel som sa nutit, aby som to neodlozil), ale nakoniec som ich prekonal. Umberto toho naozaj hodne nastudoval, mozno by to nakoniec nemusel celkom vsetko pouzit a urobit to tym padom trosku pristupnejsie. Ale je to hold intelektual kazdym coulem a urcite by bol strasne nerad, ak by sa o nom hovorilo: "i skladnik si muze precist Ecov Ostrov vcerejsiho dne".
Knihu som cital az po filme a hoci bola skvela, film bol lepsi.
Teraz uz chapem, preco mal Terry zakaz vstupu do Australie. Ten krokodil, co ocuchava plagaty, kedze ma zly zrak, to uz bolo moc aj na Australcanov...
Vyborne. Je to naozaj monografia - uvod do STR. Takze ak niekto preferuje popularnovedecke knihy bez matematiky, treba sa poobzerat po iných veciach. Kedze som uz par knih o relativite precital, mozem povedat, ze je to opat trochu iny, modernejsi pohlad na STR. Naozaj vidiet, ze aj pedagogika fyziky sa vyvija a dokonca aj v takej oblasti, ako je STR je este co zmenit a stale su miesta, nad ktorými sa diskutuje..
Autori vyzmykaju z invariantnosti intervalu kolko sa len da a Lorentzove transformácie uvadzaju len ako taky prídavok a pouzivat ich odporucaju az v zaverecnych kapitolach. Takto sa kazdemu musi naozaj dostat do hlavy to, ze invariantnost intervalu je uholnym kamenom a s tymto totalne jednoduchym principom sa mozete v relativite dostat vsade. Podrobne tiez rozoberu, co je to ta inercialna sustava (preferuju oznacenie beztiazova), moderne sa vysporiadaju aj s hmotnostou, 4hybnost volaju hybenergia, a takychto inych pohladov na zname veci je v knihe viac... Vsetko je dokola poomielane viac krat. Takze pohlad na relativitu z inej strany nez je standardne (aspon v SK pedagogickom pristupe), co umozni zasa o nieco lepsie prepojenie "relativistickych" neuronov v mozgu citatela. Ku kazdej kapitole je pripojenych mnozstvo prikladov. Autori si systematicky vyberaju paradoxy. Hoci som ich pocul uz mnozstvo, nasiel som tam dalsie. Poctive vyriesenie zaberie dost casu, ale sucasne je to vyzva.