Koňadra komentáře u knih

Totoka som počúval skupinovo ako audioknihu. V aute. Na môj vkus celkom nedomyslené a občas nelogické. Najmä ma neustále zmáral pocit, že autorka nemá ani vzdialenú predstavu o práci advokátky a polície všeobecne. Samozrejme, dobrá detektívka musí mať niektorú z postáv šialenca, psychouša, alebo aspoň nejakého labiláka, ale preboha ... nemôžu však byť mentálne postihnuté, či psychicky narušené všetky postavy :o))). Ale načítané Simonou Postlerovou vynikajúco, preto pridávam o hviezdičku viac.

7 23.10.2016

Opäť, rovnako, ako pri knižke Vojna nemá ženskú tvár, sa cítim nepodvedený, dostal som presne to, čo som od knižky očakával. Hlboko intímne výpovede nositeľov bremien naložených na ich chrbáty sytémom a nekomickými figúrkami, ktorých práve tento systém stvoril. Pre mňa úžasné, voňajúce človečinou.

Nie som znalcom všetkých nositeľov Nobelovej ceny za literatúru, ale okrem Churchilla a Solženicina mi nie je známy žiaden ďalší autor, ktorý by "nobelovku" dostal za literatúru, ktorá je skôr publicistikou ako "krásnou literatúrou". V každom prípade dielka Svetlany Aleksijevičovej sú úplne iné, ako knihy dvoch vyššie uvedených bardov. Omnoho subtílnejšie, osobnejšie, ľudskejšie. A nežnejšie. Mám pocit, že i motivácia autorky vychádza z úplne inej bránočky.

7 25.07.2016

Neviem čo mňa, klobáskového lenivca a pacifistu nalákalo na kúpu. Klamem. Viem, bola to zvedavosť na strane jednej a prekvapivá príjemná skúsenosť s knihou Sebastiana Jungera Válka, z prostredia vojny v Afganistane.
Hoci asi z Petra Kijabu Dominik Tatarka nebude (férovo je potrebné povedať, že ani také ambície nemal, resp. ich neprezentoval), je to celkom zujímavý opis našej armády (čítal som s kvapkou pofidérneho sentimentu), cudzineckej légie a práce kontraktora (kým som si knihu neprečítal, netušil som, že pojem kontraktor môže mať i takýto význam). Za osobitnú zmienku určite stojí autentický opis situácie na Haiti po obrovskom zemetrasení i autorove neumelé postrehy.

7 02.06.2016

Včera som si to dal opäť. Mne sa toto z vonku pokojné a vnútorne dramatické rozprávanie Miloša Hrmu nesmierne páči. Miloš, Hubička i prednosta sú pre mňa postavičky tak plastické a lákavé. A voňavé. Ja tam cítim všetky pachy a vône staničky, prednostovho bytu, perónu i hotela. Ale to napokon u Hrabala skoro vždy.
Tu sa asi opäť sfilmovanie podpísalo na osude knižky. Menzel usporiadal dej do jednej línie, hoci v knihe Miloš rozpráva svoj príbeh napreskáčku. Niekedy mám pocit, že ľudia čakajú niečo iné a najmä táto disproporcia ich mätie.
Ak som to dobre pochopil Ostře sledované vlaky sú v Čechách povinným čítaním, nebodaj i maturitnou otázkou. Pekná blbosť. Mne Hrabal vstúpil do života až po tridsiatke. Pokusy sa s nim zblížiť v rannej mladosti neboli síce fiaskom, jeho knižky som dokonca hltal, ale tú radosť, ktorú Hrabal môže človeku dať, tú som začal vnímať až neskôr.

7 01.11.2015

Pred tým, ako som prečítal túto úžasnú a pri tom relatívne subtílnu knižôčku, bol v mojej hlave Goya španielsky maliar, s ktorým som mal spojené dva alebo tri obrazy. Feuchtwanger však vo mne vyvolal krátku, ale intenzívnu goyomániu. Pekné čítanie.

7 22.02.2015

Solženicyn na váš chrbát naloží peknú dávku šedi. Ako mlynár vrece s múkou. Kolená sa vám nevyhnutne podlomia. O tom je táto kniha, po prečítaní sa ťažko vyháňa z hlavy. Šeď ale nie je priemer. Šeď je farba systému, budov i duší liečiacich sa. Budete mať pocit, že slnečné počasie vymrelo. Veľmi, veľmi dobrá kniha.

Farebné, popisné a napriek rozsahu mi to príde strohé. Keď som sa kedysi prvý krát začínal, čakal som beletristickejší pohľad, príbeh ... Ale dnes is to iné neviem predstaviť.

7 13.07.2014

Ej veru, párkrát som sa schuti zasmial. Určite to nemožno považovať a ani hodnotiť ako knihu. Je to také rožarné, uletené a nepochybne vtipné počarbanie stránok. Ale pamätajme i na sekundárne funkcie kníh. Táto kniha - Perfektný darček v momente, keď chcete byť originálny a sami sebe priznávate, že vaše nápady nemajú paru sa vyhrabať z nejakého údolia trápnosti. No a knižôčka je niekde na polceste medzi tým. (trošku záleží aj na osobe obdarovaného, ja by som to napríklad mojej svokre nedaroval:-)

6 28.04.2017

Neskutočne zábavná kravina. Dávno som sa tak nenasmial.

6 22.04.2017

Čítal som ako Zvonodrozdovo v slovenskom preklade. Mimoriadne dobrom preklade, hoci trošku zodpovedá času svojho vzniku. Možno preto niekomu už mená postáv neprídu tak vtipné. Krásna, roztomilá, trošku rozmarná knižôčka, na ktorú som sa nastavil a ktorá mi dala presne to, čo som od nej očakával. Atmosféru malého preslneného francúzskeho mestečka s množstvom postáv a postavičiek, ktoré sú akýmisi vlastnými karikatúrami.

6 02.12.2015

Subtílna ale veľmi prekvapivá knižôčka. Veľmi osobitý štýl a týmto veľmi osobitným štýlom stvorený veľmi osobitný svet, plný čudesných postavičiek s čudesným správaním. Krásne, milé, neobvyklé. Ako som už niekde napísal strašná škoda Pankovčína, mal ľahké pero a nezaťaženú hlavu.

6 01.11.2015

Výborná biografia. Pán Žantovský mi bol dlhú dobu neodôvodnene a i neodôvodniteľne nesympatický. Ospravedlňujem sa mu. Václav Havel mi je, po prečítaní jeho knihy, oveľa bližší, ľudskejší. Naraz je človek, má farbu, reliéf, je uchopiteľnejší a pochopiteľnejší pre plebejca ako ja. Príjemné čítaníčko, oceňujem autorovu evidentnú snahu o objektívny pohľad na svojho priateľa a súputnika.

6 01.11.2015

Komentár k Odysseovi? Na to asi nemám.

Priznám sa, toto je moja prvá kniha, ktorú som nečítal, ale počúval načítanú. Bolo to priam úžasné, čítal to pán Hartl a čítal to nádherne. Takže neviem, či to bolo knihou alebo pánom Hartlom, ale strašne sa mi to páčilo. Nechcem to však porovnávať s filmom, filmový Forrest bol o niečom inom. Geniálny, ale proste niekto iný.

6 06.01.2015

Originálne, pekné dielo. U Irvinga som si opäť užíval jeho talent pozvoľne a nenásilne odovzdať vrstevnatý príbeh každému, kto je ochotný preň otvoriť srdce (a oči). Z čriepkov opatrne až nežne skladá farebnú mozaiku. Veľmi príjemné, ako čitateľ som určite nemal pocit straty času, naopak, kochal som sa v každej vetve príbehu.

6 06.01.2015

Prvá z kníh, ktoré dnes pre seba označujem ako Veľké či skôr Veľkolepé rozprávania. Eco vie nádherným, čítavým a pri tom kultivovaným spôsobom rozprávať príbeh, ktorý chce ponúknuť svojim čitateľom. Nepodkladá sa im, netlačí na nich, len im dáva veľkorysú možnosť byť účastní na jeho rozprávaní. Meno ruže má tú vzácnu vlastnosť, že sa v ňom môže nájsť viacero druhov čitateľov, či dokonca ten istý čitateľ v rôznom veku, či duševnom rozpoložení. Meno ruže môže byť pre vás stredovekou detektívkou, filozofickým pojednaním alebo čímkoľvek medzi tým. Najpopulárnejšie a podľa môjho skromného názoru zatiaľ i najlepšie Ecovo dielo.

6 06.01.2015

Priznávam, že mojich päť hviezdičiek je extrémne subjektívnych a trošku súvisí s mojou osobou, ale prehlasujem, že Johnovo Memento, ktoré vyšlo v čase, keď som bol adolescent, vo mne vytvorilo najpevnejší základ pre zásadu Drogy nikdy. Po vydaní knihy som ju obratom prečítal dvakrát a pôsobila na mňa tak sugestívne, že som vtedy mal pocit, že keby si ju prečítali všetci moji rovesníci, mali by sme o jeden celospoločenský problém menej. Autora knihy nemusím, ale Memento, hoci som ho dvadsať rokov nečítal, zostalo takým trvalým varovaním. Prosím, uvedomme si, že ju John vydal pred novembrom 1989. Na tú dobu to proste bola "sila".

6 06.01.2015

Čapka proste Čechom závidím. Bez hanby. Válka s mloky výborná kniha, nadčasová, so svojou neopakovateľnou atmosférou. Patrí medzi moje najmilšie.

6 03.11.2014

Môj druhý pokus zblížiť sa s Murakamim. Posledný. Asi mi niečo chýba v mentálnej výbave. Celé mi to prišlo ako kalkul pre efekt a zaujatie.

6 08.09.2014

Tak kto by čakal Dannyho a jeho kamarátov po Ovocí hnevu či O myšiach a ľuďoch ??? Vynikajúco rozmarne napísané. Netrebalo dlho, aby som sa naladil a potom som sa len viezol. Čarovná knižka.

6 31.08.2014