Koňadra komentáře u knih
Ja veru neviem. Pani Halina, prepáčte. Nejak mi to nešlo dole hrdlom. Štýl, obsah ... Ale asi to ani mužom určené nebolo. Ale (!) skúsil som i Halinu.
Také celkom príjemné prekvapenie. Veľa som od toho nečakal, aj začínalo to akosi stroho, úsporne. Ale napokon sa z toho vykľula celkom čitateľná knižka. Alebo som si zvykol na autorov štýl. Musel som tiež akosi stráviť, že hlavný hrdina nie je hrdina. Ani kladný, ani záporný ... neskôr mi došlo, že vlastne o tom tá knižka je.
Napísané biedne, určite nemôžeme hovoriť o nejakom literárnom počine. Určite autentické, neumelé ...
Výborné krátke prózičky, hoci, neviem, či je to prekladom ale trošku menej akurátne, ako "Čiasi smrť". Napriek tomu pekný exkurz do dôb nie tak dávno minulých, reálny socializmus sedemdesiatych rokov v najčistejšej podobe. Úprimné, uveriteľné a pri tom dostatočne absurdné. Ale veď tak nejako to vlastne bolo.
Výborná antológia, poviedky sú dostatočne rozmanité, pritom mám pocit, že antológia má nejakú vnútornú jednotiacu linku. Myslím, že ojedinelý počin a výborný preklad.
Najlepší na tejto knihe je jej názov. Vlastne ten mi prišiel tak krásne originálny, že som si od knihy sľuboval priveľa. Nie je to ani zlé, ani dobré, trošku sa mi v tom strácal ten avizovaný humor ... Alebo pre ten Shalevov nemám zmysel.
Tak som sa výborne zabavil. Rýchle, svieže, zábavné. Trošku iný Mailer, ako som bol zvyknutý, ale určite to nebolo na závadu. Atmosféra knihy je horká, ako extrémne suché martini. Trošku mi to pripomínalo Chandlerovky.
Neviem, veľa toho nezostáva, ale nedočítam. Na jednej strane musím priznať schopnosť pána Hvoreckého navodiť takú, či onakú atmosféru a ide mu veľmi dobre. Na strane druhej však niektoré rozpravačské postupy, zvraty ... Neviem, ako by to už niekto žuval. Proste ma to nebaví. Okrem toho mi strašne vadila zjednodušujúca implantácia Hvoreckého politických názorov do knihy, a je jedno, že sa, ako pravidelný čitateľ jeho stĺpčekov, s nimi v podstate stotožňujem.
Knižka o nie zrovna konvenčnej dáme vo svete, kde sa rodí štát Izrael. Nie je to nekritické, trošku občas pokrivkáva štylistika a trošku je to dejovo nekonzistentné. Prečítal som, už asi nebudem, ale pľuvať by som na to nechcel. Viacmenej to, čo som po prečítaní záložky očakával.
Určite sa to nedá nazvať literárnym počinom, ale pobavil som sa. A trošku sa na tom podpísala akási zvrátená nostalgia.
Trošku som bol na pochybách, či sa do knihy nedostane prehnaná ventilácia politických názorov. Predsa len sa dej odohráva v rozdelenom Jeruzaléme, ktorý sa do určitej miery vyznačuje i segergáciou na jednej strane a pozitívnou diskrimináciou ma strane druhej. Ale nebolo to tak, reálie do knihy vstupujú nenásilne, v rozsahu, ktorý zodpovedá dejovej línii a potrebe objasniť konanie postáv. Iný človek je dobrá a zaujímavá kniha. Dáva možnosť spoznať aktuálny Izrael aj z trošku iného pohľadu, ako sme zvyknutý z početných románov židovských autorov. Číta sa plynulo, dobre, zvedavosť vás bude hnať ďalej a ďalej. Nakoniec je to útla knižôčka na jedno popoludnie. Odporúčam, strávil som pri nej pekné chvíle.
Ako všetky antológie, rozdiel medzi jednotlivými poviedkami je veľký. Ale nenadchla ma žiadna. Možno to zostavovateľ poňal trošku monotématicky, s priveľkým akcentom na problémy žien v Iraku, možno je ten monotématizmus v autoroch, neviem. Ale skutočne ma žiadna z poviedok nejak zvlášť neoslovila.
Podľa mňa veľmi pekná, ľahko čitateľná a úsmevná knižka. Ja som čítal od Llosu len tri knihy, ale táto je najveselšia, čiastočne autobiografická a veľmi priamočiara. Mário Vargas Llosa sa v nej nepokúša vkladať nové prvky literatúry (Zelený dom), len necháva svoje rozprávanie s nadhľadom plynúť. Prelínajú sa v nej dve roviny, rovina mladého autora so záujmom o svoju tetu Júliu a rovina jednotlivých príbehov fiktívneho autora rozhlasových seriálov, ktorému sa začínajú navzájom trošku preplietať. Veľmi dobré čítanie.
Milé, humorné, trošku mám pocit, že v niektorých previazaniach deja nedotiahnuté. Ale určite príjemné čítanie.
Nenadchlo ale ani neurazilo. Trošku plytké, trošku nijaké.
Pamätám si ju z detstva. V slovenčine bola vydaná pod názvom Muž v oprášenom fraku. Milé, jednoduché, na hodinku. Veľmi ľahko čítavé. Trošku satira, viacmenej ale oddychové počítaníčko. Kariéra muža s ostrými lakťami, ktorého zhluk neuveriteľných náhod privedie až k miestu premiéra.
Príjemné počítaníčko. Fajn. Len si nepamätám ani na jednu jedinú poviedku ... a to som knižku prečítal pred necelým mesiacom. Ale na druhej strane je isté, že si to možem prečítať o rok ako nové.
Spočiatku mi to išlo zťažka. Pochyboval som, či to vôbec dočítam, považoval som vzťah babky a vnuka za pretiahnutý aj na ruské literárne pomery. Ale potom sa človek do toho včítal a celkom zaujatý dočítal. Hoci záver mi prišiel trošku rozstrapkaný.
Tak mne sa Výherci páčili. Majú svoju atmosféru, a hoci aj tá v priebehu knihy metamorfuje :), stále je tam. Okrem toho sa Cortázar strašne dobre číta.